Budú logistické parky energeticky sebestačné?

Podrobnosti: Uverejnené piatok, 04. júl 2025

Logistické parky sú obrovský „žrút“ energií. Priemerne veľký areál spotrebuje za rok medzi 1 000 MWh a 2500 MWh energií. Záleží na tom, či sú v ňom chladené skladovacie priestory a či ide nonstop prevádzku. Prevádzkovatelia logistických parkov sa pod tlakom agendy ESG snažia energiou šetriť a čo najviac si jej vyrobiť pre vlastnú potrebu z obnoviteľných zdrojov. Darí sa im to?

energie parky v

Koľko energie spotrebuje bežná „áčková“ logistická hala? Predstavme si halu s rozlohou približne desať tisíc metrov štvorcových, v ktorej sú uskladnené čerstvé potravinové výrobky. Ročne „skonzumuje“ takmer 2 500 MWh, čo je asi na úrovni ročnej spotreby 260 priemerných domácností. Môžeme sa však na to pozrieť aj z opačnej strany. Koľko sa pri skladovaní vyprodukuje emisií CO₂?

Nemecký inštitút Fraunhofer Institute for Material Flow and Logistics vypočítal hodnoty intenzity emisií skleníkových plynov pre tri typy logistických centier v Európe. V centre, kde sa len prekladá tovar bez skladovania, je to približne 1,2 kg CO₂e/tona*, v centre, kde sa k prekládke pridáva aj skladovanie nechladeného tovaru, je to 5,4 kg CO₂e/tona a v hale, kde s prekladá a skladuje chladený sortiment, hodnota dosahuje približne 11,7 kg CO₂e/tona.

Samozrejme, spotreba energií a množstvo emisií sa líši. Záleží aj od počasia a nutnosti chladiť či kúriť dlhšie, než rok predtým a od typu skladovaného tovaru. Zároveň, do celej rovnice vstupujú aj sezónne výkyvy. Napríklad reťazec Kaufland má v Ilave sklad pre hlbokomrazené výrobky, kde je stabilne -19 stupňov Celzia. Skladujú tu vyše 1000 rôznych SKU, pričom sklad má plochu 6 100 m² a kapacitu vyše 7 000 paliet a voľné etáže, ktoré rátajú so sezónnou špičkou. Sezónny letný vrchol znamená tony nanukov a zmrzlín navyše, nakoľko je potrebné pokryť zvýšený dopyt po týchto pochúťkach. Teplo z chladiacich kompresorov vďaka rekuperácii vykuruje priestory takzvanej ohrievárne, kde majú zamestnanci skladu k dispozícii horúce nápoje a sušič rúk a odevov. K rekuperácii sa však ešte vrátime.

Prakticky všetci významní operátori a developeri v sektore industrial dnes už pri novostavbách disponujú environmentálnou certifikáciou na rôznych úrovniach. Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) vydala koncom minulého roka prehľad udržateľne certifikovaných budov. Uvádza v ňom, že na Slovensku sme mali 110 certifikovaných logistických a industriálnych budov, pričom 109 s certifikátom BREEAM a jednu budovu certifikátom LEED. Medzi logistické centrá, ktoré majú najvyššie hodnotenie BREEAM Outstanding, patrí na Slovensku napríklad Lidl v Seredi. V Čechách má tento certifikát hala pre reťazec so športovými potrebami Sportisimo. Spoločnosť VGP začala s výstavbou haly C s plochou 47 000 m² vo VGP Parku Bratislava, ktorá bude zrealizovaná v dvoch fázach. Hala C ašpiruje na certifikáciu BREEAM na úrovni Excellent.

Často sa opakujú otázky, či je z pohľadu ESG výhodnejšie mať radšej neobrobenú poľnohospodársku pôdu ako logistické parky. Ide o falošnú dilemu. Tento rok spoločnosť Panattoni zverejnila výsledky odbornej štúdie zameranej na vplyv farebnosti fasád priemyselných nehnuteľností na fenomén tzv. tepelného ostrova. Z dokumentu vyplýva, že kombinácia svetlých povrchov industriálnych hál a zelene dokáže zlepšiť pocitovú teplotu až o 20 %, a to aj v porovnaní s pôvodnou nezastavanou plochou. Štúdia sa venovala aj popínavým rastlinám na fasádach hál. Tie je najefektívnejšie nechať popínať až do výšky približne 2,5 m. Ich výhodou je, že znižujú teplotu v okolí budov. Výsledky štúdie boli aplikované napríklad v Panattoni Park Bratislava North II a Panattoni Park Pilsen West III. Z pohľadu ESG nie je vhodné nechať pole ladom, ale najvýhodnejšie je nevyužité polia premeniť na agrovoltaiku, ktorá kombinuje pestovanie kultúrnych plodín a výrobu elektriny z fotovoltických panelov na rovnakej ploche. Druhým riešením v súlade s ESG sú spomenuté ekologické industriálne parky s nízkou spotrebou energií. Čo sú inými slovami parky s environmentálnou certifikáciou.

