30 rokov maloobchodu v ére samostatnosti
- Podrobnosti
- Uverejnené štvrtok, 11. máj 2023
Začiatkom roka sme si pripomenuli tri dekády samostatného Slovenska, a zároveň 30 rokov od rozdelenia Československa. Pozreli sme sa na to, akými cestami sa uberal maloobchod na Slovensku a čiastočne v susednom Česku.
Kompletná história obchodu, osudy všetkých obchodných sietí na Slovensku a detailná analýza českého a slovenského trhu by pochopiteľne presiahla formát tohto článku. Pokúsili sme sa však zachytiť niektoré dôležité a zlomové okamihy na retailovom trhu a uviesť také príklady, ktoré sú pre danú dobu charakteristické.
Udalosti spojené s delením Československa a mnohé následné rozhodnutia determinovali aj vývoj obchodu. Vláda Vladimíra Mečiara napríklad v roku 1993 zaviedla dovoznú prirážku. Ako píše historik Jan Rychlík, išlo o skrytú formu cla. Prirážka sa týkala aj tovaru dovezeného z Čiech. Významný vplyv na ekonomiku mala aj devalvácia slovenskej koruny o 10 %. Utlmili sa očakávania obyvateľov a tlaky na devízové rezervy. Rodiaca sa ekonomika, našťastie, 10%-nú devalváciu slovenskej koruny, spojenú so zvýšením cien dovážaných tovarov, zvládla.
1991
Pôvodom turecký podnikateľ Eyüp Pekergin založil ešte v Československu sieť optík Eiffel optic. Už po kríze v rokoch 2008 však zrejme nestíhal držať krok s lacnejšou a dravou konkurenciu. Úpadku siete napomohli pandémia, lockdown, vysoké ceny energií a inflácia. V roku 2023 napokon všetkých 26 českých pobočiek skončilo v konkurze. Otáznik visí nad 21 slovenskými prevádzkami Eiffel optic.
Na Slovensku, v bratislavskej Petržalke, otvoril v roku 1991 menšiu predajňu elektroniky František Majtán. Dostala názov Euronics TPD. Darí sa jej doteraz. V roku 2021 dosiahla spoločnosť TPD tržby 1,275 mil. €.
1993
V Trnave otvára brány prvá prevádzka siete BILLA na Slovensku. V súčasnosti ich má u nás viac ako 160.
1994
Slovensko zaviedlo tzv. certifikáty kvality, ktoré pod zámienkou kontroly akosti komplikovali dodávanie tovaru z ČR na slovenský trh. V tomto roku vznikol aj AVODIS (Asociácia veľkoobchodných a distribučných spoločností SR). Jedným zo zakladateľov bol Drahomír Mihálek, ktorý vyštudoval zahraničný obchod na EU v Bratislave a od roku 1989 podnikal v oblasti obchodu. Založil tiež reťazec MAXA.
Roky deväťdesiate možno nazvať rôznymi prívlastkami, no spomeňme len dva: „divoké“ a „nekoncepčné“. Počas malej privatizácie prešlo do súkromných rúk desaťtisíce prevažne obchodných prevádzok. Vo veľkej privatizácii sa mali odštátniť najmä výrobné podniky. Začiatkom roku 1995 spustil Fond národného majetku doslova výpredaj majetku štátu, v ktorom za jeden kalendárny rok sprivatizoval takmer 400 podnikov. Neslávne dopadli aj dve vlny (1992 a 1994) kupónovej privatizácie. Ekonomický novinár Radoslav Baťo vo svojej prvej knihe konštatuje, že netransparentný vývoj kupónovej privatizácie odradil serióznych správcov aj zahraničných investorov, ktorí sa zo slovenského trhu stiahli. V Česku bola situácia podobná. Podľa dostupných údajov vyčíslili v roku 2002 stratu majetku tzv. tunelovaním vo výške asi 50 mld. Kč. Ďalšie stovky miliárd Kč „zmizlo“ v rámci vtedajších dier v legislatíve. Kým sa netransparentne „delil“ štátny majetok medzi súkromníkov, stále nebolo doriešené ani delenie štátu. Až Mikuláš Dzurinda sa na stretnutí s premiérom Milošom Zemanom v roku 1998 dohodol, že uzavrú sporné body okolo delenia majetku bývalej federácie, čo v preklade znamenalo najmä presunutie zadržiavaných štyri ton zlata z Čiech na Slovensko. Definitívnou bodkou bolo odovzdanie 14 kilogramovej zlatej tehly zo Zemanových rúk do rúk M. Dzurindu. V máji 2000 sa teda nadobro rozdelil federálny majetok. NBS do štátneho rozpočtu odviedla mimoriadny zisk 27 mld. korún, ktorý sa stal štartovacím kapitálom projektu ozdravenia štátnych bánk. Po období tzv. „mečiarizmu“ svitlo na Slovensku na lepšie časy.
