Kaufland 450x1010

Kaufland 450x1010

Kaufland

Trhoviská, trhy a tržnice zažívajú renesanciu

Prichádza druhá generácia áčkových nákupných centier s futuristickou architektúrou. No zároveň v nich pribúdajú retro trhoviská, tržnice a farmárske trhy. Trh má svoju nezameniteľnú atmosféru spojenú s chutným jedlom, pitím, vôňami, farbami a čulým nákupným ruchom.

 

trznice02

 

Počas pandémie prebehla debata o zákaze nedeľného maloobchodného predaja. Pritom z histórie je známe, že prvé jarmoky organizovali podnikaví mnísi, ktorí chceli predať to, čo dopestovali a dochovali alebo vyrobili (napríklad pivo). Právo organizovať trhy udeľoval panovník. Franský kráľ Dagobert I. povolil usporadúvať jarmoky kláštoru Saint Denis už v roku 629. V tomto období patrili k tým najväčším v Európe.

 

V stredovekom Anglicku sa nedeľné trhy konali aj na cintoríne pri kostole. Okolo roku 1500 Londýnsky súd dokonca musel zakázať nakupujúcim vodiť svoje kone do katedrály Sv. Pavla, kde mali svoje stánky rozložené trhovníci. Nebude to zrejme náhoda, že prvé zastrešené tržnice sa ponášajú na chrámy a katedrály. Stačí navštíviť Galériu Viktora Emanuela II v talianskom Miláne. Z nich potom vznikali novodobé „chrámy konzumu“ (slovné spojenie sa pripisuje profesorovi sociológie George Ritzerovi), teda nákupné centrá.


Bratislavská Stará tržnica


Snaha o vyššiu hygienu predaja, vyhnutie sa vplyvom počasia a lepšiu organizáciu trhov vyústila aj v Bratislave do výstavby Starej tržnice, ktorú otvorili ešte v roku 1910 na ploche 1000 m2. Keďže sa objekt využíval na rôzne účely, ale žiaľ aj chátral, vzniklo OZ Aliancia Stará Tržnica. Jedenásť profesionálov z rôznych oblastí spojila spoločná nespokojnosť so stavom historickej budovy. Tá bola v roku 2012 už päť rokov prakticky verejnosti neprístupná, výnimkou boli len dni, kedy sa tu konali podujatia. Dnes sa tu koná pravidelný potravinový trh „Trh – Piac – Markt“, ktorý nadväzuje na tradíciu budovy ako trhového priestoru.


„Sprievodné aktivity sú pre nás rovnako dôležité, ako samotný sortiment. Trhy sú pre nás viac, ako len priestor pre nákup. Ľudia sa tu stretávajú, debatujú, príjemne trávia voľný čas. Vidíme, že ľudia majú záujem aj o sprievodné aktivity, či už ide o divadielka pre deti, burzy kníh alebo aj rôzne tvorivé dielne,“ povedala pre RETAIL magazin.sk Denisa Chylová z občianskeho združenia Aliancia Stará Tržnica. Súčasťou budovy Starej tržnice sú dnes čajový bar Oáza, Lab café, Pivovar Shenk, Sodovkáreň, Výčap U Ernőho či bistro Foodstock. Prevádzku Dobre&Dobré nahradila Viecha malých vinárov.

 


Presuňme sa ale do novodobej histórie. Spolu s výstavbou Istropolisu (Dom odborov) súbežne vyrástla aj Nová tržnica. Názov „Nová“ vyvoláva dnes skôr úsmev, tento rok totiž uplynie 37 rokov od jej kolaudácie. Stavbu s jedným podzemným a tromi nadzemnými podlažiami a zastavanou plochou okolo 4370 m2 navrhol architekt Ivan Matušík (navrhol aj bratislavský OD Prior a OD Slimák). Svoje brány otvorila návštevníkom v roku 1984. Pôvodnou ambíciou tvorcov bolo cez celosklenený obvodový plášť odhaliť rušný život tržnice. V ponuke predajcov, ktorí tu pôsobia, sú aj dnes rozmanité produkty - čerstvá zelenina, pečivo, mlieko a mliekarenské výrobky, mäso a mäsové výrobky, kvety, víno, med, orechy, živé ryby, rôzny drobný tovar, drogéria či odevy. Nová tržnica poskytuje priestor aj pre rôzne služby, gastronomické prevádzky a nachádza sa tu aj sociálna výdajňa. O tom, či je mix nájomcov a sortimentu poplatný dobe, sa však dá polemizovať. Pozitívom je, že po vypnutí má údajne prísť až k legálnemu odstráneniu gigantickej reklamnej obrazovky zo strechy tržnice.


