Obchodníci vinu odmietajú
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 21. máj 2019
Zväz obchodu SR upozorňuje na opakujúce sa mylné tvrdenia, že na zdražovaní potravín sa najväčšou mierou podieľajú obchodníci.
„Čoraz častejšie sa ocitáme v ostrej paľbe ministerstva, ďalších orgánov a niektorých inštitúcii, pričom sú nám prisudzované skutky, ktoré sa nás netýkajú. V súvislosti so zvyšovaním cien potravín sme dokonca stavaní do pozície nenásytníkov,“ uviedol na nedávnom stretnutí s odbornými médiami Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR (ZO SR). Práve obchodníci majú byť podľa vyjadrenia agrorezortu tí, ktorí sa najviac podieľajú na zdražovaní potravín. Obchodníci to vidia inak a uvádzajú, že sa zabúda na konkrétne dôvody, ktoré výrazne ovplyvňujú konečné ceny.
Porovnávať alebo nie?
„Zoberme si napríklad chlieb. Na jeho výrobe sa podieľa poľnohospodár, mlynár, pekár, distribúcia a ďalšie články. Každý jeden článok sa už aktuálne pasuje s novelou zákonníka práce o príplatkoch, s problematikou zvyšovania minimálnej mzdy, niektorí s mimoriadnym navýšením príplatkov za prácu v sobotu, nedeľu, sviatky a za prácu v noci. Zároveň dochádza k navýšeniu regulovaných cien energií a palív,“ podotkol M. Katriak.
Situácii neprospieva ani to, že sa často stav u nás porovnáva s tým, ako je to v zahraničí. Pritom v krajinách, s ktorými je Slovensko najčastejšie porovnávané, je neraz úplne iná východisková situácia. Neobstojí tak podľa jeho slov ani často používané porovnanie toho, ako narástli ceny potravín v Rakúsku a u nás.
„Ak na Slovensku rastú ceny potravinového sortimentu rýchlejšie ako v Európskej únii, mali by sme príčiny hľadať tam, kde sa naše podmienky líšia od ostatných krajín EÚ“, upozornil M. Katriak. Opakovane upriamil pozornosť na niekoľko závažných faktorov, ktoré ovplyvnili predovšetkým cenu práce. Výraznou mierou sa to dotklo nielen odvetvia obchodu ale aj výroby.
Základný tlak na rast cien vytvára podľa stanoviska ZO SR navyše niekoľkoročná proinflačná politika Európskej centrálnej banky, ktorej cieľom je inflácia tesne pod 2% v strednodobom termíne pre celú eurozónu, t.j. v krajinách, ktoré používajú menu euro. V marci bola medziročná miera inflácie v Slovenskej republike na úrovni 2,7%.
Ďalšie príplatky
Ďalším významným faktorom, ktorý má priamy vplyv na cenu práce, bolo podľa obchodníkov aj rozhodnutie o povinnom poskytovaní príplatkov na rekreáciu.
„Všetky tieto legislatívne úpravy sa udiali v príliš krátkom čase na to, aby ich podnikatelia stihli postupne absorbovať,“ upozorňuje Pavol Konštiak, 1. viceprezident ZO SR. „Prudký nárast mzdových nákladov, ktorý sa ale nezakladá na zvyšovaní produktivity práce, sa tak nevyhnutne prejavuje aj v raste cien. Navyše tu okrem rastu regulovaných cien energií máme aj istý vplyv zákona o cenách,“ hovorí. Na žiadnu z týchto okolností, ktoré sa priamo premietajú do nákladov podnikateľa, nemajú obchodníci podľa jeho slov vplyv a dosah.
Pohľad spotrebiteľa
Spotrebiteľ to vníma svojimi očami. Vidí vyššie ceny v regáloch, prirodzene túto zmenu pripisuje obchodníkom pretože tí drahšie tovary predávajú. Príliš sa nezaoberá tým, že rast cien môže mať konkrétne príčiny. Možno by preto bolo vhodné poskytnúť mu vhodnou formou základnú informáciu o tom, ako to v skutočnosti je.
„Stálo by za zváženie umiestniť napríklad do predajní tabuľu, kde by zrozumiteľnou formou bolo uvedené, čo všetko ovplyvnilo vyššie ceny potravín. Spotrebiteľ by dostal rýchlu informáciu, že vyššie ceny nie sú v prvom rade záležitosťou samotných obchodníkov. Dozvedel by sa, že sú tu iné, viac či menej vplývajúce faktory. Je možné, že jeho pohľad na ceny by sa aj vďaka tomuto zmenil. Nestalo by sa tak zrejme hneď, ale postupne by to mohlo zafungovať,“ uviedol na tlačovej konferencii analytik obchodu a retailový expert Ľubomír Drahovský.
Pripravil: dk
Ilustračné foto: Shutterstock.com