Vývoj maloobchodu zachytáva osud bratislavského OD Prior. Obchodný dom na Kamennom námestí v Bratislave otvorili v novembri 1968, stal sa prvým svojho druhu v bývalom Československu. Počas prvého dňa prevádzky ho navštívilo okolo 40 tisíc ľudí a minuli tu vyše 5,5 milióna korún. Po roku 1989 tento obchodný dom vlastnil americký K-Mart spolu s ďalšími siedmimi centrami. Od roku 1995 prešli do vlastníctva britskej siete Tesco, ktorá ho v roku 2010 remodelovalo na OD My. V súčasnosti už objekt zasa nesie názov Prior a od roku 2019 je v rukách domáceho podnikateľa. Keďže jeho otec pochádza zo Sýrie, má exoticky znejúce meno, George Trabelssie. Ten v roku 2008 otvoril obchodný dom Mirage v Žiline. V roku 2018 kúpil aj susediaci OD Tesco, neskôr ďalší OD Tesco v Nitre a minulý rok majetkovo vstúpil do kúpy OC Optima v Košiciach. V súčasnosti objemom retailového realitného biznisu konkuruje nadnárodným hráčom.
1996
Koncom roka 1996 schválila slovenská vláda návrh na ochranu pred dumpingom pri dovoze tovaru. Avšak dovozné depozitá, dovozná prirážka, chaos na hraničných priechodoch, administratívne obštrukcie a ďalšie nekoncepčné vládne opatrenia obchod iba komplikovali. Do Čiech prichádzajú prvé hypermarkety, otvárali ich nemecké reťazce Familia a Globus.
Každý, kto mal odvahu a dostatočný štartovací kapitál, skúšal podnikať. V tomto období vzniklo množstvo tzv. garážových obchodíkov. Až toľko, že súkromný sektor sa na celkovom maloobchodnom obrate v roku 1996 podieľal úrovňou 95 %. Najpočetnejšou skupinou bolo viac ako 67 tisíc živnostníkov. V súčasnosti však už garážové predajničky takmer neexistujú, avšak pre mnohých ľudí to bola prvá a skvelá skúsenosť s retailom, ktorú uplatnili neskôr napríklad aj ako store manažéri v hyper- a supermarketoch.
Legislatívne prostredie v tomto období však nebolo pripravené na trhovú ekonomiku a generovalo množstvo až absurdných momentov. Napríklad istý veľkoobchod dosiahol tak vysoké obraty, že daňovému úradu chýbali v IT systéme príslušné kolónky. V období socializmu a plánovaného hospodárstva s šesť alebo sedemcifernými hodnotami však nikto nerátal.
1997
V Česku patrili medzi TOP obchodníkov firmy lnterkontakt Group a M-Holding. Takmer pätina tovaru sa predávala v tomto roku cez nadnárodné retailové siete. Na Slovensku už podnikali siete Tesco, BILLA, dm drogerie markt, bauMax, IKEA a Reitan.
1998
Na český trh vstúpil rakúsky Intersport po tom, ako akvizoval pôvodne českú sieť Drapa Sport. lnterkontakt Group prostredníctvom firmy Prameň IK majetkovo vstúpila do slovenskej firmy MAXA (Cash&Carry). Prameň IK zastrešovala aj činnosť diskontnej siete Rema 1000 a zabezpečovala zásobovanie obchodnej siete Prior Stred, a. s.
V porovnaní s Čechmi nás však zahraničie stále vnímalo ako destináciu, kde je obchod zatiaľ ešte v plienkach. V roku 1997 dosiahlo 44 obchodných firiem v Česku viac ako miliardový obrat, zatiaľ čo na Slovensku ich bolo 16. Česi tak získali pred nami náskok dva až tri roky.
Zlomový moment pre obchod u nás nastal na prelome dvoch milénií. Belgická sieť Delvita, ktorá pôsobila predtým už na českom trhu, otvorila v roku 1999 svoj prvý supermarket v bratislavskej Petržalke. Nasledovalo otvorenie tiež prvého hypermarketu Tesco. V roku 2000 bol tiež zaknihovaný vstup nemeckého veľkoobchodu METRO Cash & Carry, holandskej siete Ahold a francúzskeho reťazca Carrefour, ktorý svoj hypermarket umiestnil do vôbec prvého slovenského moderného nákupného centra Polus City Center.
1999
V máji 1999 vznikol Zväz obchodu a cestovného ruchu SR zlúčením AVOIDIS, Zväzu podnikateľov a zamestnávateľov v zahraničnom obchode a cestovného ruchu SR. Jeho prezidentom sa stal Pavol Konštiak, majiteľ spoločnosti KON-RAD.
Problém „Y2K“ sa napokon ukázal ako hoax, úrady už vedeli pridať do formulárov aj kolónky pre šesť a viacciferné tržby. Zákazníci v tomto období začali tiež objavovať obrovské možnosti e- commerce.
Časový odskok Slovenska od Čechov sa napokon ukázal byť pre Slovensko výhodný. Bolo napríklad možné sledovať všetky prichádzajúce trendy a sprievodné javy súvisiace so vstupom zahraničných obchodníkov a dobre sa na ne vopred pripraviť.
Už v tomto období sa tiež poukazovalo na nesúlad živelnej výstavby hypermarketov na zelenej lúke a životným prostredím. Začal sa rodiť Zákon o obchodných reťazcoch a veľkých obchodných prevádzkach, ktorý mal riešiť práve hypermarkety s plochou nad 2 500 m2. Avšak snaha o legislatívnu ochranu domácich podnikateľov v obchode a domácich producentov nedopadla podľa predstáv. Na základe poslaneckého návrhu mali obchody povinne predávať až 70 % slovenských výrobkov. Túto aktivitu neskôr stopla Európsky únia (EÚ).
