Pozmeňujúci návrh zákona rozdelil potravinárov a obchodníkov
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 19. marec 2021
Pozornosť potravinárov a obchodníkov sa v posledných dňoch upriamuje na legislatívny proces v súvislosti s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z.
Návrh zákona poslanci NR SR posunuli ešte začiatkom februára 2021 do druhého čítania. Nedávno došlo k predstaveniu pozmeňujúceho návrhu k tomuto zákonu, ktorý sa aktuálne nachádza pred druhým čítaním v pléne NR SR.
Názorové zjednotenie potravinárov
Náročná téma, ktorá sa týka návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami názorovo zjednotila Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR s Potravinárskou komorou Slovenska (PKS), Úniou potravinárov Slovenska, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (SPPK) a poslancov Národnej rady SR (NR SR). „Vítam toto silné spojenie pri ochrane našich potravinárov a prvovýrobcov. Rovnako vítam, že sme sa na riešení zhodli spoločne,“ povedal na nedávnej tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský za účasti zástupcov najvýznamnejších potravinárskych komôr.
Predmet pozmeňujúceho návrhu
Na stretnutí potravinárov s médiami sa zúčastnil aj poslanec NR SR, ktorí predstavil pozmeňujúci návrh. „Predmetom nášho pozmeňujúceho návrhu je najmä posilnenie systému privátnych značiek, ponechanie zákazu predaja pod nákupnú cenu spotrebiteľovi okrem zákonom dovolených výnimiek, ako aj ponechanie a spresnenie systému zníženia kúpnej ceny v prípade predajných akcií,“ dodal k predstaveným zámerom poslanec a člen Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Vladimír Zajačik (OĽaNO). V oblasti privátnych značiek spotrebiteľ spozná obchodné meno a sídlo skutočného výrobcu. Za predpokladu, že o to výrobca požiada, odberateľ musí na obale uviesť aj obchodnú značku výrobcu, ktorá bude rovnocenne znázornená v porovnaní s privátnou značkou. Tento zámer má podľa slov V. Zajačika pomôcť spotrebiteľom získať jasnú informáciu o pôvode výrobkov. Pozmeňujúci návrh k tejto legislatíve a opatrenia v samotnej novele majú podľa predkladateľov za cieľ zabezpečiť predovšetkým rovnováhu v obchodných vzťahoch medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín.
Poslaneckým návrhom dôjde k ponechaniu pôvodne vypusteného zákazu predaja pod nákupnú cenu konečnému spotrebiteľovi. Cieľom je vytvoriť garanciu pre poľnohospodárov a potravinárov, ktorí sa obávali, že zrušenie tohto zákazu stlačí ich predajné ceny ešte nižšie.
Názor potravinárov
„Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami je z pohľadu agropotravinárskeho sektora na Slovensku zásadným legislatívnym nástrojom, ktorý obmedzí uplatňovanie nekalých obchodných praktík. Tento zákon zároveň vytvára spravodlivejšie podmienky pre dodávateľsko-odberateľské vzťahy v obchode s potravinami. Prezentovaný návrh novely zákona o neprimeraných podmienkach skĺbi európsku smernicu a tieto legislatívne normy spoločne zabezpečia väčšiu ochranu slabšej strany v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch v obchode s potravinami na národnej úrovni, teda domácich výrobcov potravín. Zachováva terajšiu ochranu dodávateľsko-odberateľských vzťahov v obchode s potravinami a preto s ním súhlasíme,“ zdôraznil Daniel Molnár, zástupca Únie potravinárov Slovenska a SPPK.
Návrhom sa majú vyriešiť aj akciové ceny tovarov na pultoch predajní. Ako odoznelo na stretnutí s médiami, cieľom má byť férové nastavenie systému znižovania kúpnej ceny počas predajnej akcie so súhlasom dodávateľa. V situácii, keď sa obchodné reťazce a potravinári dohodnú na znížení kúpnej ceny z dôvodu, že obchodný reťazec plánuje uskutočniť predajnú akciu, odberateľ by bol povinný zníženú kúpnu cenu uplatniť len na potraviny, ktoré sa skutočne v rámci predajnej akcie predajú. Prípadný peňažný rozdiel by odberateľ dodávateľovi férovo vrátil. Návrhom zákona sa rozširuje definícia pojmu odberateľ a rozširuje sa aj okruh skutkových podstát neprimeraných podmienok v obchode s potravinami.
„PKS považuje za kľúčové, aby novela zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami zabezpečila vyváženosť obchodných vzťahov a nepoľavila v ochrane dodávateľov so slabšou vyjednávacou pozíciou. PKS v poslednom období veľmi intenzívne rokovala so všetkými zainteresovanými stranami, vrátane poslancov NR SR a MPRV SR. Predstavený poslanecký pozmeňujúci návrh reflektuje na všetky dôležité požiadavky dodávateľov a preto novelu zákona predloženú do NR SR ministerstvom v spojitosti s poslaneckým pozmeňujúcim návrhom v predloženom znení podporujeme,“ uviedla Jana Venhartová, riaditeľka PKS.