Fresh Market


Modernou verziou Starej tržnice je bratislavský Fresh Market, ktorého zakladatelia sa inšpirovali v zahraničí. Azda žiaden nový projekt sa nevyhne porovnávaniu s týmto konceptom, vrátane reštartovanej Starej tržnice. V novej budove, do ktorej sa Fresh Market presťahoval z dôvodu stavby štátneho Klientskeho centra, ponúka na dvoch podlažiach okolo stovky prevádzok a na prízemí priestor pre sezónne trhové stoly a podujatia. Fresh Market umne spojil dva súčasné trendy: streetfood a dopyt po lokálnych potravinách. Celková plocha tržnice je síce len 4 100 m2, no Fresh Market je unikátny práve fúziou špecifickej ponuky „stánkarov“, prevádzok a svetovej streetfood gastronómie - od vietnamských, thajských jedál, cez ramen, hamburgery, hot-dogy, až po indické, talianske a španielske pokrmy. Mnohé prevádzky sú jediné svojho druhu, napríklad bezobalový obchod U Vážky, Mydlinka EKO drogéria, prvý „tržnicový“ koncept Panta Rhei či pivotéka Pivný raj.


Keďže geograficky je Fresh Market pomerne vzdialený od Petržalky, práve tu na pravej strane Dunaja vznikla spoločenská objednávka na podobný koncept. Ešte v septembri 2016 si nechala skupina Terno Real Estate urobiť prieskum medzi zákazníkmi, ktorí túto objednávku potvrdil. V roku 2018 tu vznikla za bezmála tri milióny € Petržalská tržnica s plochou 4931 m2, pričom súčasťou objektu je aj reťazec Kraj (1100 m2). Návštevníkov privíta hneď za vchodom typická trhová zóna so 16 stánkami, ktoré ponúkajú sezónnu zeleninu, strukoviny a bylinky, ale aj 12 predajní a šesť gastro prevádzok (napríklad Filip´s Hot Dog, palacinkáreň a vinotéka Helenka), Kvety Amaryllis, 101 Drogerie, potreby pre domácich miláčikov a ďalšie.


„Sme pyšní na to, že sa nám do projektu Petržalskej tržnice podarilo prilákať slovenských farmárov-prvovýrobcov,“ povedala pri otváraní Katarína Lešková, projektová manažérka Petržalskej tržnice. Okrem výrobkov od slovenských dodávateľov sú tu v ponuke i špeciality z Talianska (prevádzka Mamma Mia). Sortiment tržnice dopĺňa aj supermarket Kraj, ktorý má v ponuke napríklad koláče z pekárne Fertucha, čokolády Chocomaze, džemy VOTABO alebo tradičné výrobky z mäsiarstva Bognár. Aktuálne sa o mix nájomníkov – gastronomické prevádzky aj retail – stará realitno-poradenská firma Cushman & Wakefield.


Trendový Trch


Obyvatelia Petržalky ale majú k dispozícii už dva moderné trhy. Ten druhý vznikol v rámci novej štvrte Slnečnice a nákupného centra Slnečnice Market (celková plocha je 8 300 m2) a projekt nesie názov Trch. Názov má foneticky prepísané H na CH a symbolizuje slovo „Chutný“. Zároveň v zmysle „píš, ako počuješ“ prezentuje poctivosť, je to skutočné, priznané, pravé. Trch. pozostáva z tržnice aj gastrozóny. 

 

trznice v

 

V rámci farmárskej tržnice sa nachádzajú predajne Culka Fruit, Village Farm, Víno Hruška, Zelený obchod, Vaša Špajza, Dobré syry, Dávidkovo koření, Brew Bar Café, pekáreň. Gastro prevádzky vo farmárskej tržnici reprezentuje vôbec prvé spojenie značiek KafeHaus Barzzuz a Fertucha s názvom „KafeHaus Fertucha“, ďalej Chuť Chorvátska, Naam Thai Food, Slnečnice Kebab, Pivný Svet, Food 2.0, I Love Pasta, Hummus, EDO-KIN a Mníchovské bistro.

 

„Pri tvorbe mixu nájomníkov sme vychádzali nielen z aktuálnych trendov, ale aj požiadaviek obyvateľov Slnečníc a okolia, ktorým chýbala v Petržalke ponuka lokálnych farmárov,“ uviedla uviedla v čase otvorenia tržnice Claudia Verkin, manažérka správy a prenájmov z CRESCO GROUP (v súčasnosti už pôsobiaca ako Retail Leasing Manager pre HB Reavis). 