Obchody, ktoré sa nešpecializovali, nezdružovali do družstiev a nákupných aliancií alebo nemali za sebou silný kapitál, v konkurencii zahraničných sietí zanikali. Boli to aj stovky garážových koloniálov. A tak zostáva parafrázovať výrok Viktora Černomyrdina: „Mohli sme to urobiť lepšie, dopadlo to ako vždy“.
V konkurencii pribúdajúcich hypermarketov obstála celkom dobre najväčšia slovenská obchodná skupina COOP Jednota Slovensko. Aj družstevníci napokon otvorili v roku 2001 v Košiciach svoj prvý hypermarket.
2000
Podľa údajov agentúry T.E.R.N.O. za rok 2000 prvé miesto obhájilo Tesco s obratom vo výške 11 mld. Sk. Druhá Billa vygenerovala obrat vo výške 4,1 mld. Sk a tretia Prima Zdroj Holding 4,04 mld. Sk. Zo zahraničných sietí sa do rebríčka dostala Delvita s obratom 1,82 mld. Sk (12. miesto), METRO Cash&Carry s obratom 1,00 mld. Sk (22. miesto) a Kaufland s obratom 0,53 mld. Sk (49. miesto).
Neskôr, v roku 2002 sa jedného dňa zamestnanci istého obchodu obrátili na košického arcibiskupa Alojza Tkáča so žiadosťou o pomoc. Zamestnávateľ ich vraj nútil pracovať aj v nedeľu, čo sa im nepáčilo, avšak obávali sa, že prídu o pracovné miesto. Napokon vypukla celonárodná dišputa, ktorá sa dostala na stôl až prezidentovi Rudolfovi Schusterovi. V súčasnosti, po 21 rokoch, je možné, že nedele so zatvorenými predajňami sa stanú realitou.
Ďalšie legislatívne počiny ako napríklad Zákon o obaloch, Vyhláška o spôsobe označovania výrobkov cenami a iné zákony a vyhlášky prijímané v rokoch 2002 a 2003 vôbec nesignalizovali, že Slovensko sa nachádza v 21. storočí a chystá sa vstúpiť do EÚ.
Mnohé zákony a vyhlášky zároveň komplikovali rozvoj e-commerce a zásielkového obchodu. Napriek prekážkam však skupina Quelle, do ktorej patrila aj spoločnosť Moda Prima, zaznamenala na Slovensku v roku 2003 medziročné zvýšenie obratu až o 20 %. KarstadtQuelle sa však v závere roku 2004 ocitla takmer na pokraji bankrotu, nepomohol jej ani rebranding na Arcandor AG a napokon v roku 2009 zbankrotovala.
2004
Na trh vstúpil Lidl. Na začiatku júna 2007 už mal hovorkyňu v Česku a v súčasnosti má už ústretové interné komunikačné oddelenie a externú PR agentúru aj na Slovensku. Sieť patriaca do skupiny Schwarz Gruppe prevádzkuje na našom trhu 163 predajní v 96 mestách. Zatiaľ posledná pribudla nedávno v Pezinku. Okrem toho táto sieť prevádzkuje logistické centrum v Seredi s environmentálnou certifikáciou BREEAM v najvyššom stupni Outstanding. V roku 2019 tento diskontný hráč spustil e-shop a rok na to aj lojalitný systém cez aplikáciu, teda bez plastovej vernostnej kartičky.
Na Slovensko vstúpil Lidl a Slovensko vstúpilo do eurozóny. Samozrejme, predtým sa musel novelizovať Zákon o obchodných reťazcoch, nakoľko bol v priamom rozpore s pravidlami EÚ. Zaujímavé je, že už vtedy sa objavili tzv. panické nákupy. Zákazníci sa obávali zdražovania a predzásobovali sa ryžou a cukrom (úplne zbytočne). O 16 rokov neskôr zasa ľudia v panike pred globálnou pandémiou nakupovali toaletný papier a dezinfekciu.
Pomerne intenzívne to mal našliapnutý e-commerce, ktorý však rástol z veľmi nízkej bázy a zároveň v prostredí, kde nebolo dostatočné internetové pokrytie. Napriek tomu dokázal generovať tržby niekoľko miliárd korún. Najviac sa na začiatku predávali knihy, CDčka a DVDčka. V súčasnosti si e-commerce na Slovensku (ide zhruba o 14 500 e-shopov), ukrojí z koláča retailových tržieb okolo 1,81 mld. € (údaj za rok 2022). Online sa predáva už v podstate všetko, no CD a DVD už takmer nahradili streamovacie služby ako Spotify a Netflix.
Oveľa prísnejšie sa na e-shopy začína pozerať aj legislatíva EÚ. Napríklad minulý rok začal v Česku platiť zákaz falošných zliav a bude platiť aj u nás. Ale to už sme odbočili. V roku 2005 kraľovali trhu hypermarkety a s falošnými zľavami si niektorí obchodníci nerobili ťažkú hlavu. Mnohé zľavy neboli zľavami a tovaru bolo násobne menej než zákazníkov. S odstupom času to možno vnímať aj ako začiatok konca istej retailovej siete, ktorá síce ešte stihla otvoriť piaty hypermarket, ale nasledoval odchod z trhu. Úplne inú stratégiu zvolil Lidl, ktorý ponuku postavil na cenovo výhodných tovaroch, avšak pod vlastnou značkou. Na Slovensku tým akceleroval rozvoj a znalosť toho, čo je „private label“.
