Zmenila pandémia intenzitu falšovania tovarov?
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 12. október 2020
Úrad priemyselného vlastníctva SR v lete t.r. oznámil, že výška strát za rok 2019 v dôsledku falšovania a pirátstva sa v SR odhaduje na 456 mil. €. Predstavuje to 12,3 % predaja v rámci jedenástich odvetví.
Podľa globálnej analýzy dosiahla celková hodnota ušlého zisku na Slovensku, z dôvodu falšovania tovarov, 84 € na obyvateľa Slovenska a rok. Problémové sú najmä odvetvia odevov, obuvi, doplnkov, ale aj oblasť kozmetických prípravkov a prípravkov pre osobnú starostlivosť.
Zdravotné riziko pre spotrebiteľa
Z dôvodu falšovania sa len v odvetví kozmetiky a výrobkov osobnej hygieny zvýšili straty z predaja v roku 2019 o viac ako 2,5 miliardy €. Ide o najvyšší nárast spomedzi všetkých analyzovaných odvetví.
„Prítomnosť falšovaných výrobkov na trhu EÚ spôsobuje ročnú stratu na tržbách z predaja v odvetví kozmetiky a výrobkov osobnej hygieny vo výške približne 9,6 miliardy € (14,1 %). Slovensko dosahuje 16,7 %, čo zodpovedá strate z predaja vo výške 49 mil. € ročne. Znamená to nárast o 17 mil. € od posledného odhadu,“ uvádza Matúš Medvec, predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR).
Slovensko prichádza o milióny eur ročne nielen kvôli prítomnosti falšovaných tovarov na trhu, ale aj z toho znížených priamych a nepriamych daní. „Okrem ekonomických strát predstavuje falšovaný tovar významné zdravotné riziko pre spotrebiteľov. Spôsobuje aj hospodárske škody, v rámci štyroch odvetví – farmaceutické výrobky, kozmetická a osobná starostlivosť, víno a liehoviny, hračky a hry, celková strata z predaja predstavuje 187 mil. € ročne,“ dodáva M. Medvec.
Nástup vyspelejších technológií
Na povahu a rozsah falšovania majú významný vplyv nové a postupne pribúdajúce technológie. Falšovatelia často rafinovane využívajú platformy, ktoré uľahčujú šírenie reklamy, predaj a distribúciu falšovaného a pirátskeho tovaru rastúcemu počtu spotrebiteľov.
Spolupráca s rôznymi inštitúciami
Úrad priemyselného vlastníctva SR v oblasti falšovania tovarov úzko spolupracuje s viacerými kompetentnými úradmi, najmä s Finančným riaditeľstvom SR (FR SR), ktoré sa venuje opatreniam proti falšovaniu tovarov a výkonu ochrany práv majiteľov v oblasti práv duševného vlastníctva.
ÚPV SR v súčinnosti s FR SR v prípade potreby poskytuje informácie z registrov úradu. Zároveň predsedá medzirezortnej komisii pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu. Ide o platformu na efektívnejšiu spoluprácu najmä s FR SR a Policajným zborom SR.
„Úlohou medzirezortnej komisie je koordinovať výmenu požadovaných informácií týkajúcich sa falšovania a autorského pirátstva na území Slovenskej republiky s európskym strediskom,“ vysvetľuje M. Medvec.
Najviac falšované tovary
Podľa štúdie, ktorú uskutočnil európsky partner úradu EUIPO, patrí k najviac falšovaným tovarom elektronika. Predstavuje podľa správy ÚPV SR dokonca čoraz častejšie falšovanú kategóriu. Typickými príkladmi falšovaných tovarov sú mobilné telefóny a ich príslušenstvo, najmä nabíjačky, okrem toho je to aj počítačové vybavenie.