Vivo! Market


Nákupné centrum prvej generácie moderných obchodných centier Polus dnes už nesie nový názov VIVO! Bratislava. A má svoj stály trh VIVO! Market, ktorý ponúka návštevníkom centra možnosť nakúpiť čerstvé suroviny na varenie a zároveň ochutnať chutné jedlá, ako napríklad suši, steaky a iné. Momentálne sú tu sústredené prevádzky Bioorganic, Beer Station, Tea Shop, FUNKY POKÉ, Starý mäsiar, Paradajky Babindol a Bratislavské rožteky – FantastiCO.

Súčasťou VIVO! Marketu je aj špeciálny stánok, v ktorom sa budú pravidelne striedať rôzni slovenskí vinári.

 

Protipól Polusu (polus = pól), ale nielen neho, bude najnovšie hybridné nákupné centrum z portfólia HB Reavis - Stanica NIVY. Slovenský developer hovorí o tom, že prinesie najkomplexnejší gastrokoncept na Slovensku. Celoročná tržnica barcelonského typu so zelenou strechou má vytvoriť priestor až pre 240 sezónnych stánkov. V súčasnosti už funguje Tržnica NIVY ako online predaj a dovoz farmárskych potravín. Stoja za ňou manželia Zelenayovci, ktorí sú známi aj vďaka Farme Pod Gaštankou. Fyzická Tržnica NIVY, ktorej otvorenie sa spolu s centrom posunulo v dôsledku pandémie COVID-19 na rok 2021, chce byť na jednej strane starosvetské trhovisko, kde sa ráno sa zbehnú farmári, drobní chovatelia a predajcovia z blízkeho okolia, aby ponúkli to najčerstvejšie, čo sami vypestovali, vychovali či vyrobili. Na druhej strane má byť aj modernou mestskou tržnicou 21. storočia, kde bude možné dostať mandľový jogurt, raw koláčiky, Kolumbijské kakao či morského čerta.

 

I keď ešte nie sú známe konkrétne značky, možno už teraz tvrdiť, že lukratívne miesto a deklarovanú návštevnosť vyše 55 000 ľudí denne si zrejme nenechá ujsť žiaden v Bratislave etablovaný koncept. Potvrdzuje to i web Tržnice Nivy, ktorá bude stáť na troch pilieroch. Prvým je gastro zložené z tradičných konceptov, ale aj nových začínajúcich značiek z oblasti streetfoodu. Druhým pilierom budú potraviny – čerstvé, lokálne ja zahraničné, špecializované deli aj farmárske. Osobitný dôraz má byť kladený na farmárov a ich sezónnu ponuku. Tretí pilier tvoria zážitky: eventy, workshopy, školy varenia a iné aktivity.

 


Sezónne a lokálne trhy pod holým nebom


Vráťme sa ale k nezastrešeným bratislavským trhom. Tým najznámejším je „Miletička“. Pôvodne bola táto Centrálna tržnica na území terajšieho Trnavského mýta. Vtedy boli ešte trhy rozdelené podľa komodít, ktoré sa na nich predávali. Na Trnavskom mýte bol Dobytčí trh, na dnešnom Námestí SNP boli hore Obilný a dolu Chlebný trh (na jeho mieste vyrástla Stará tržnica). Rušné trhovisko na Trnavskom mýte muselo však ustúpiť výstavbe funkcionalistického Domu odborov, a vtedy vznikla známa „Miletička“ (napriek ženskému rodu ulica nesie meno po mužovi, Svetozárovi Miletičovi). Stánky aj v súčasnosti stoja na mieste bývalého bitúnku. Z celkovej plochy trhoviska, teda z 25 000 m², majú prenajatých asi 600 m² ázijskí predajcovia, avšak vyše 7000 m² využívajú na predaj zmluvní predajcovia a sezónni denní predajcovia. Vyše polovicu ponúkaného sortimentu tvorí ovocie a zelenina, okolo 15 % kvety a zvyšok kozmetika a iný tovar. Okrem Miletičky je v Bratislave niekoľko menších nezastrešených verejných trhov, napríklad na Žilinskej ulici, ktorý je veľmi obľúbený a má nezameniteľnú atmosféru.


Sezónne trhy pod holým nebom, ako Dobrý trh alebo tradičné vianočné trhy majú svoj typický kolorit a špecifickú atmosféru. Čerstvo pripravené pokrmy, varené víno, punč, medovina, remeselné pivo, vôňa perníkov, „cigánskej“, zemiakových placiek, živá hudba, atrakcie, stretnutia s priateľmi... to sú argumenty, ktoré rok čo rok presvedčia tisíce nakupujúcich, vrátane turistov. Spomenutý Dobrý trh sa koná v troch lokalitách v Bratislave: na Jakubovom námestí, Panenskej ulici a v Starej tržnici. Už od roku 2011 oživuje mestský verejný priestor, podporuje malovýrobcov a kvalitné domáce výrobky a produkty rozmanitých kultúr.