2005
Vznikla CBA Slovakia, dcérska spoločnosť M-MARKET, rok na to už bola so 196 prevádzkami v TOP 10 obchodu na 7. mieste s obratom 4,5 mld.Sk.
2006
Vladimír Mečiar sa opäť dostal k moci. Zdedil štát, v ktorom rast ekonomiky, produktivity práce, obchodu a zahraničných investícií trhal európske rekordy, ako „tatranský tiger“, až kým ho nezastavila globálna kríza. Ako ďalej píše bývalý šéfredaktor Trendu Radoslav Baťo: „Plán platiť eurom tak rýchlo, ako sa dá, sa ukázal byť historicky prezieravým a jeho časovanie mimoriadne šťastnou náhodou.“ Záväzky musela vláda plniť, bez ohľadu na to, kto ju viedol.
2007
Tesco zo svojimi 48 prevádzkami vykázalo v roku 2007 tržby na úrovni 26,9 mld. Sk a bolo jednotkou na trhu. T.E.R.N.O. – agentúra pre prieskum trhu v januári na druhom mieste uvádzala METRO Cash&Carry s tržbami 17,4 mld. Sk, nasledovala BILLA s 96 prevádzkami a tržbami 12,2 mld. Sk. Prvýkrát sa v rebríčku objavil aj Lidl, mal 75 predajní a tržby na úrovni 4 mld. Sk. Darilo sa aj slovenským sieťam: NAY (6. miesto, 5 mld. Sk), CBA Slovakia (7. miesto, 4,8 mld. Sk) a Labaš (10. miesto, 3,8 mld. Sk).
Začala platiť novela Zákona o potravinách, ktorá okrem iného zvýšila pokuty za porušenie zákona, a to až do výšky 50 miliónov Sk. Pre porovnanie SHOPPING MONITOR 2006/07 spoločností INCOMA Research a GfK Praha uvádzal, že pri nákupe potravín najobľúbenejšími maloobchodnými formátmi na českom trhu boli hypermarkety a diskonty. Ako svoje hlavné nákupné miesto uvádzalo hypermarket 39 % domácností, čo bol zatiaľ historicky najvyšší dosiahnutý výsledok. Preferencie diskontných predajní mierne vzrástli na 24% a supermarket uviedlo ako svoje hlavné nákupné miesto 15% respondentov. Najčastejšie menovaným reťazcom bol Kaufland, potom Tesco, nasledovali Penny Market, Plus Diskont, Albert, Jednota a Hypernova. Do prvej desiatky sa dostali ešte Lidl, Globus a BILLA.
„Verím, že na slovenskom trhu je priestor pre nové predajne a usilujeme sa ich postaviť v blízkej budúcnosti, avšak neviem povedať, kde presne budú stáť, až do tej doby, kým nebudeme mať pripravené stavebné miesta a pozemky. Máme ambície a podporu,“ uviedol v roku 2007 pre odborný časopis Instore Slovakia Andrew North, obchodný riaditeľ, IKEA ČR, Maďarsko a SR. Otázka „Kedy bude mať IKEA na Slovensku druhú predajňu?“ je evergreenom každej tlačovej konferencie tohto švédskeho reťazca. Pritom IKEA začínala ešte v roku 1992 na bratislavskej Gagarinovej ulici, v bývalých priestoroch podniku Klenoty. Neskôr, v roku 1995, ju presťahovali na Tomášikovu ulicu, ale od roku 2002 je súčasťou rozvíjajúcej sa zóny pri obchodnom centre Avion Shopping Park, s ktorým zdieľajú jednu matku: Ingka Group. Témou roka 2007 však ani tak nebola IKEA, ale príprava na prechod na euro. Slovenské združenie pre značkové výrobky (SZZV) už v januári 2007 deklarovalo, že po vstupe Slovenska do eurozóny jej členovia nezneužijú proces zavedenia eura na neodôvodnené cenové pohyby svojich produktov.
Deň po vyhlásení oficiálneho konverzného kurzu, teda 10.7. 2008, sa obchodníci zaviazali k cenovej stabilite. Pamätníci si zrejme spomenú, že termín ohlásenia kurzu bol neštandardne včasný (bežne to bol posledný kvartál roka) a cifra 30,126 sa vraj dostala v predstihu do uší podnikavým finančníkom na jachte v Monaku. Kauzu zatienila globálna ekonomická kríza, ktorá v roku 2009 naplno doľahla aj na Slovensko. Spotrebiteľ v dôsledku obáv z krízy a zo straty zamestnania začal výrazne šetriť. Dobre naštartované trendy preferovania zdravej výživy, ohľaduplnosti k životnému prostrediu či FairTrade prebila cenovka.
Takmer všetky retailové siete už vtedy ponúkali vernostné karty a rôzne lojalitné programy. Pracovali s nimi najmä s cieľom udržať si zákazníka. Tlak na cenu deformoval už aj tak deformované vzťahy s dodávateľmi, čo sa prejavilo opäť raz v nekoncepčnej legislatíve. V tomto období začali naberať na dôležitosti diskonty, pochopiteľne aj vďaka nízkym cenám. Tento trend bol natoľko silný, že pretrval dodnes.
