Ruský maloobchod reálne klesá
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 21. marec 2017
Približne dva a pol roka platí ruský zákaz dovozu mnohých potravín a surovín na ich výrobu z EÚ, USA, Kanady, Japonska, Austrálie, Nórska a niekoľkých ďalších krajín.
Rozsiahlym embargom postihujúcim dovoz za viac ako 9 mld. USD Moskva odpovedala na ekonomické sankcie, ktoré Západ na jar roku 2014 uvalil na Rusko za jeho anexiu Krymského polostrova a podnecovanie ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny.
Potravinové embargo vyhlásené Moskvou 7. augusta 2014 malo okamžitý negatívny dopad na ponuku zahraničných potravín v ruských obchodoch, kde súčasne rýchlo stúpli ceny - najviac u rýb, orechov a zeleniny. V auguste 2015 sa ruský zákaz rozšíril na Čiernu Horu, Island, Albánsko a Lichtenštajnsko. Nový Zéland sankcie na Rusko neuvalil, a preto sa ho odvetné opatrenia Moskvy nedotkli.
Spotrebitelia šetria
V dôsledku embarga sa zmenilo aj správanie ruských spotrebiteľov. Obmedzili počet nákupov a začali vyhľadávať lacnejšie náhrady dovážaného značkového tovaru. To súčasne nahralo vyššiemu predaju privátnych značiek, hlavne v diskontoch.
Spotrebitelia začali šetriť hlavne na nákupoch mäsa, vrátane hydiny, syrov, údenín, rýb a morských produktov. Naproti tomu nepoľavil ich záujem hlavne o pekárenské výrobky, krupicu a cestoviny.
Ceny potravín v roku 2014 (keď bolo vyhlásené embargo) medziročne vzrástli o priemerných 15,4%. Inflácia nepoľavila ani nasledujúci rok, kedy stúpla o 14%. Spotrebitelia sa dočkali úľavy až vlani, kedy to bolo 5,4%, vyplýva to z údajov Ruského štatistického úradu (Rosstatu). Zmiernenie inflácie sa vysvetľuje tým, že po značnom prepadu začal posilňovať ruský rubeľ a značnou mierou odznel negatívny dopad dovozného embarga na maloobchodné ceny.
Životná úroveň klesla
Zatiaľ čo v roku 2014 reálne príjmy ešte stúpli o 1,2%, nasledujúci rok nastal ich 9% prepad. "Kvalita života ruského obyvateľstva sa zhoršila. Ale mohlo k tomu dôjsť predovšetkým v dôsledku poklesu reálnych príjmov, nie vplyvom embarga na dovoz početných západných potravín," uviedla ruská vláda vo svojej analýze uverejnenej v máji 2016. Podľa nej zákaz dovozu postihol potraviny a suroviny pre ich výrobu v celkovej hodnote vyše 9,3 mld. USD (taká bola hodnota tohto dovozu v roku 2013).
Rusko do roku 2014 (pred vyhlásením embarga) sústavne zvyšovalo dovoz potravín a surovín na ich výrobu. Zahraničné potraviny v období 2005-2014 predstavovali v ponuke ruského maloobchodu 34-36%. V roku 2015 klesol tento podiel podľa Rosstatu na 28% a počas tretieho kvartálu 2016 na 22%. Rusko nie je sebestačné napríklad v produkcii mäsa, pekárenských výrobkov, cukroviniek, ovocných štiav a mliečnych výrobkov.
Rusko sa v dovoze potravín od augusta 2014 do súčasnosti čiastočne preorientovalo na svojich susedov - členmi Spoločenstva nezávislých štátov. Dovoz z týchto krajín za minuloročný január-október predstavoval 18,4% celkového dovozu potravín v porovnaní sa 16,4% za rovnaké obdobie roku 2015.
Kto na tom zarába?
Na ruskom embargu v rámci SNS najviac zarába Bielorusko, ktoré reexportuje početné poľské potraviny. Hodnota dolárového dovozu v období január-október 2016 medziročne klesla približne o 8% na 19,7 mld. USD. Dovoz z krajín EÚ sa znížil miernejšie (asi o 3%), takže podiel 28 na importe sa zvýšil na viac ako 22%. Absolútne stúpol dovoz hlavne z Číny a Srbska, a ich význam tak vzrástol aj v relatívnom vyjadrení.
V oficiálnych štatistikách je zrejmý prepad Turecka, na ktorého potraviny Rusko uvalilo takisto dovozné embargo. Obe krajiny ale neskôr politickú roztržku urovnali a Moskva v októbri 2016 rozhodla, že tento zákaz bude postupne zrušený.
Po auguste 2014, kedy Rusko zakázalo dovoz početných západných potravín, na Turecko pripadala približne pätina ruského dovozu čerstvého ovocia a štvrtina dovozu čerstvej zeleniny. Druhým jej najväčším dodávateľom sa stala Čína (20,7%) po nej Izrael (11,2%). Vo svojej štúdii zahŕňajúcej obdobie august 2014 – august 2015 to uvádza americké ministerstvo poľnohospodárstva.
Moskva vyhlásila "doktrínu potravinovej bezpečnosti", ktorej cieľom je znížiť závislosť od dovozu. Preto sa snaží zvyšovať domácu produkciu v rámci "politiky nahrádzania dovozu". V období 2012-2015 sa najviac zvýšila domáca výroba bravčového mäsa, a to zhruba o 80% (z 942 tis. na skoro 1,7 mil. ton). V oveľa menšom rozsahu stúpla aj produkcia mlieka.
Vývoj maloobchodného obratu
Za minuloročný január až november sa v maloobchodnej sieti v Rusku predali potraviny, nápoje a tabakové výrobky za 12 303 mld. rubľov, čo bolo v porovnateľných cenách o 5,1% menej. Tempo poklesu sa tak v porovnaní s približne 9% prepadom predvlani zmiernilo.
Výsledky veľkých potravinárskych reťazcov prezentované v bežných cenách samozrejme vyzerajú dobre. Ruská maloobchodná jednotka Magnit zvýšila počas januára až septembra 2016 medziročne tržby o 14,4% na 790 mld. rubľov. Druhá najväčšia spoločnosť X5 Retail Group za rovnaké obdobie zaznamenala vzostup dokonca o 28% na 739,5 mld. rubľov. Maloobchodná sieť v Rusku sa zároveň neustále rozširuje o nové predajne.
Pripravili: ič, ab
Zdroj: redakcia, Retail News
http://archiv.press21.cz/retailnews/2017/1-2/?pn=38
Ilustračné foto: Shutterstock.com