Novelou sa primárne preberá európska smernica, ktorá ustanovuje určitý minimálny štandard, aký má byť dodržaný v celej EÚ, avšak dovoľuje členským štátom, aby si ponechali resp. nastavili aj prísnejšiu zákonnú úpravu, ak to považujú za potrebné.
Obchodníci reagujú
Obchodníci majú na danú záležitosť iný názor. „Zväz obchodu SR od roku 2003, kedy sa objavila prvá verzia tohto zákona, hodnotí uvedenú normu ako zlú, jednosmernú a pokladá ju za vzor gold platingu. Rovnako je to aj v prípade tejto novely. Obsahuje z nášho pohľadu veľa zlého, pričom najväčšie zlo spočíva v tom, že „ide po“ slovenských obchodníkoch. Tragikomická je aj skutočnosť, že problém nespôsobujú nadnárodné reťazce ako prirodzená konkurencia, ale slovenskí tvorcovia legislatívy. Uvedený návrh, okrem toho, že by ho mohli v školách právnického charakteru používať ako vzor gold platingu, nerieši a ani nereaguje na upozornenie Európskej komisie. Máme pocit, ako keby tento návrh pripravovala politická garnitúra spred dvoch rokov,“ vyjadruje sa Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR.
V návrhu novely je podľa M. Katriaka viacero sporných bodov. "Jednak tie, na ktoré upozornila Európska komisia k platnému zákonu a potom tie, ktoré boli pripravené pre túto príležitosť. Ide napríklad o distribučný bonus, kedy slovenskí obchodníci musia zo svojho zabezpečiť dodávky, najmä čerstvého tovaru do predajní, nezmyselný návrh týkajúci sa možných zostatkov tovarov z akcií v predajniach, úprava platobných lehôt, proces, kedy z vlastnej značky vzniká komplikovaná a nepochopiteľná agendu, pričom z vlastnej značky ťažia najmä výrobcovia potravín a pod.. Veľa z týchto „noviniek“ môže ohroziť dobre fungujúcu spoluprácu medzi slovenskými obchodníkmi a výrobcami slovenských potravín,“ upozorňuje M. Katriak.
Komplikácie pri logistike
Na návrh reaguje aj Slovenská aliancia moderného obchodu. "Problémom nie sú len aktuálne predkladané pozmeňujúce návrhy, ale aj pôvodný návrh ministerstva. Pôvodný návrh Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR upravuje logistiku v rozpore s požiadavkami Európskej komisie.Táto úprava nielenže nerieši logistiku v súlade s požiadavkami Európskej komisie, ktorú formulovala minulý rok v rámci Formálnej výzvy, ale zmena sa deje v príkrom rozpore s touto požiadavkou. V ustanovení zostane zachovaná diskriminácia poskytovania logistických služieb na úrovni 3% vzájomného obratu s dodávateľom, ale pri niektorých logistických službách sa úplne znemožňuje ich poskytovanie. Obchodník tak celú záťaž má prevziať na seba. Toto opatrenie diskriminuje obchodníka s potravinami v podnikaní v logistike oproti iným špedičným firmám. Zároveň to výrazne komplikuje poskytovanie logistických služieb malým dodávateľom bez vlastnej logistiky, ktorí nevedia v plnej miere využiť výhodnejšiu logistiku poskytovanú obchodníkom s potravinami a sú odkázaní na drahšie formy prepravy potravín. Máme za to, že kvôli tejto časti legislatívy je návrh agrorezortu v rozpore s európskym právom, o čom svedčí aj prebiehajúce konanie Európskej komisie,“ uvádza Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).
„Cez pozmeňovací návrh má byť zavedené aj zníženie kúpnej ceny na potraviny, ktoré neboli predané v predajnej akcii odberateľa, ak bolo zníženie kúpnej ceny podmienené uskutočnením vopred dohodnutej predajnej akcie. Toto ustanovenie zakazuje obchodníkom predávať výrobky nakúpené do predajnej akcie, mimo predajnej akcie. Zvyšuje to však administratívnu záťaž a nemá to reálny efekt. Samotní dodávatelia nie sú často schopní vyplniť potrebné dokumenty, aby odberateľ vedel, koľko produktov reálne odobral počas akcie. Ide tak len o zavádzanie administratívnej záťaže a regulácie, čo je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR. Toto opatrenie zrejme spôsobí, že obchodníci budú musieť doplácať dodávateľom napríklad aj za hnilé ovocie a zeleninu, ktoré z dôvodu nevhodnosti na ľudskú spotrebu nebudú môcť predávať. Navyše sa vytvára diskriminácia, pretože obchodník má zakázané vrátiť nepredaný produkt v akcii, má zakázané žiadať zníženie kúpnej ceny aj na dodatočne predané produkty v akcii a tiež nemôže skôr ukončiť akciu pod hrozbou sankcie. Teoretický prípad nadmerného objednávania, čomu sa návrh pravdepodobne snaží zabrániť, môže nastať iba pri trvanlivých potravinách, čo je však už v súčasnosti preskúmateľné cez generálnu klauzulu,“ hovorí M. Krajčovič.
Privátne značky
„Sporná je aj záležitosť týkajúca sa obchodného mena, sídla a ochrannej známky dodávateľa. Už v súčasnosti totiž platí, že ak požiada výrobca privátnej značky o uvedenie jeho obchodného mena na obale, tak to obchodník musí urobiť. Túto úpravu považujeme za dostatočnú. Akceptujeme ju, hoci je na hrane zákonnosti, pretože ide o vážny zásah do vlastníckych práv a práv na podnikanie. Uvedený pozmeňovací návrh však zavádza povinnosť uviesť na privátnu značku obchodníka, ak o to výrobca privátnej značky požiada, aj logo jeho firmy v rovnocennej veľkosti ako je logo obchodníka. Toto však samo o sebe popiera zmysel privátnej značky a neplatí to na žiadnom inom trhu EÚ. Považujeme to za neodôvodniteľný zásah do slobody podnikania. Obchodník je totiž v tomto prípade vlastník výrobku a zaň nesie plnú právnu zodpovednosť. V žiadnom odvetví sa nestáva, aby štát určoval podnikateľovi, ako má vyzerať jeho obal z hľadiska marketingu a uvádzať na ňom logo svojho dodávateľa v rovnakej veľkosti ako jeho vlastné. Legislatíva EÚ dokonca explicitne dáva privátnym značkám výnimku z uvádzania údajov pôvodného výrobcu. Je to rovnaké, ako keby sme prikázali mliekarňam uvádzať na krabici od mlieka aj logo farmy, z ktorej pochádza mlieko. Vzhľadom k tomu, že takáto legislatíva bude platiť v rámci EÚ len na Slovensku, tak zrejme bude demotivovať obchodníkov produkovať na Slovensku privátne značky a nabádať ich k presunu výroby do okolitých krajín, kde takáto regulácia nie je,“ vysvetľuje M. Krajčovič.
Členovia SAMO však vítajú pozmeňovací návrh predsedu pôdohospodárskeho výboru Jaroslava Karahutu. „Ten okrem iného zavádza, aby obchodník nebol pokutovaný za oneskorenú platbu za tovar, keď nemá riadne doručenú faktúru. Súčasná právna úprava § 3 ods. (5) písm. f) a ani navrhovaná právna úprava, žiadnym spôsobom nepodmieňuje úhradu kúpnej ceny doručením faktúry odberateľovi zo strany dodávateľa. To znamená, že obchodník musí zaplatiť aj bez dodania účtovného dokladu, čo je v rozpore so zákonom o DPH a v praxi nevykonateľné. V súčasnosti sú za to obchodníci pokutovaní, čo potvrdzuje aj prax Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako kontrolného orgánu, ktoré opakovane pokutovalo obchodníkov aj v prípadoch, že nedisponovali faktúrou,“ uvádza M. Krajčovič. „Vyžadovanie povinnosti vykonávať platby bez doručenia riadne vystavenej faktúry spôsobuje množstvo účtovných a daňových nepriaznivých následkov pre kontrolované subjekty. Z uvedených dôvodov sú tak dotknuté subjekty nútené buď porušovať iné právne predpisy z oblasti daní a účtovníctva, ktoré ich regulujú alebo sú významne ukrátené na svojich právach garantovaných týmito právnymi predpismi,“ dodáva.
Nezohľadnené návrhy
Obchodníci navrhovali na podporu lokálnej produkcie niektoré kroky, ktoré podľa nich neboli zohľadnené. „Pre lepšiu podporu etablovania m dodávateľov vo veľkých obchodných systémoch je potrebná deregulácia množstevných zliav. Návrh zákona žiadnym spôsobom nezohľadňuje limitáciu poskytovania množstevných zliav medzi odberateľom a dodávateľom, ktorá v súčasnej podobe de facto znemožňuje zohľadnenie množstva odobratého tovaru v kúpnej cene potraviny. Odstránenie limitu uplatňovania množstevných zliav dáva dodávateľom a odberateľom väčší priestor pri vyjednávaní o cenách a zároveň obom umožňuje rast ich vzájomného obratu a následne zisku v prípade vysokého dopytu po tovare dodávateľa. Dodávatelia si môžu nastaviť rôzne cenové hladiny pre prípad vyššieho odbytu tovaru, čo robí ich produkt cenovo konkurencieschopnejší a zároveň môže zvýšiť ich zisk pri zachovaní rovnakých fixných nákladov. Odberateľ tak nie je nútený tlačiť na kúpnu cenu od dodávateľa bez prihliadnutia na odbyt, čo vytvára komfortnejšiu pozíciu najmä pre malých a stredných dodávateľov,“ dodáva M. Krajčovič.
redakcia
Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Zväz obchodu SR, Slovenská aliancia moderného obchodu
Ilustračné foto: Shutterstock.com