Prvú prevádzku v roku 2008 u nás otvoril nemecký KiK. Z Nemecka pochádza aj Kaufland. Hoci je sestrou Lidlu, u nás je samostatnou entitou a často aj najtvrdším súperom Lidla. Aktuálne má 75 predajní. Zatiaľ poslednú otváral Kaufland v januári 2023 vo Veľkom Mederi. Spolu s Lidlom v súčasnosti patria do TOP 3 maloobchodníkov a súhrnným výkonom predbiehajú aj dlhodobú jednotku – britské Tesco. Tesco dlho hľadalo cestu, ako manažovať rôzne formáty: obchodné domy, hypermarkety, supermarkety a nový maloformátový koncept Tesco Expres, ktorý otvárali koncom roku 2008. Napokon teto obchodník radikálne zmenšil plochy hypermarketov a prišlo k odpredaju obchodných domov.
Český trh sa stal podstatne viac saturovaný než náš a reťazce sú tu boli v otázke cien agresívnejšie. Na viacerých príkladoch sa však ukázalo, že vnímať oba trhy ako jeden celok, je nerozvážne. Napríklad reťazec Starbucks prišiel do Česka ešte v roku 2008a na Slovensko zavítal o osem rokov neskôr. Expanzia je skromná, nekorešponduje s bežným „obsadením“ trhu a nie je to len dôsledok pandémie alebo cien energií. Slovensko na rozdiel od Čiech má o niečo bližšie k viedenskej kaviarenskej kultúre. Naučili sme sa pražiť kávu na svetovej úrovni a piť espresso zo šálok. Zákazníkmi Starbucks tak zostali najmä turisti a mladšie ročníky, pre ktoré je značka symbolom statusu.
Podobným sklamaním dopadol vstup konkurencie Starbucks - Costa Coffee, ktorá otvorila u nás iba pár prevádzok a po troch rokoch skončila. Keďže sieť kúpila Coca-Cola, Slováci o značku neprišli úplne: mletú a zrnkovú kávu, „ready-to-drink“ nápoje a kapsule Costa Coffee distribuuje Coca-Cola v bežných sieťach. V Česku však obe kaviarenské siete fungujú často vedľa seba aj naďalej, rovnako ako holandský Ahold alebo britský Marks&Spencer, ktorý u nás pôsobil v rokoch 2007 až 2017.
Českým fenoménom sa stali ázijské večierky. U nás tento sektor prakticky zmizol, nahradili ho čerpacie stanice s rôznymi konceptami ako Fresh Corner (Slovnaft), Viva Billa (OMV) alebo Shell Café (Shell). Aj po troch desaťročiach platí, že zvyčajne nové značky najprv otvárajú filiálky v Čechách a až potom na Slovensku. Až na pár výnimiek tiež platí, že prvé predajne sú otvárané v Bratislave a až neskôr v iných mestách.
Trend bol, je a ešte dlho bude rastový. Kým v roku 2003 mala predajná plocha obchodov s 20 a viac zamestnancami na Slovensku výmeru 1,6 milióna m2, v roku 2009 to už bolo 2,5 milióna m2 a v roku 2013 vyše 3 milióny m2. Celková prenajímateľná plocha nákupných center na Slovensku dosiahla v prvom kvartáli 2009 vyše 720 tis. m2, čo bol takmer dvojnásobok oproti roku 2005. Trhu dominovali malé projekty (od 5000 do 19 999 m2) s 52%-ným podielom. Stredne veľké projekty (od 20 tisíc do 39 999 m2) mali 28%-ný podiel na celkovej prenajímateľnej ploche nákupných centier.
Preskočme však do súčasnosti. Spoločnosť JLL uvádza, že celková ponuka moderných retailových plôch dosiahla v roku 2021 približne 2,05 mil. m², ale z toho 32 % je sústredených v Bratislavskom kraji. Kým v Bratislave je to plocha 1 500 m2/1000 obyvateľov (a pripravujú sa ďalšie centrá a obchody ako Eurovea II a rozšírenie obchodných zón Pharos či Bory), v Nitre a Trnave je ukazovateľ 1 600 m2/1000 obyvateľov. Aktuálne údaje spoločnosti Cushman&Wakefield, ktorá ale brala v úvahu iba projekty nad 5 000 m2, k štvrtému štvrťroku 2022 uvádza, že v Bratislave je 831 m2/1000 obyvateľov, v Nitre 230 m2/1000 obyvateľov a v Trnave 161 m2/1000 obyvateľov.
2010
COOP Jednota Bratislava pod vedením Adriána Ďurčeka odišla zo systému COOP Jednota Slovensko do systému CBA SK.
Spoločnosť bauMax otvorila v Bratislave svoju najväčšiu prevádzku s celkovou plochou 21 000 m2. Obe siete už na Slovensku nie sú a nemôže za to ani sociálna sieť Facebook, ktorá sa vtedy stala dôležitejším miestom pre oslovenie zákazníkov ako domény reťazcov. Z bratislavskej Jednoty sú v súčasnosti predajne Kraj a Terno, prevádzky bauMax prevzala v roku 2015 sieť OBI.
Tesco pod vedením Petra Varmužu otváralo v Petržalke prvý hypermarket Tesco Extra mimo britských ostrovov.
