Maloobchodné tržby vlani rástli v takmer všetkých regiónoch

Podrobnosti: Uverejnené pondelok, 20. apríl 2015

tesco viacostre Ťahúňom slovenskej ekonomiky bol vlani domáci dopyt. Zlepšujúca sa situácia na trhu práce, rastúce mzdy a stagnujúce ceny tovarov a služieb v predajniach iniciovali vyššiu frekvenciu nákupov a spotreby domácností.

Vlani sme v maloobchodnej sieti na Slovensku minuli až takmer 18,9 mld. EUR. V porovnaní s rokom 2013 sa tak tržby slovenských maloobchodníkov zvýšili o 3,4 %.

Najsilnejšie regióny

Tak ako pri všetkých ekonomických ukazovateľoch, aj pri maloobchodných tržbách sú evidentné regionálne rozdiely. Najviac sa postova1 vlani podarilo zarobiť obchodníkom z Bratislavského kraja. Ich tržby tvorili z celoslovenských tržieb až 47,5 % podiel. Takmer každé druhé euro sme tak minuli v predajniach v bratislavskom regióne. Podiel ostatných regiónov Slovenska sa na celkových tržbách maloobchodu vlani pohyboval na úrovni od 5,5 % v Košickom kraji do 8,8 % v Nitrianskom kraji. Medziročne vyššie tržby dosiahli maloobchodníci v takmer všetkých regiónoch Slovenska. Výnimkou boli len Trnavský kraj, kde sa maloobchodné tržby v porovnaní s rokom 2013 znížili o 1,4 % a Nitriansky kraj (o 0,5 %). Naopak najvýraznejšie dokázali maloobchodné tržby zvýšiť maloobchodníci fungujúci v Banskobystrickom kraji (o 6,0 %) a v bratislavskom regióne (o 4,5 %).

Ako nakupuje typický Bratislavčan

Takmer polovica maloobchodných tržieb končí v rukách bratislavských obchodníkov z viacerých dôvodov. Bratislava a jej okolie sú u obchodníkov obľúbené pre vyššiu hustotu obyvateľstva, lepšie zárobky a teda i vyššiu kúpnu silu. Väčšia plocha maloobchodných priestorov je zároveň v Bratislave dôvodom i dôsledkom toho, že ak už na Slovensko má prísť nová značka, tak sa usídli najčastejšie v hlavnom meste alebo v jeho bezprostrednom okolí. Do Bratislavy však s obľubou zavítajú za účelom nákupov aj obyvatelia z ostatných kútov Slovenska. Bratislavčan naopak nakupuje v inom regióne krajiny len vtedy, ak v ňom trávi dovolenku alebo je na návšteve u príbuzných. Keď už sa Bratislavčan rozhodne za nákupmi vycestovať, tak skôr do okolitého zahraničia. Na druhej strane aj zahraniční turisti pri návšteve Bratislavy čo-to utratia v miestnej maloobchodnej sieti. Pri štatistikách tržieb nemožno vylúčiť ani prípady, kedy centrála maloobchodnej siete má sídlo v Bratislave a tržby jej filiálok z iných kútov Slovenska sa zarátajú do Bratislavského kraja. Tato situácia síce zväčša neplatí v prípade väčších maloobchodných reťazcov alebo predajní, niečo podobné môže platiť napríklad aj u internetových obchodov.

Viac u nešpecialistov

Vlani nechali či už slovenskí alebo zahraniční zákazníci najviac peňazí, až takmer 8,8 mld. EUR, v nešpecializovaných postova2 predajniach. Supermarkety či hypermarkety mali na celkových tržbách nášho maloobchodu podiel až 46,5 %. Sumu 3,3 mld. EUR utŕžili predajcovia ostatného tovaru (t. j. odevov, kozmetiky, šperkov, liekov atď.) a z celkových maloobchodných tržieb si tak odkrojili necelých 18 %. Predajniam s pohonnými látkami sa vlani podarilo utŕžiť zhruba 2,0 mld. EUR a v predajniach s nábytkom, elektronikou či iným tovarom pre domácnosti sme nechali vyše 1,8 mld. EUR. Čerpacie stanice aj predajcovia zariadenia do domácnosti si z celkových tržieb slovenského maloobchodu zobrali zhruba desatinu. Tržby internetových obchodov, resp. obchodov mimo predajní, stánkov a trhov predstavovali vlani viac než 1,6 mld. EUR a na celkových maloobchodných tržbách sa podieľali takmer 9 % - ami.