Zlý stav trhovísk


Organizovanie trhu bolo vždy výsadou. Počas jeho trvania boli zakázané podomový predaj aj obchodovanie mimo trhoviska. Mestá trhy usporadúvali na týždennej báze a raz ročne organizovali veľký niekoľkodňový trh – jarmok (slovo pochádza z nemeckého „Jahrmarkt“, teda trh konajúco sa raz ročne). Obchodovanie, handlovanie a vyjednávanie trhovníkov so zákazníkmi natoľko hýbalo dobovým životom, že názvy dní, kedy sa zvyčajne konali trhy, prenikli až do názvov obcí, ako Rimavská Sobota, Plavecký Štvrtok, Spišský Štvrtok či Dunajská streda.


Stúpajúcu popularitu tradičných trhovísk a tržníc však brzdí aj ich stav. Najmä v obciach. Mnohé tržnice sú – a to naprieč celým Slovenskom – v zlom stave a samosprávy hľadajú prostriedky, ako trhom vdýchnuť druhý život. Napríklad technický stav mestskej tržnice v Lučenci by sa mal zlepšiť aj vďaka regionálnemu príspevku vo výške 95 000 eur. Mestu ho schválil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu z programu Podpora najmenej rozvinutých okresov. Rovnako starú tržnicu, akou je Nová tržnica v Bratislave, majú vo Vranove nad Topľou. Budovu z roku 1984 napojili na dažďovú, splaškovú kanalizáciu a na verejný vodovod. Vymenené a zmodernizované boli toalety, elektrické rozvody, a tiež drevené múry na predajných bunkách so zateplením. Okrem predajných stolov sa v priestore tržnice vybudovalo 7 samostatných predajní s celoročnou prevádzkou. Podľa slov primátora mesta Jána Ragana by prioritne mali slúžiť pre prvovýrobcov potravinárskych tovarov z okresu.

 

Vďaka účelovej dotácii vlády SR z roku 2019 v sume 200 000 eur sa v júli tohto roku rozbehla i rekonštrukcia spoločensky aj historicky významnej budovy tržnice v centre Trebišova, ktorú Trebišovčania poznajú ako „KaSS“. Rozsiahlu rekonštrukciu a revitalizáciu mestskej tržnice plánujú aj v Kežmarku. Podobne ako iné projekty tržníc a trhovísk všetko stojí a padá na peniazoch. Ak je však vôľa, tržnicu môže mať aj mesto s 10 000 obyvateľmi. Napríklad vo Fiľakove otvorili modernú tržnicu Piac, ktorú financovali zo štátneho regionálneho príspevku a rozpočtu mesta. Piac ponúka 32 predajných miest a päť obchodných prevádzok. Jedným z prínosov tržnice bolo poskytnutie priestoru pre malých farmárov.


Nad trhmi na Slovensku však naďalej visí veľký otáznik. Ak kedysi udeľoval privilégium organizovať trhy panovník, dnes sa zraky organizátorov upierajú na hygienikov a ÚVZ.

 

Symbolom je čerstvosť a garancia pôvodu


Zelenina od farmára má štatút zdravšej, čerstvej a lokálnej potraviny, za ktorú je zákazník ochotný zaplatiť viac ako za importované potraviny. V dobe, kedy sa intenzívne hovorí o potravinovej sebestačnosti, je tento fakt jazýčkom na vážkach pri nákupnom rozhodovaní. Napríklad Stará tržnica ponúka najmä potraviny od regionálnych farmárov a producentov, ktoré dopĺňajú zahraničné špeciality. Výber predajcov a organizácia potravinového trhu v Starej tržnici sa riadi tzv. Kódexom potravinových trhov, ktorý okrem iného hovorí, že „prevádzkovateľ dbá na väčšinové zastúpenie regionálnych produktov (min. 70 %) oproti dovozovým potravinám (max. 30 %).“


Bez ohľadu na geografiu je na trhoch vždy najväčší dopyt po ovocí a zelenine. Domáce zemiaky, cibuľa, cesnak či jahody, sú pre zákazníkom pádnym dôvodom si privstať. Mimoriadne vyhľadávaným artiklom sú živé kvety a na jar aj priesady okrasných alebo úžitkových rastlín. Medzi top produktami z pohľadu dopytu patrí mäso, najmä hydinové a bravčové. Trhy by neboli trhmi, ak by na nich chýbali remeselné výrobky, odevy, výšivky či suveníry.