2011
HB Reavis otváral košický Aupark. Začali sa rozširovať bezkontaktné platby, medzi priekopníkmi ich implementácie patrili Marks&Spencer, AllToys, NewYorker, 101 drogérie, bauMax, dm drogerie markt, Panta Rhei a ďalší.
Slovenský trh objavili v tomto období zľavové portály, vzniklo ich hneď niekoľko.
Legislatívci mali opäť potrebu regulovať obchod, a tak zaviedli oddelené umiestňovanie potravín, ktorým sa končí dátum spotreby.
2012
Zmena Zákona č. 289/2008 Z.z. o registračných pokladniciach priniesla množstvo nových povinností, najmä však nutnosť používať fiškálnu tlačiareň a fiškálnu pamäť.
Michal Holík, bývalý manažér viacerých spoločností z portfólia finančnej skupiny J&T, v roku 2012 majetkovo vstúpil do reťazca Terno. Neskôr do portfólia pridal sieť menších samoobslúh Moja Samoška a skupinu rozšíril o 20 prevádzok Hypernova a 4 supermarkety Albert, ktoré predtým patrili holandskému Aholdu. Keďže hypermarkety boli v tejto dobe na ústupe, boli pre nového majiteľa skôr príťažou ako prínosom. Neprejavila o ne záujem ani sieť Tesco (ktorému Protimonopolný úrad zakázal akvizovať 4 hypermarkety Carrefour) a ani Kaufland, ktorý otváral a otvára už iba menšie formáty hypermarketov, tesne na hranici 2500 m2. S enormnou plochou veľkoplošných hypermarketov Carrefour a Hypernova sa niektorí majitelia a nákupné centrá vyrovnávajú dodnes.
2014
Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) vznikla ako reakcia na vývoj obchodu a odlišné stratégie domácich sietí a sietí so zahraničnou účasťou, ktoré dovtedy boli všetky združené v Zväze obchodu a cestovného ruchu SR.
2015
Jednotkou na trhu bolo stále Tesco so ziskom vyše 92,6 mil. €, avšak v ukazovateli rentability už ho predbehol Lidl so ziskom 84,8 mil. €. Trojkou bol Kaufland (40,1 mil. €) a štvorkou METRO Cash & Carry (7,4 mil. €). Darilo sa aj domácim sieťam: Fresh (3 mil. €), COOP Jednota Nové Zámky (1,2 mil. €) a COOP Jednota Krupina (1,2 mil. €). Rebríček uzatvárali BILLA (4 mil. €) a so stratou CBA Slovakia (-4 mil. €) a Diligentia R.C., ktorá združovala značky Hypernova, Moja Samoška a Terno (-7,9 mil. €). Posledná menovaná sa po zmene vlastníckych štruktúr premenovala na TERNO real estate. Na Slovensko prišiel francúzsky športový diskont Decathlon. Prvú prevádzku otvoril v zóne Bory v apríli.
Na históriu obchodu po rozdelení Československa sa môžeme pozrieť aj cez optiku zamestnancov. Napokon obchod je spolu so službami druhým najväčším zamestnávateľom, hneď po priemysle. Kým tradičný maloobchodný trh zostal prevažne pod vedením vtedajších manažérov, iná situácia bola na modernom trhu, ktorý si musel ľudí vychovať. Za všetky štatistiky len jedno číslo: od roku 2009 do roku 2013 investovali zakladajúci členovia SAMO (Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco) do vzdelávania svojich zamestnancov okolo 5,6 milióna €. V súčasnosti môžeme konštatovať, že za 30 rokov sa investície do ľudí zhodnotili a na Slovensku „dozreli“ i manažérske kádre.
Mnohí manažéri sa vydali vlastnou cestou. Peter Varmuža, bývalý šéf Tesco, je spoluzakladateľom siete Yeme, Deliu založili bývalí manažéri z Carrefouru Jozef Berko a Igor Janok, sieť Malina viedol Marian Olajec manažér z Lidlu a Kauflandu (v súčasnosti je v českej sieti Penny Market). Peter Seidner, bývalý šéf BILLA, bol pri vzniku a rozbehu sietí Moja samoška a Praclík. Stanislav Čajka, dlhoročný šéf Lidlu, dnes manažuje expanziu značiek Kraj a Terno.
Spolu so sieťami vyrástli biznisovo a personálne aj mnohí slovenskí dodávatelia. Napríklad Maxsport sa podieľal na vzniku kategórie funkčných tyčiniek, McCarter výrazné ovplyvnil segment džúsov a funkčných nápojov a Minit zahýbal kategóriou pečiva.
Keďže v slovenskom školstve absentujú odbory ako tovaroznalectvo alebo predavač-pokladník, siete naďalej investujú do výchovy budúcich zamestnancov aj formou tzv. duálneho vzdelávania. Pionierom v tomto smere je dm drogerie markt, ktorá privítala už 11. generáciu žiakov stredných odborných škôl. Aktuálne v duálnom vzdelávaní študuje 126 žiakov, čo je o 11 % viac ako v predošlom školskom roku, z ktorých 33 nastúpilo do prvého ročníka. Mladí ľudia študujú v troch odboroch. Dva z nich pripravujú absolventov pre prevádzku. Ide o študijný odbor obchodný pracovník a učebný odbor predavač. V týchto odboroch študuje 106 žiakov. Tretím odborom je študijný odbor obchodná akadémia, ktorý pripravuje žiakov na prácu v centrálnych rezortoch.