V hlavnej úlohe obnoviteľné zdroje energií

Zásadnú úlohu pri dosahovaní environmentálneho certifikátu zohráva práve využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Ak sú OZE dobre implementované, môžu prispieť k získaniu 15 až 20 % bodov z celkového hodnotenia BREEAM. V súčasnosti sú preto bežnou súčasťou infraštruktúry priemyselných objektov.

Čo sú obnoviteľné zdroje energie (OZE)?

OZE definuje Smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018. Patria sem napríklad
• Solárna energia
• Geotermálna energia
• Veterná energia
• Energia získaná z biomasy

Vďaka OZE sa dokáže pokryť väčšia časť alebo kompletná spotreba energie, čo prispieva k zníženiu uhlíkovej stopy industriálnej nehnuteľnosti. Fotovoltický systém na streche logistického skladu BILLA v Seredi, so skladovou plochou 28 500 m², ročne vyrobí 2 400 MWh elektrickej energie, čo predstavuje zhruba 80 % predpokladanej ročnej spotreby. Centrum má energetický certifikát A0+. V súčasnosti je investícia do solárnych panelov vďaka mierne vyššej obstarávacej cene závažným ekonomickým rozhodnutím. Panely majú dlhšiu návratnosť, ako to bolo minulý rok, keď sa do cien ešte nepremietali clá, zvýšené ceny materiálov a rôzne incidenty na námorných logistických trasách z Ázie, najmä z Číny. Tá výrobe panelov dominuje v globálnom meradle. S novými a efektívnejšími panelmi síce cena ešte krátkodobo stúpne, ale v dlhodobom horizonte odborníci očakávajú zvýšenie výrobných kapacít a tým aj pokles ceny.

Paradoxne, LED osvetlenie, manipulačná technika, roboty a ďalšie „spotrebiče“ energií v logistických halách sú už teraz tak úsporné, že v podstate potrebujú menej energie než štandardné prevádzky bez týchto nových technológií. Má to vplyv jednak na dobu návratnosti investície (do robotov aj fotovoltiky), ale aj na potrebu výroby energií. Často sa tak vyrobí viac energie z OZE, ako je vôbec pre moderný industriálny park potrebné. Kombinácia tepelných čerpadiel, fotovoltaiky, batériových úložísk a ďalších technológií sa teda vyplatí najmä vo výrobných podnikoch s non-stop prevádzkou. Pre bežné logistické centrá, kde sa pracuje na dve či tri smeny, je potrebné vyrobiť energie podstatne menej. Postačuje tak napríklad iba fotovoltika.

Proti prúdu?

V prípade obrovských plôch distribučných centier – a nielen striech logistických hál, ale aj parkovísk – je možné energiu navyše ponúknuť pre okolité obce respektíve prenášať ju do verejnej siete. Kam by mohla putovať vyrobená energia, ak ju nespotrebuje industriálny park? Podľa dát realitno-konzultačnej firmy CBRE je v širšom okolí Bratislavy 45 % industriálnych nehnuteľností, na západnom Slovensku potom ďalších 28 %. Stredné Slovensko dosiahlo len 16 % podiel z celkovej výmery týchto komerčných realít u nás. Geograficky sú teda haly koncentrované najmä v širšom okolí hlavného mesta.

Zdá sa však, že legislatíva ide skôr proti prúdu. Nevytvára totiž vhodné podmienky a motiváciu pre znižovanie energetickej spotreby a získavania energie z OZE. Proces zapojenia logistického areálu do siete je administratívne veľmi komplikovaný, vyžaduje si množstvo dodatočných technických riešení, stály monitoring a reguláciu. Demotivujúce sú aj výkupné ceny za prebytky, ktoré sú často nižšie ako nákupná cena. Preto je ekonomickejšie vlastnú energiu spotrebúvať priamo v industriálnom areáli.

Podobne ako pri iných nových nehnuteľnostiach a významných rekonštrukciách s väčším počtom parkovacích miest musia byť už aj súčasťou industriálnych parkov nabíjačky pre elektromobily (upravuje to Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, § 8a – Elektromobilita). To opäť zvyšuje náklady aj spotrebu energie. Najmä ak spoločnosť využíva nákladné automobily na elektrický alebo hybridný pohon a dobíja ich priamo v parku. Jedným z riešení je využitie služby „energia ako služba“ (EaaS , Energy-as-a-Service), kedy inštaláciu a správu napríklad solárnych panelov má plne v kompetencii tretia strana.

