Slovenské domácnosti si priemerne z príjmov ušetria desatinu

Podrobnosti: Uverejnené utorok, 24. november 2015

setrenie Výška príjmu je jedným z hlavných faktorov, ktoré určujú našu životnú úroveň, a teda aj to, čo si môžeme dovoliť. Na základe výsledkov 2. vlny zisťovania finančnej situácie a spotreby domácností [HFCS], ktoré v roku 2014 realizovala Národná banka Slovenska, sme sa pozreli na situáciu v slovenských domácnostiach.

Slovenské domácnosti disponujú priemerným hrubým ročným príjmom vo výške 15,4 tis. €. V porovnaní s 1. vlnou zisťovania [2010] síce došlo k nárastu o takmer 2 tis. €, no za európskym priemerom, ktorý bol na úrovni 37,8 tis. €, výrazne zaostávame. Novšie európske údaje ešte nie sú dostupné, no predpokladáme, že situácia sa výraznejšie nezmenila. Rozdiely samozrejme možno posudzovať aj z regionálneho hľadiska. Najnižší priemerný príjem, 14,9 tis. €, uviedli domácnosti zo Žilinského kraja. Naopak, ročný príjem nad 16 tis.vykázali bratislavské domácnosti.

Viac na potraviny

Veľká časť našich príjmov putuje na potraviny. Tie si z nášho rozpočtu ukrojili viac ako štvrtinu. Slovenská domácnosť na ne vlani minula v priemere viac ako 4 tis. €. Najviac, 4,6 tis. €, za potraviny utratili domácnosti z Bratislavského kraja, čo je až o 906 € viac, ako vynaložila priemerná košická domácnosť. Zo svojich príjmov si naše domácnosti dokážu mesačne ušetriť v priemere 131 €, teda desatinu. Ročne tak vzniká priestor na úsporu vo výške 1,6 tis. €. Jediným krajom, v ktorom si domácnosti dokážu odložiť v priemere viac ako 2 tis. € za rok, je Prešovský. Až o polovicu menšie úspory majú domácnosti z Nitrianskeho kraja.

Vlastníctvo nehnuteľnosti a auta

Príjmy a úspory ovplyvňujú aj úroveň nášho bohatstva. Do toho sa započítava aj hodnota nehnuteľnosti, ktorú vlastníme. Slovensko sa v rámci krajín eurozóny vyznačuje veľmi vysokou mierou vlastníctva hlavného bývania. Až 85 % našich domácností totiž vlastní nehnuteľnosť, v ktorej aj býva. Najviac [88,5 %] takýchto domácností sa nachádza v Banskobystrickom kraji. Naopak, v Trnavskom kraji je to najmenej, 8 z 10 domácností. Auto vlastnia tri pätiny domácností. Najnižší podiel domácností vlastniacich auto nájdeme v Košickom kraji. Najviac, naopak, v bratislavskom regióne.

Finančný majetok

Do nášho bohatstva sa okrem hodnoty bývania a vozidiel započítava aj hodnota finančného majetku. Tradičný majetok vo forme vkladov v bankách dôverne pozná väčšina z nás. Rovnako je na tom zhruba 9 z 10 slovenských domácností. Ďalšie čísla svedčia o tom, že Slováci stále patria k tým konzervatívnym, čo sa týka finančného majetku. Len 4 % domácností totiž majú vo svojom portfóliu zložitejšie finančné nástroje. Verejne obchodovateľným akciám prišli na chuť len 2 % našich domácností. Príznačnejšie sú pre staršie domácností a tie, ktoré sa nachádzajú v bratislavskom regióne . Menej ako 1 % - né zastúpenie majú v Nitrianskom, Prešovskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji. Ešte menej sú pre našincov zaujímavé dlhopisy. Tie vlastnia len 3 desatiny percenta domácností. Zlatou strednou cestou medzi týmito dvoma nástrojmi sú podielové fondy, do ktorých vlani investovali 1,2 % domácností. Výraznejšie zastúpenie ale majú poistné produkty. Tie sa vlani tešili obľube v každej šiestej slovenskej domácnosti. Výška bohatstva a zloženie nášho majetku sa mení v závislosti od príjmu, ale napríklad aj od regiónu, veku, vzdelania a veľkosti domácnosti. Netreba zabúdať ani na dlhy a záväzky, ktoré máme. Tendenciu častejšie sa zadlžovať majú domácnosti s vyššími príjmami. V porovnaní s prvou vlnou zisťovania sa podiel zadlžených domácností zvýšil z 27 % na 34 %. V rámci eurozóny je to však stále nízka úroveň. Znamená to, že Slovensko patrí naďalej k tým menej zadlženým krajinám.

setrenie tabulka