Medzitým v rodinných firmách zakladatelia a majitelia odovzdávajú žezlo svojim nasledovníkom. V top manažmente Fresh / Labaš sú dvaja synovia Miroslava Labaša a jeho synovec. Vedenie siete 101 Drogerie postupne preberá Matej Krajčík, syn zakladateľa Emila Krajčíka. V manažmente firmy KON-RAD sú už niekoľko rokov obe dcéry manželov Konštiakovcov, Veronika a Zuzana.
Generačná výmena prebieha i na strane dodávateľov, napríklad v slovenských spoločnostiach Minit alebo Lunter / Alfa Bio. Rastúce know-how zamestnancov malo konsekvencie aj pre manažment zahraničného retailu. Napríklad v roku 2011 vznikol samostatný slovenský manažment Lidlu a centrála v bratislavskom Ružinove. V súčasnosti je Lidlu už malá a stavia si novú administratívnu budovu.
2017
Valné zhromaždenie ZOCR SR koncom mája 2017 schválilo zmenu stanov a zmenu svojho názvu na Zväz obchodu SR (ZO SR).
2018
Popradské NC Forum, nákupné centrum. 2. generácie, ktoré vlastní holandský Multi Development, bolo medzi 16 finalistami European Shopping Centre Awards 2018. V zábavno-obchodnom centre Max Nitra otvorila COOP Jednota Nitra pilotný projekt modernizovaného supermarketu TEMPO. TERNO real estate predstavilo novú značku – supermarket Kraj a otvorilo Petržalskú tržnicu. Otvorili tiež nákupné centrum Point v Banskej Bystrici (investorom je OP Centrum BB s.r.o.), ktorého kotevným nájomcom je Lidl.
Záver roku 2019 a roky 2020 a 2021 výrazne ovplyvnila „čierna labuť“, teda udalosť, s ktorou nikto v takomto rozsahu nerátal – globálna pandémia ochorenia COVID-19.
2022
Podľa prieskumu Shopper Review 2022 v Česku sa podiel respondentov, ktorí aspoň raz týždenne nakúpia akciový tovar, zvýšil medziročne z 36 % na 40 % (údaj za 2022). Vzrástol aj počet ľudí, ktorí si vyberali obchod na základe toho, aké cenové promócie ponúkal. Podobná situácia bola i na Slovensku. Z dôvodu tzv. lockdownu a teda zatvorených predajní, nahrala pandémia do karát rozvoju e-commerce. Obrovské nárasty obratov však priniesli e-shopom aj kruté vytriezvenie po tom, ako sa protipandemické opatrenia zrušili. Česko je naďalej oproti Slovensku „e-shopová veľmoc“, na trhu pôsobí okolo 50 000 e-shopov, pričom na Slovensku ich je „len“ 14 500. Na oboch trhoch však zároveň platí Paretovo pravidlo, že 20 % e-shopov generuje 80 % obratu celého e-commerce. Najsilnejšími hráčmi zostávajú Alza a Mall, ktoré okrem iného spustili aj online trhoviská, teda sprístupnili svoje platformy tretím stranám. Darí sa aj slovenskému kníhkupectvu Martinus, ktoré pôsobí v oboch krajinách a má aj sieť kamenných prevádzok. Zo zahraničných e-shopov sa darí globálnym molochom. Amazon má v ČR obrovský sklad v obci Dobrovíz, na Slovensku prevádzkuje zatiaľ iba sklad reverznej logistiky v Seredi. V TOP 10 je i čínsky AliExpress spolu s jeho rôznymi odnožami a značkami.
V off-line stojí za zmienku Tesco, ktoré cez svoju dcérsku spoločnosť a franšizantov v septembri 2020 úspešne odštartovalo expanziu siete convenience stores Žabka. Dobrou správou je, že počas náročného obdobia si veľa spotrebiteľov uvedomilo, aké je životné prostredie krehké a zraniteľné. Ľahšie akceptujú environmentálne prospešné kroky reťazcov, vrátane zrušenia igelitiek, papierových letákov alebo spätného zberu nápojových obalov.
Implementácia zálohového systému do praxe u nás prebehla v tieni udalosti roka 2022, ktorou bol vpád ruských vojsk na územie Ukrajiny. V spätnom zbere plechoviek a PET obalov sme o dva roky predbehli Čechov, ktorí tento rok len budú pripravovať legislatívu. Česi nás však predbehli v množstve otvorených bezobslužných predajní resp. predajní v hybridnom móde, kedy cez deň fungujú s predavačkami/predavačmi a po záverečnej si môžu nakúpiť registrovaní držitelia zákazníckej karty úplne sami. Priekopníkom je systém COOP. U nás je zatiaľ jedna hybridná predajňa, sú ňou Potraviny Od Našich v Devíne, ktoré vlastní spoluvlastník J&T Patrik Tkáč.
Hoci sa zdá, že bývalé Československo si „podelili“ zahraniční investori a siete, po troch dekádach samostatnosti je stále výrazná časť retailu v rukách českých a slovenských investorov. Uveďme zopár príkladov. Bratislavský Aupark kúpila česko-slovenská skupina WOOD&Company, sieť TERNO real estate vlastní bývalý partner J&T Martin Fedor. Finančník z J&T Peter Korbačka je majiteľom niekoľkých nákupných centier (napríklad Eurovea, City Arena) a samotná skupina J&T Real Estate má Eperia Shopping Center, Ivan Kmotrík vlastní štyri nákupné centrá OC Max. Finančník Tomáš Chrenek ovláda reťazec PetCenter, finančná skupina Penta vlastní najväčší reťazec lekární Dr.Max a skupina HB Reavis Ivana Chrenka vlastní Nivy Centrum a ďalšie polyfunkčné objekty.