„Vo veľkej obľube majú falšovatelia aj naďalej potraviny a nápoje. EÚ sa dokonca stáva jedným z významných cieľových trhov a tento trend silnie. Medzi odhalené falšované potraviny patria napríklad sušené mlieka pre dojčatá, bujónové kocky, syr, káva, olivový olej alebo cestoviny. Vzhľadom na to, že falšovaný tovar má takmer vždy nízku kvalitu a vyrába sa v nehygienickom prostredí, môže predstavovať vážne riziko pre zdravie a kvalitu života spotrebiteľov. V niektorých prípadoch sa dokonca zistilo, že falšované potraviny obsahujú aj nebezpečné zložky,“ uvádza sa v správe ÚPV SR.
Pre spotrebiteľov v EÚ predstavujú podľa ÚPV SR vysoké riziko aj falšované alkoholické nápoje. Najmä liehoviny a víno sú pre organizované zločinecké skupiny zaoberajúce sa falšovaním obľúbeným tovarom. Často plnia lacným vínom fľaše s etiketami drahých vín, niekedy dokonca do falšovaných liehovín pridávajú čistý alkohol.
Luxusné výrobky, odevy a doplnky
Tradične patria u spotrebiteľov medzi najobľúbenejšie kategórie výrobkov a naďalej spadajú aj do skupiny medzi najčastejšie odhalené prípady falšovaného tovaru.
Pokiaľ ide o tabakové výrobky, počet odhalených falšovaných tabakových výrobkov, prevažne cigariet, už štvrtý rok za sebou podľa ÚPV SR klesá. Napriek tomu boli cigarety v roku 2017 v zozname najčastejšie odhaleného falšovaného tovaru na treťom mieste. Nelegálne tabakové továrne sú čoraz sofistikovanejšie a dokážu vyrobiť až dva mil. cigariet denne.
Vplyv pandémie koronavírusu
„Zo štatistík Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) vyplýva, že obchod s falšovanými výrobkami na Slovensku, ako aj v ostatných krajinách EÚ rastie. Podľa ich spoločnej správy takmer 7% z európskeho dovozu tvoria falšované a pirátske výrobky. Hodnota tohto tovaru dosahuje 121 miliárd €. Do výskumu neboli zahrnuté falšované výrobky vyrobené a spotrebované na domácom trhu ani pirátske digitálne produkty. Skutočná hodnota je preto pravdepodobne vyššia,“ uvádza pre RETAIL magazin.sk pplk. Mgr. Marián Haršány z FR SR. Ako však dodáva, situácia okolo pandémie koronavírusu so sebou priniesla aj isté pozitíva v oblasti falšovania výrobkov. Po zatvorení tržníc a obmedzenej preprave výrazne klesol počet dovezených falzifikátov.
„V prvom polroku 2019 bolo zaevidovaných 2070 prípadov podozrenia z porušovania práv duševného vlastníctva (PDV), v prvom polroku 2020 bolo zaevidovaných 1385 prípadov podozrenia z porušovania PDV ( toto číslo pritom ešte nie je konečné). Za porovnávané obdobie prvých polrokov 2019 a 2020 došlo v roku 2020 k poklesu prípadov podozrenia z porušovania PDV o 33.1%. Za porovnávané obdobie prvých polrokov 2019 a 2020 došlo v roku 2020 k výraznejšiemu poklesu množstva kusov ako aj hodnoty zaisteného tovaru podozrivého z porušovania PDV,“ konkretizuje M. Haršány.
Pôvod a cesty falšovaných tovarov
Väčšina falšovaných výrobkov pochádza podľa slov M. Haršányho z Číny a Hongkongu, hoci v prípade niektorých osobitných kategórií výrobkov sú aktívne aj ďalšie krajiny.
Na prepravu svojho tovaru z krajiny výroby na cieľové trhy využívajú falšovatelia veľakrát komplikované obchodné cesty. „Hoci sa falšovaný tovar na Slovensko, ako aj do iných krajín EÚ, naďalej prepravuje hromadne prostredníctvom nákladnej dopravy, v uplynulých rokoch došlo k výraznému nárastu využívania expresnej dopravy,“ uvádza M. Haršány.
