Priemerný zárobok umožňuje nakúpiť viac než v roku 1989

Podrobnosti: Uverejnené pondelok, 16. november 2015

cenyplaty November sa u nás tradične nesie v duchu spomienok na udalosti z revolučného roka 1989. Aj tento rok sme sa rozhodli porovnať životnú úroveň v roku 1989 s tou súčasnou a pozreli sme sa na vývoj našich miezd a cien v maloobchode.

Ide o zjednodušený pohľad, nakoľko hodnotenie životnej úrovne je veľmi subjektívne a nezávisí len od výšky mzdy či od cenovej hladiny. Z analýzy vyplýva, že vlani bol náš priemerný reálny zárobok o 13 % vyšší ako v revolučnom roku. Nominálna mzda priemerne zarábajúceho Slováka sa zvýšila z 3 142 Kčs v roku 1989 na úroveň 858 € v roku 2014. Po prepočte konverzným kurzom na eurá sme v revolučnom roku 1989 v priemere zarábali 104 € mesačne. Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy za 26 rokov od revolúcie vzrástli viac než 8 – násobne. No nie je tomu celkom tak. Nemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia taktiež zvýšili a to 7 až 8 – násobne. Cenový rast bol pritom sústredený predovšetkým do začiatku 90- tych rokov, kedy priemerná ročná miera inflácie dosahovala dvojciferné hodnoty.

Očistené o infláciu

Reálnejší pohľad na to, či zarábame viac alebo menej ako pred revolúciou, nám preto prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu. Prvýkrát od revolúcie sa Slovákom podarilo reálne zarobiť viac ako v roku 1989 až v roku 2007, a to o necelé tri percentá. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to aj v dôsledku viacerých devalvácií koruny voči konvertibilným menám. Vlani, teda v roku 2014, boli naše reálne zárobky približne o 13 % vyššie než v revolučnom roku 1989. Znamená to, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 26 rokmi. Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako pred revolúciou.

Minimálna mzda

Aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov je však do určitej miery skreslený. Priemerná mzda v hospodárstve je síce veľmi dôležitý ukazovateľ, pravdou ale je, že mnohí Slováci pri pohľade naň iba neveriacky krútia hlavou. Realita je totiž taká, že vlani si na úroveň priemernej mzdy nesiahlo až 57 % Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok. Pre 18 % Slovákov bola dokonca skutočnosťou hrubá mzda nižšia ako 500 €, čo v čistom predstavuje približne 415 €. Ďalší významný rozdiel medzi oboma režimami spočíva v miere nezamestnanosti. Zatiaľ čo v roku 1989 nezamestnanosť takmer neexistovala, v súčasnosti je bez práce viac než 11 % nášho ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Hlavne nízkopríjmoví zamestnanci a ľudia bez práce môžu teda pociťovať zhoršenie svojej životnej úrovne oproti bývalému režimu, kedy neboli rozdiely v platoch až také výrazné.

Na aké tovary pracujeme dlhšie?

Z úst mnohých našincov môžeme aj dnes počuť, že v obchodoch je všetko drahšie ako kedysi. Priemerne zarábajúci Slovák musí ale na väčšinu základných potravín, ktoré bežne nakupuje, odpracovať dnes kratší čas ako pred 26 rokmi. Pri prepočtoch sme porovnali priemerné nominálne mzdy a priemerné ceny vybraných tovarov a vypočítali, koľko času musíme odpracovať na ich kúpu dnes a koľko sme museli v roku 1989. Opäť to však má svoj háčik, ktorý spočíva v tom, že prepočty vychádzajú z priemernej mzdy. Platí teda, že čím nižšiu mzdu zamestnanec dostáva, tým dlhšie musí pracovať na kúpu vybraných výrobkov a tým horšie vníma svoju životnú úroveň. Nájdu sa však aj potraviny, ktoré nás vychádzajú drahšie ako za socializmu. Na kúpu chleba či polotučného mlieka totiž musí priemerne zarábajúci Slovák v súčasnosti odpracovať o pár minút viac ako tomu bolo v roku 1989. Na druhej strane ale na väčšinu z vybraných tovarov už v súčasnosti pracujeme kratší čas ako pred revolúciou. Spomedzi bežne nakupovaných potravín musíme výrazne kratší čas dnes odpracovať na kúpu kuracieho či bravčového mäsa, trvanlivej salámy alebo vína. Na porovnanie cien za socializmu a dnes si môžeme vziať bežný nákup v potravinách obsahujúci 1 chlieb, 1 maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg eidamu, 10 vajec, 2 litre polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 0,5 kg jabĺk a 4 pivá. V roku 1989 sme za tento nákup museli zaplatiť 67 Kčs a odpracovať naň 216 minút. V súčasnosti nás takýto nákup vyjde zhruba 13,5 € a priemerne zarábajúci Slovák musí kvôli nemu stráviť v práci 151 minút, teda o vyše hodinu kratší čas ako v roku 1989.

Lacnejšia elektronika

Významný rozdiel medzi oboma obdobiami spočíva v tom, že oveľa lacnejšie nás v súčasnosti vychádza hlavne rôzna elektronika, domáce spotrebiče či automobily. Na kúpu tovarov dlhodobej spotreby totiž musíme v dnešnej dobe odpracovať podstatne kratší čas. Napríklad na farebný televízor sme museli v roku 1989 stráviť v práci až 83 dní, teda 12 – násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor, kvôli ktorému musíme v práci stráviť 7 dní. Na kúpu chladničky sme museli v revolučnom roku odpracovať asi 22 dní, dnes nám na to stačí 8 dní. Kvôli kúpe nového auta sme za socializmu museli v práci stráviť 27 mesiacov, v súčasnosti je to len 12 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že pre priemerne zarábajúceho našinca sú dnes tovary dlhodobej spotreby cenovo dostupnejšie ako v roku 1989.

Viac tovarov ako kedysi

Z analýzy vyplýva, že priemerne zarábajúci Slovák si dnes môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov ako v roku 1989, môže si dopriať viac luxusu a cenovo dostupnejšie sú pre neho aj tovary dlhodobej spotreby. Neplatí to ale pre všetkých a mnohé nízkopríjmové domácnosti môžu pociťovať zhoršenie svojej finančnej situácie. Čo sa ale za posledných 26 rokov nepochybne zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb. Dlhé rady pred predajňami na mäso, ovocie alebo iné výrobky zmizli a my si môžeme vyberať zo širokej ponuky nielen domácich, ale aj zahraničných produktov. Kamenným obchodom zároveň vyrastá silná konkurencia v podobe e – shopov a Slováci prichádzajú stále viac na chuť nakupovaniu prostredníctvom internetu.

dnes1