Mnohé parky stále využívajú aj fosílne zdroje energií, prevažne zemný plyn, ktorý je druhým najpoužívanejším zdrojom energie v priemysle, hneď po elektrine. Ide o dostupný zdroj energie, a to aj vďaka vybudovanej infraštruktúre. Vzhľadom na geopolitické zmeny a odstrihávanie Európy od plynu z RF, ale bude potrebné zabezpečiť zemný plyn z iných zdrojov, naplniť zásobníky a nahrádzať plyn OZE. Do Národnej rady Slovenskej republiky bol v máji 2025 doručený vládny návrh zákona, ktorým sa menia alebo dopĺňajú základné energetické predpisy (t.j. zákon o energetike, zákon o regulácii, zákon o podpore OZE ako aj ďalšie). Ide predovšetkým o transpozíciu európskej legislatívy do legislatívy slovenskej. Na konkrétne dopady si však budeme musieť počkať.

Spôsoby optimalizácie spotreby energie

Ako sme už uviedli, na spotrebu energií má vplyv aj fasáda logistických hál. Teplota vo vnútri objektu s tmavou fasádou môže byť podľa štúdie Panattoni až o 7 stupňov Celzia vyššia. Chladenie vnútorného priestoru je potom nielen ekonomicky náročné, ale aj z hľadiska emisií CO₂ neefektívne. Ak sa pozrieme dovnútra centier, tak moderné logistické parky prechádzajú na inteligentný systém riadenia budov (BMS, Building Management System), ktorý umožňuje napríklad sledovanie spotreby energie v reálnom čase. Senzory IoT (Internet of Things, internet vecí) pomáhajú riadiť vykurovanie, vetranie a klimatizáciu a optimalizujú spotrebu energie. Ak by sme si BMS predstavili ako mozog, potom nervy sú tzv. smart grid, ktorý umožňuje riadenie externých energetických tokov, napríklad kedy sa energia spotrebuje, kedy sa uloží alebo predá do siete. BMS napríklad prijme zo smart gridu dáta o dostupnosti energie a na základe nich automaticky upraví prevádzku budovy, povedzme posunie spustenie energeticky náročnejších procesov mimo špičky.

O rekuperácii sme už písali. Rekuperácia je proces spätného získavania tepla z odpadového, ktorý by inak unikol bez využitia. Napríklad logistický park Lidl v Buštěhrade pri českom Kladne využíva odpadové teplo vznikajúce pri chladení, ktoré potom slúži na ohrev úžitkovej vody a vody do podlahového kúrenia. Takto sa pokryje až 50 % celkovej spotreby tepelnej energie. Úspora tepla vďaka využitiu odpadového tepla z chladenia dosahuje približne 4750 GJ za rok. To je množstvo tepla, s ktorým by priemerná domácnosť vydržala 163 rokov.

Vo viacerých logistických centrách využívajú aj batériové úložiská, tiež známe ako systémy batériového skladovania energie (BESS, Battery Energy Storage Systems). Umožňujú ukladanie elektrickej energie na neskoršie použitie, čiže fungujú aj ako energetické zásobníky na prebytočnú energiu z OZE.

V blízkej budúcnosti sa očakáva aj masovejšie nasadenie nových technológií, ktoré dokážu efektívnejšie využívať OZE. Napríklad TOPCon (typ monokryštalického kremíkového solárneho článku) a HJT panelov (využíva kombináciu dvoch typov kremíka), ktoré zvyšujú účinnosť využitia solárnej energie, ale majú vyššiu obstarávaciu cenu.

Napokon úlohu pri optimalizácii zohráva aj ľudský faktor. Plytvanie energiou a tepelné straty sú často spôsobené nedodržiavaním prevádzkových smerníc. Zamestnanci napríklad nevyužívajú vzdušné (lamelové) clony pri dokovacích nájazdoch a bránach, čím prichádza k tepelným stratám v zime a prúdeniu tepla do objektu v lete.

Na ceste k uhlíkovej neutralite

Mnohé spoločnosti majú záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Ak si vyrobia „iba“ 80 % potreby energie z OZE, je možné dosiahnuť 100%? Odkiaľ je zvyšných 20 percent? Riešenie je pomerne prozaické: „zelenú“ energiu, ktorú si logistické centrá nevyrobia samé, dokážu nakúpiť. Napríklad na Slovensku spoločnosť FM Logistic už v roku 2019 prešla na obnoviteľnú elektrinu vďaka zmluve so Slovenskými elektrárňami.

Poznámka:

* Údaje boli publikované v máji 2019. CO₂e je ekvivalent oxidu uhličitého, teda jednotka, ktorá vyjadruje celkový dopad rôznych skleníkových plynov prepočítaný na účinok CO₂. Pre porovnanie: spálením 1 litra nafty vznikne 2,6 kg CO₂e.

Juraj Turzo

Zdroje: EDIZone informačný portál, SKGBC, Panattoni, VGP, Fraunhofer Institute for Material Flow and Logistics

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/ 2001 - z 11. decembra 2018 - o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov

Ilustračné foto: Shutterstock