 

 

Hovorí sa, že na najväčších trhoch, akým je napríklad aj trh v Poľsku, v Nowom Targu, sa dá kúpiť úplne všetko. Všeobecne možno povedať, že záujem sa sústreďuje na produkty, ktoré sú alternatívou produktov z bežných retailových sietí. Nové tržnice preto ponúkajú pohodlie nákupného centra a ponuku streetfood a tradičných farmárskych a remeselných trhov.


Kto je zákazník trhov a tržníc?


Trhy a tržnice plánovane občas navštevuje zhruba tretina ekonomicky aktívnej populácie. Z pohľadu retailovej antropológie by sme mohli zákazníka trhov a tržníc profilovať ako človeka, ktorý viac ako celá (skúmaná) populácia varí a pečie, pestuje kvetiny, venuje sa koníčkom a úprave interiéru a exteriéru svojho domova a chalupy. Viac sa zaujíma o charitu, životné prostredie a viac cestuje do zahraničia a teda vníma rôzne trendy v stravovaní a úprave pokrmov. Zároveň viac ako celá populácia dáva prednosť informáciám o varení, pečení, móde, štýle, bývaní a záhrade, pričom ich najviac prijíma z tlače, magazínov a online médií. Zaujímavé je, že je to človek, ktorý sleduje zloženie a pôvod potravín a kupuje v pultovom predaji, ale zároveň kupuje ekonomicky, často využíva letáky, kupóny, zľavové akcie a nakupuje vo veľkom. Nevyhýba sa diskontom ani fast-food reťazcom.


„Naša cieľová skupina je pestrá. Trhy v tržnici oslovujú mladšie ročníky aj seniorov. Asi najviac nás však navštevujú ľudia v strednom veku a mladé rodiny s deťmi. Mnoho z našich návštevníkov prichádza na trh aj zo vzdialenejšieho okolia. Trh vnímajú ho súčasť svojho voľnočasového sobotného programu, keďže okrem potravín máme na trhoch vždy aj sprievodný program,“ uvádza D. Chylová.

 

Bratislava čaká na svoje Mercado


Dočasné alebo sezónne organizované trhy sú už pravidelnou súčasťou mnohých nákupných centier. Koncepty a prvky farmárskych trhov preberajú aj super a hypermarkety, ktoré napríklad predávajú ovocie a zeleninu z „drevených debničiek“ (často ide iba o imitácie dreva), slamených dekorácií a košíkov z prútia. Trhoviská sú ale špecifické a zákazník ich nevyhľadáva len pre sortiment a spôsob vystavenia.


Moderné trhoviská a dočasné trhy môžu suplovať tiež úlohu nákupných ulíc, ktoré v súčasných veľkých mestách citeľne chýbajú. To, že sa konajú trhy pri príležitosti vinobrania alebo iných kultúrnych podujatí, je chabou náhradou denne živých a rušných nákupných ulíc, akou je napríklad viedenská Mariahilfer Straße. Historici, aktivisti, ale aj ľudia z biznisu správne upozorňujú, že funkčné a pekné celoročné trhoviská pôsobia ako lákadlo pre turistov. Opäť môžeme spomenúť „Naschmarkt“ vo Viedni či „Zelný trh“ v Brne, ktorý sa nachádza priamo v centre mesta. Veľkú tržnicu v Budapešti, ktorá bola otvorená v roku 1897, navštívilo pred koronakrízou denne aj 40 000 ľudí! Spomínaný účel by mala v Bratislave plniť Stará tržnica, čo sa jej v ostatných rokoch postupne darí. Veľa sa očakáva od Trhoviska Nivy, ktoré samotný developer prirovnáva k Mercados, teda veľkým mestským trhoviskám, ktoré dokázali zmeniť ráz mestskej časti a svojím magnetizmom a atmosférou pritiahnuť množstvo ľudí.

 

Juraj Turzo


Zdroje: https://bratislavskerozky.sk/
https://www.stanicanivy.sk/mercados-velke-mestske-trhoviska-s-atmosferou-a-stylom/
https://www.trznicanivy.sk/


Ilustračné foto: archív firiem

 

Video

V boji proti vírusom je úspešný UV ROBOT

Podcast

Ako najlepšie zužitkovať obmedzenie maloobchodných a distribučných spoločností?
zuzitkovat obmedzenie maloobchodnych spolocnosti retailmagazin podcast


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW