KAUFLAND CARD

KAUFLAND CARD

KAUFLAND CARD

Budú súčasťou supermarketov a obchodných centier zelené strechy?

Pomôcť zmeniť život v mestách na udržateľnejší a príjemnejší je pripravená Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru (ďalej len Asociácia), ktorá vznikla na prelome tohto roku. V spolupráci so samosprávami, štátom, developermi a obyvateľmi chce docieliť čo najväčšie pokrytie striech a fasád budov živými zarastenými plochami.

 

zelenestrechy v

 

 

Zelené strechy totiž pomáhajú zmierňovať dôsledky globálneho otepľovania a súvisiacej klimatickej krízy. Patria k nim najmä intenzívne suchá striedané s prudkými prívalovými dažďami, čoraz viac tropických dní v lete a zdravie ohrozujúca horúčava zadržiavaná v oceli a betóne miest. Práve tieto fenomény totiž budú podľa vedcov v najbližších rokoch aj na Slovensku čoraz viac ohrozovať kvalitu života ľudí vo väčších sídlach a pre mestá sa tak stávajú dôležitou udržateľnou výzvou.


Zelená strecha je živou plochou, ktorá sa stáva útočiskom pre hmyz, vrátane včiel, zadržiava prívalovú dažďovú vodu, zachytáva prach a CO2, avšak v prvom rade pomáha znižovať teplotu v rozhorúčených budovách a mestách.


„Ak si uvedomíme obrovskú plochu, ktorú strechy budov tvoria v meste, zistíme, že nad hlavami máme gigantické žiariče, ktoré nielen cez deň, ale hlavne počas letných nocí do okolia sálajú horúčavu. Pre predstavu, aký významný prínos má zelená strecha, hovorí jeden z reálnych prepočtov: kým teplota klasickej strechy môže mať v lete 50 až 80 ⁰C, teplota zelenej strechy je v horúcom dni len okolo 30 ⁰C,“ vysvetľuje Branislav Siklienka, predseda Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru.


Chýbajú zákony a politiky


V oblasti rozvoja zelených striech sme úplne na začiatku cesty. „Hoci to nikto zatiaľ nepočíta, odhadujeme, že na celom Slovensku je v porovnaní s vyspelejšími „zelenými“ krajinami iba 300-tisích metrov štvorcových zelených striech, ktoré v drvivej väčšine prípadov vybudovali súkromní developeri,“ dopĺňa B. Siklienka. Výzvou sú podľa neho napríklad čísla z Nemecka, kde len predvlaňajší ročný prírastok zelených striech predstavoval 7,2 milióna m2. Celkovo je v tejto krajine vegetáciou pokrytých vyše 120 miliónov m2 striech. Zaostávame aj za Českom, s porovnateľnou kultúrnou a ekonomickou štartovacou čiarou, kde sa už zelená viac ako 1,6 milióna m2 striech a ročne ich pribúda približne 250 tis. m2.


Asociácia plánuje v najbližších rokoch intenzívne spolupracovať s Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenskou agentúrou životného prostredia na začlenení zelenej infraštruktúry do trvalo udržateľných stratégií u nás. Pojem zelenej strechy alebo zelenej fasády sa totiž v našej legislatíve doteraz nenachádzal a žiadne ministerstvo túto tému nezastrešovalo. Asociácia tiež vidí potenciál vo využití a uplatnení už existujúcich štandardov partnerských organizácií, ktoré dobre fungujú, napríklad v škandinávskych krajinách, v Nemecku alebo susednom Česku.


Základ pre tvorbu regulácií, pravidiel podpory a tvorbu príslušných zákonov existuje. Vláda totiž v roku 2019 schválila dokument s názvom Envirostratégia 2030, na „zelené budovy“ má Slovensko vyčlenených až 700 miliónov € z balíka Plánu obnovy. Aktuálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní a v kapitole Komponent O2_Obnova budov na viacerých miestach navrhuje zelené strechy ako súčasť podporovaných riešení. Budúci rok budeme môcť na podobné účely čerpať ďalšie stovky miliónov eur zo štrukturálnych fondov Európskej únie.


Mestá ušetria na kalamite


Okrem štátu a širokej verejnosti sú pre Asociáciu partnermi napríklad Inštitút urbánneho rozvoja, stavebné a architektonické fakulty, architekti, developeri, stavebníci, záhradníci. Kľúčovým partnerom sú však samosprávy. Jednou z dôležitých zmien, ktoré by chcela Asociácia dosiahnuť je, aby mestá pri povoľovacom stavebnom konaní brali do úvahy ako zelenú plochu aj samotnú strechu.


Svetové metropoly zelené strechy vo veľkom budujú s úmyslom šetriť nie len zdravie obyvateľov, infraštruktúru, ale aj mestský rozpočet, pretože znižujú dopad kalamít.


Svetový trend


Budovaním zelených striech sa intenzívne zaoberajú odborníci aj municipálne autority vo metropolách a veľkých mestách po celom vyspelom svete. Dátoví analytici pražského magistrátu napríklad uvádzajú, že zelené strechy sú schopné zadržať 40 až 80 percent ročného úhrnu zrážok a minimalizovať tak aj riziko záplav.


Vedci na Univerzite v Melbourne zistili, že desať centimetrový substrát, ktorý je súčasťou zelenej strechy dokáže absorbovať až do 95 percent tamojších ročných dažďových zrážok. Faktom však zostáva, že „oázy v centrách miest“ nie sú lacné, aj keď ich benefity sú jasné. Preto budovanie zelených striech potrebuje investičnú podporu z EU, od štátu, samotných miest, tiež možnosť čerpať granty, legislatívnu pomoc pri stavebných povoleniach či ústretovú reguláciu.


V Nemecku je celkovo až desať percent všetkých striech zelených. Lídrom je Stuttgart, kde budujú zelené strechy už od sedemdesiatych rokov. Pravidlá, ktoré motivujú majiteľov budov k tejto ekologickej aktivite majú dobre rozpracované. Patria sem napríklad priame grantové platby od 10 až 20 eur za každý meter štvorcový zelenej strechy. Majitelia zelených budov platia menšie poplatky za odvod dažďovej vody, čo im pri odhadovanej 40-ročnej životnosti ušetrí náklady na samotnú inštaláciu vegetačnej plochy.


redakcia
Zdroj a foto: Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru

 

Video

Vitajte vo svete MINIT... robíme Váš deň krajším

Retail Podcast

Category Management: Čo vás čaká pred implementáciou?

Otvoriť na novej karte

RETAIL SLOVNÍK

 NOVINKA 

retail slovnik bannerLexikón najpoužívanejších odborných pojmov a skratiek v oblasti retailu

PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW

 

www.zahradnymagazin.sk