Aktívny v retaile je aj holding M-MARKET Mariana Šufliarskeho, ktorý po náhlej smrti otca pokračoval v manažovaní siete CBA Slovakia a rozvíjaní realitného biznisu. Práve realitný biznis a nákupné centrá sa ukázali ako životaschopnejšie. CBA Slovakia, člen Aliancie CBA, po predaji poľskej skupine Enterprise Investors nedokázala konkurovať už etablovaným sieťam a po nevydarenom rebrandingu na sieť „Kačka“, zaniklo v roku 2019 okolo 230 predajní. Tie si čiastočne rozdelili TERNO real estate, COOP Jednota a Koruna. Krach CBA Slovakia bol zároveň posledným odchodom takto veľkej siete z trhu. Dva roky pandémie a následná energetická a materiálová kríza, ruský vpád na Ukrajinu a inflácia, budú mať zrejme na svedomí aj odchody ďalších, menších sietí a redukciu (prezentovanú ako „optimalizácia“) sietí terajších.
2023
Príchod siete Action na slovenský trh. Prvú prevádzku otvára 2. marca v OC Danubia v bratislavskej Petržalke a o pár dní na to v Shopping Palace na Zlatých pieskoch.
Napriek ťažkej dobe je slovenský trh stále lákavý pre nové reťazce, hoci stále častejšie diskontného charakteru. Spomeňme napríklad Half Price zo skupiny CCC, aktuálne otváraný Primark alebo „ultralacnú“ ruskú sieť Mere, ktorá predáva z paliet, čo pripomína začiatky pôsobenia Lidlu na Slovensku.
Isté je, že sme len malá krajina a pre blízkosť Viedne, Prahy a Budapešti k Bratislave nie sme a ani nebudeme v hľadáčiku luxusných značiek. Avšak po 30 rokoch od rozdelenia Československa a rozvoja moderného retailu nákupné centrá zápolia o mainstreamových nájomníkov, ako napríklad značky spadajúce pod LPP a Inditex. V úsilí zaplniť priestory sa v nich objavujú diskontné reťazce a rôzne „no-name“ značky.
Enormný tlak na cenu a presila diskontov je viditeľná aj v Čechách. „Cenovej vojne“ sa nevyhli ani on-line supermarkety ako Rohlik.cz, Košík.cz a iTesco, ktoré si začínajú tvrdo konkurovať aj skracovaním času doručenia. Či v blízkej budúcnosti uvidíme väčší rozmach potravinového e-commerce na Slovensku je otázne, i keď potenciál tu vidia aj špecialisti na rozvoz jedla ako Wolt. Tesco Potraviny Domov a e-Delia u nás vykazujú síce medziročný rast, no saturácia bežných sietí je tak vysoká a otváracia doba tak dlhá, že zákazníci si dokážu nakúpiť bežným spôsobom. Žiaľ tam, kde je potravinových obchodov málo, alebo kde nie sú vôbec, tovar nerozvážajú ani online supermarkety. Obchod sa koncentruje do miest, kde je kúpyschopnosť, čo má v oboch republikách za následok nerovnomerné geografické pokrytie a dokonca aj vznik tzv. potravinových púští. Inflácia situáciu len zhoršuje. Už i terajšie obchody a nákupné centrá intenzívne pracujú s dátami o zákazníkoch, aby si udržali ich lojalitu a presnejšie cielili ponuku. Vernostné programy a rôzne systémy merania zaľudnenosti implementujú aj reťazce, ktoré sa tomuto trendu vyhýbali. Mnohí balansujú na medzi pravidlami GDPR, výškou investície a jej návratnosťou.
Obchod sa za 30 rokov diferencoval a špecializoval. Iné potreby a záujmy majú dnes e-shopy, iné obchodníci pôsobiaci prevažne na vidieku, iné retaileri z miest a iné tí, ktorí majú prevádzky najmä v nákupných centrách. Nesystémové a vágne formulované legislatívne opatrenia, nedostatočná a neadresná pomoc v krízových časoch a ďalšie komplikácie z dielne zákonodarcov k rozvoju retailu rozhodne neprispievajú. Stále je nutné vysvetľovať a obhajovať záujmy obchodu a jeho zamestnancov, čo viedlo aj k vzniku ďalšieho združenia. Iniciatíva slovenských maloobchodníkov (ISKM) sa zrodila ako reakcia na chaotické protipandemické opatrenia. Škoda, že kompetentných uší, ktoré by načúvali hlasom združení a asociácií, je málo.
Juraj Turzo
Zdroje: Jan Rychlík: Rozdelení Československa 1989-1992, Vyšehrad 2022
Rado Baťo: Ako skapal slovenský tiger, Premedia 2020
T.E.R.N.O. agentúra pre prieskum trhu, Cushman&Wakefield, INCOMA Research a GfK
Archív časopis Výber, časopis instore Slovakia, RETAIL magazin.sk
Ilustračné foto: Shutterstock.com
