Kde sa na Slovensku vlani najviac nakupovalo?

Podrobnosti: Uverejnené štvrtok, 07. apríl 2016

Dôležitým pilierom rastu slovenskej ekonomiky je spotreba domácností. Situácia na našom trhu práce sa zlepšuje, nezamestnanosť klesá a mzdy rastú. Následne to pomáha zvyšovať kúpyschopnosť. Vlani sme v maloobchodnej sieti na Slovensku nechali až viac než 19 mld. €. V porovnaní s rokom 2014 sa však tržby slovenských maloobchodníkov zvýšili len mierne, o 1,4 %.
Tak ako pri všetkých ekonomických ukazovateľoch, aj pri maloobchodných tržbách vidno regionálne rozdiely. Najviac sa vlani podarilo zarobiť obchodníkom z Bratislavského kraja, kde sme minuli až vyše 9 mld. €. Tržby bratislavských maloobchodníkov tak tvorili až 48 % z celoslovenských tržieb. To značí, že každé druhé euro sme „utratili“ v maloobchodnej sieti v bratislavskom regióne. Najmenší kus koláča z celkových tržieb si odrezal košický región (len 5,3 %). Podiel ostatných slovenských regiónov sa pohyboval na úrovni od 7 % do 8,6 %.

Medziročne vyššie tržby dosiahli maloobchodníci vo väčšine slovenských regiónoch. Najvýraznejšie dokázali svoje tržby zvýšiť maloobchodníci v Banskobystrickom (o 3,4 %) a v Bratislavskom kraji (o 2,3 %). Pokles tržieb zaznamenali obchodníci v košickom regióne (o – 1,9 %), okrem toho aj v žilinskom a nitrianskom regióne.

Takmer polovica tržieb končí v rukách bratislavských obchodníkov z viacerých dôvodov. Bratislava a jej okolie sú u obchodníkov obľúbené pre vyššiu hustotu obyvateľstva, lepšie zárobky a teda i vyššiu kúpnu silu. Preto tu má aj drvivá väčšina obchodných reťazcov a značiek svoje zastúpenie. Navyše, do Bratislavy radi zavítajú kvôli nákupom aj obyvatelia z ostatných kútov Slovenska a realizujú tu väčšinou veľké rodinné nákupy. Zároveň množstvo Slovákov dochádza do Bratislavy za prácou či za štúdiom a tiež tu nakupujú. Zabúdať nesmieme ani na zahraničných turistov, ktorí pri návšteve Bratislavy čo-to utratia v miestnych predajniach. Pri štatistikách tržieb nemožno vylúčiť ani prípady, kedy centrála maloobchodnej siete má sídlo v Bratislave a tržby jej filiálok z iných kútov Slovenska sa zarátajú do Bratislavského kraja. Tato situácia síce zväčša neplatí v prípade väčších reťazcov alebo predajní, no niečo obdobné môže platiť napríklad v internetových obchodoch.
Vlani nechali zákazníci najviac peňazí, až takmer 8,9 mld. €, v nešpecializovaných predajniach. Rôzne supermarkety či hypermarkety tak mali na celkových tržbách nášho maloobchodu podiel až 46,4 %. Sumu 3,5 mld. € utŕžili predajcovia ostatného tovaru, t. j. oblečenia, kozmetiky, šperkov, liekov atď.. Z celkových maloobchodných tržieb si tak odtrhli 18,3 %.

Necelé 2 mld. € sme vlani „utratili“ na čerpacích staniciach a v predajniach s nábytkom, elektronikou či iným tovarom pre domácnosť. Vďaka tomu si tieto predajne odkrojili zhruba desatinu z celkových maloobchodných tržieb.

Aj online nakupovanie sa medzi Slovákmi teší stále väčšej obľube. V obchodoch mimo predajní, stánkov a trhov, kam patria aj internetové obchody, sme vlani nechali takmer 1,7 mld. € a ich podiel na tržbách slovenského maloobchodu bol takmer 9 %.

Každý Slovák, bez ohľadu na to, či ide o dieťa alebo dôchodcu, vlani v obchodoch každý deň minul takmer 10 €. Najväčšiu časť, 4,5 €, sme z peňaženky denne vytiahli pri pokladnici v supermarkete či hypermarkete. Takmer 2 € denne bol priemerný našinec vlani ochotný nechať v predajniach s oblečením, kozmetikou či liekmi. A približne 1 € sme každý deň vlani utratili na čerpacích staniciach, v predajniach s nábytkom a elektronikou či v internetových obchodoch.

Jana Glasová, analytička
Poštová banka