„Prudký nárast obchodovania prostredníctvom menších balíkov súvisí aj s rozmachom online trhov, na ktorých sa falšovaný tovar predáva. Nové pozemné trasy, ktoré boli otvorené v posledných rokoch, najmä rastúci počet železničných spojení medzi Čínou a Európou, môžu falšovateľom poskytnúť ideálnu príležitosť diverzifikácie trás a spôsobov prepravy,“ hovorí M. Haršány.
Nárast predaja falšovaného tovaru prostredníctvom online trhov nie je novým trendom, skôr je pretrvávajúci. „V posledných rokoch sa prostredie sociálnych médií javí ako kľúčová platforma, z ktorej falšovatelia môžu osloviť vysoký počet spotrebiteľov. Predpokladajú všeobecne nízke riziko odhalenia zo strany orgánov presadzovania práva. Obchodovanie s falšovaným a pirátskym tovarom na darknete zostáva relatívne obmedzeným javom,“ hovorí M. Haršány.
Spotrebitelia
Spotrebiteľov sa FS SR snaží chrániť aktualizovaným informovaním prostredníctvom webového sídla finančnej správy SR, prípadne aj cez sociálne siete.
Naďalej podľa slov M. Haršányho platí, že nižšie ceny, jednoduchá prístupnosť a nízka miera spoločenského nesúhlasu spojeného s takýmito nákupmi patria medzi veľmi silné stimuly pre spotrebiteľov k tomu, aby kupovali falšovaný tovar a získali nelegálny prístup k obsahom, ktoré sú chránené autorským právom. Platí to na Slovensku aj v rámci celej EÚ.
Opatrenia
Najúčinnejším opatrením ako zabrániť tomu, aby sa na územie našej krajiny nedostávali falšované výrobky, je užšia spolupráca FS SR s tzv. oprávnenými osobami, teda držiteľmi práva duševného vlastníctva (ochrannej známky, dizajnu, patentu...), príp. jeho zástupcami (najčastejšie to bývajú advokátske a patentové kancelárie).
„Colník je prvý, kto prichádza do styku s tovarom, či už pri tovare pod colným dohľadom (keď sa tovar dováža/vyváža), ale aj na domácom trhu (keď sa už tovar fyzicky nachádza na prevádzkach - v kamenných predajniach, skladoch, na trhoch...). Keďže tento človek nie je expert na rozlišovanie originálnych tovarov od falzifikátov, stačí, ak má iba podozrenie, že tovar môže byť falošný. Následne ho zaistí a kontaktuje oprávnenú osobu. Iniciatívu následne preberá oprávnená osoba, pretože ona musí vyhodnotiť, či ide o tovar, ktorý porušuje jej práva alebo či je daný tovar originálny,“ vysvetľuje M. Haršány.
Ak sa zistí, že ide o originál – vráti sa tomu, komu bol zaistený (dovozca, príp. majiteľ tohto tovaru). „Ak sa však oprávnená osoba vyjadrí, že takýto tovar porušuje jej právo, buď podá návrh na súd s tým, aby rozhodol o tom, že tovar zaistený colnými orgánmi je falzifikát, alebo sa s dovozcom, príp. majiteľom tohto tovaru, dohodne bez súdu. Takýto postup je oveľa rýchlejší, pretože nie je potrebné čakať, kým rozhodnú súdy – na súd sa nepodá žiadna žaloba, ale podozrivý tovar sa po splnení určitých podmienok zničí. Colný úrad môže okrem toho za podmienok ustanovených zákonom č. 486/2013 Z. z. a osobitnými predpismi tak ako je uvedené v § 37 ods. 1 zákona č. 486/2013 Z. z. bezodplatne poskytnúť tovar na humanitárne účely – avšak musí spĺňať podmienky, ktoré sú definované v zákone,“ uvádza M. Haršány. V praxi vo väčšine prípadov dochádza podľa jeho slov k tomu, že dôjde k zničeniu tovaru pod colným dohľadom. Priestupky a iné správne delikty rieši štvrtá časť zákona č. 486/2013 Z. z.
Pripravil: dk
Ilustračné foto: Shutterstock.com
