Je čas zamyslieť sa nad plytvaním potravinami
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 03. jún 2015
S fenoménom plytvania potravinami bojujú vlády všetkých vyspelejších krajín sveta, vrátane väčšiny európskych. V snahe obmedziť množstvo potravinového odpadu umožňujú potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, za stanovených podmienok, predávať alebo darovať na charitatívne účely.
Najnovším príkladom ťaženia proti plytvaniu potravinami je Francúzsko, kde dolná komora parlamentu nedávno schválila novelu zákona, podľa ktorého by obchody o rozlohe viac ako 400 metrov štvorcových museli do júla 2016 uzavrieť zmluvu s niektorou z charitatívnych organizácií a nepredané potraviny jej potom povinne odovzdávať. Novela má tiež umožniť, aby nepredané jedlo mohlo byť využité aj ako krmivo pre zvieratá, prípadne na výrobu kompostu. A teraz pointa – za porušenie tohto nariadenia by obchodníkom hrozilo dvojročné väzenie a pokuta 75 tisíc eur. Inými slovami, obchodníci budú trestaní za to, ak by si zmysleli potraviny vyhodiť namiesto toho, aby ich darovali. Novelu ešte musí schváliť Senát, očakáva sa však, že hladko prejde.
Možno si niektorí položia otázku, či na to, aby človek konal logicky, je potrebné prijať zákon. Predsa je každému rozumnému človeku jasné, že lepšie je potraviny zužitkovať než bez úžitku vyhodiť. Tu by som rada pripomenula výsledky jednej štúdie z Veľkej Británie, ktorá poukázala na fakt, že miestni farmári tam nezozbierajú niekedy až 30 percent zeleniny iba z dôvodu fyzického vzhľadu, pretože by sa nepredali. Inými slovami, tretinu vypestovanej zeleniny nechajú farmári na poli, pretože nie je dosť „pekná". Pritom nejde o nápad z ich vlastnej hlavy, ale vychádzajú z dlhodobých skúseností, na základe ktorých zistili, že zákazníci jednoducho v obchode nesiahnu po zelenine, ktorej vzhľad je atypický, hoci jej kvalitatívne vlastnosti sú presne rovnaké, ako jej „vzhľadnejších" sestier.
Vo svetle vyššie uvedených informácií o opatreniach vo Francúzsku vychádza Slovensko veľmi konzervatívne. Ako je známe, u nás stále platí, že obchodníci musia potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti povinne zlikvidovať a za ich ojedinelý a náhodný výskyt v obchode sú dokonca prísne finančne postihovaní. Teda presne naopak, ako bude požadovať zákon vo Francúzsku. Pritom takýto postih našich obchodníkov nemá opodstatnenie, keďže je známe, že v prípade potravín označených dátumom minimálnej trvanlivosti ide o potraviny, ktoré sú aj podľa štátneho potravinového dozoru (Štátnej potravinovej a veterinárnej správy SR) bezpečné na konzumáciu a ako také sa vo viacerých členských krajinách EÚ naďalej predávajú.
Príkladom môže byť napríklad susedná Česká republika. Sú tam predajné siete, kde je možné zakúpiť nielen potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ale aj potraviny, ktoré sa v bežnej predajnej sieti nenachádzajú – exportné výrobky neodobrané zahraničným zákazníkom, čiže v podstate plnohodnotné výrobky za veľmi výhodnú cenu. O zákazníkov tam nemajú núdzu a nemyslím, že na Slovensku by to bolo inak.
Množstvo vyhodených potravín vo svete má stúpajúcu tendenciu, preto prevencia a účinné legislatívne opatrenia budú mať v blízkej budúcnosti kľúčový význam pre zmenu tejto situácie. Potraviny, ktoré sa vyhodia, by totiž pohodlne nasýtili všetkých hladujúcich. A nielen to. Znížilo by aj zbytočné plytvanie pôdou, vodou a energetickými zdrojmi používanými pri produkcii, spracovaní a distribúcii potravín, ktoré sa v konečnom dôsledku nezužitkujú.
Katarína Fašiangová
Slovenská aliancia moderného obchodu
