Triedený zber obalov - Inšpirujme sa tam kde to funguje
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 06. september 2022
Máme za sebou malý obalársky koniec roka. 20. august bol totiž posledný deň, kedy museli výrobcovia odoslať výpoveď svojej organizácii zodpovednosti výrobcov (OZV) v prípade, že sa rozhodli prejsť do inej. Tento rok opäť ukázal, ako to dopadne, keď sa regulovaný trh nereguluje. Nasledovať budú výpovede samosprávam a zberovým spoločnostiam zo strany OZV. Rokovania o cenách za zber a zhodnotenie. A niekoľko kôl losovania samospráv s cieľom nájsť im OZV. Každoročný nestabilný a nepredvídateľný kolotoč.
Ale o tom písať nechcem. Skôr sa chcem zamerať na to, ako by sme sa tomuto problému mohli do budúcna vyhnúť. Som zástancom toho, že všetko už bolo vymyslené a je potrebné sa inšpirovať v krajinách, v ktorých systém funguje. Je skutočne na zamyslenie prečo v žiadnej inej krajine nemajú problém s každoročnými presunmi samospráv medzi OZV. Prvým krokom by mala byť stabilizácia systému na úrovni zberu, t.j. na úrovni samospráv. Na to existuje jednoduchý recept v podobe princípu tzv. zdieľanej infraštruktúry. Na tomto princípe fungujú, viac či menej, všetky krajiny, v ktorých pôsobí viac konkurenčných OZV.
Ruka v ruke s tým by malo dôjsť k zrušeniu všetkých výnimiek z platby recyklačných poplatkov. V súčasnosti ich nemusí platiť napr. štátna správa alebo výrobcovia kníh. Na Slovensku platí tzv. full cost system, t.j. výrobcovia hradia všetky náklady na triedený zber. Systém bude spravodlivý iba vtedy ak sa do neho zapoja všetky subjekty, ktorých odpad v triedenom zbere končí. Inak stále niekto na niekoho dopláca.
To platí aj v prípade krížového financovania. To je možné jednak z dôvodu prerozdeľovania samospráv podľa počtu obyvateľov, ale najmä preto, že stále nemáme nastavený funkčný systém ekomodulácie. Tá by mala viesť k znevýhodneniu ťažko recyklovateľných materiálov a zároveň zabezpečí zdroje na nakladanie s odpadom, ktorý sa ťažko recykluje.
A nakoniec možno to najdôležitejšie. V úvode som písal, že najhorší je regulovaný trh, ktorý sa nereguluje. Výrobcovia majú priamu a neprenositeľnú zodpovednosť za plnenie limitov recyklácie a zhodnotenia. Napriek tomu je množstvo výrobcov, ktorí v systéme nie sú a chýbajúce prostriedky následne doplácajú iní výrobcovia. Práve ich kontrolou je potrebné začať. A pokračovať pravidelnými kontrolami OZV, ktoré sú na svoju činnosť autorizované Ministerstvom životného prostredia SR.
Možno to znie príliš náročne a odborne. Ale ak to funguje inde vo svete, prečo by to nefungovalo u nás. S vlastnými slovenskými riešeniami v odpadoch už máme dlhoročné skúsenosti a vždy skončili fiaskom a dlhou agóniou. Čakajú nás prísnejšie ciele, nová smernica, nové výzvy. Tentokrát sa máme kde inšpirovať rokmi overenými modelmi. Nepremárnime ďalšie roky.
