Nadmerné marže obchodníkov sú mýtus
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 12. máj 2015
Maloobchodný predaj funguje na Slovensku v ostrom konkurenčnom prostredí, ktoré formuje množstvo domácich podnikateľov a blízka zahraničná konkurencia. Tomu zodpovedá cenotvorba aj výška marží obchodníkov.
„Každý dodávateľ, ale aj spotrebiteľ na Slovensku má na výber z množstva možností, ako a s kým spolupracovať, či u koho nakupovať. Každá snaha obchodníka neprimerane navyšovať marže na úkor dodávateľov alebo zákazníkov by v tak silne konkurenčnom prostredí bola krátkozraká," tvrdí Katarína Fašiangová, predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu (Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco).
Výška ziskovej marže
Napriek faktu, že tvrdenie o údajných nadmerných maržiach obchodníkov sa vo verejnej debate objavuje pomerne často, štúdie zahraničných, ale aj domácich inštitúcií svedčia o opaku. Napríklad, jedným z kľúčových zistení štúdie Európskej komisie zaoberajúcej sa konkurenciou v potravinárskom dodávateľskom reťazci v EÚ je konštatovanie, že hospodárska súťaž na maloobchodnej úrovni je „neľútostná", čo sa premieta aj do nižších čistých prevádzkových marží pre maloobchod. Konkrétne, štúdia uvádza, že po odpočítaní nákladov je zisková marža maloobchodu v EÚ pri potravinách v priemere okolo 4% z predajnej ceny, pričom v prípade čerstvých potravín je ešte nižšia, iba okolo 2%. Tieto zistenia sú v rozpore s rozšíreným názorom, že obchodníci majú v súčasnosti najvyššie marže v potravinárskom dodávateľskom reťazci. Štúdia tiež uvádza, že uvedené nízke marže obchodníkov prispievajú z dlhodobého hľadiska aj k nižším cenám potravín pre zákazníkov.
Najmenší podiel
Skutočnosť, že rozdelenie marží medzi subjekty potravinovej vertikály je pri rôznych typoch produktov rôzne a v čase sa vyvíja, konštatuje aj štúdia Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorý je rezortnou organizáciou ministerstva pôdohospodárstva. Zo štúdie, ktorá sa zaoberá analýzou štruktúry spotrebiteľských cien vybraných živočíšnych komodít v horizonte rokov 2004 – 2012 vyplýva, že obchod mal v uvedenom období najnižší priemerný podiel na spotrebiteľskej cene týchto komodít (12,50%) spomedzi všetkých subjektov potravinovej vertikály, dokonca menej než bola priemerná hodnota podielu štátu na DPH (16,23%). Naopak, najvyšší priemerný podiel na spotrebiteľskej cene uvádzaných živočíšnych komodít mali v sledovanom období prvovýrobcovia (51,66%) a spracovatelia (19,68%).
Náklady obchodníka
Mýtus o nadmerných maržiach obchodníkov podporuje aj často nesprávna interpretácia samotnej obchodnej marže, ktorá je (bez DPH) obchodným rozpätím medzi nákupnou a predajnou cenou produktu a je mylne prezentovaná ako zisk obchodníka. V skutočnosti sa z obchodnej marže kryjú všetky náklady obchodníka spojené s jeho podnikaním, teda mzdy, energie, prevádzka a údržba obchodov, straty na nepredanom tovare a ďalšie. Až po odpočítaní týchto nákladov je možné vypočítať ziskovosť obchodníka, ktorá je, v závislosti od rôznych faktorov, napr. obchodných stratégií, či obchodných konceptov, u každého obchodníka odlišná.
Zdroj: Slovenská aliancia moderného obchodu
Ilustračné foto: Shutterstock.com
