Začínali semiačkami, pokračujú panenským olejom

Podrobnosti: Uverejnené pondelok, 31. október 2022

Na farme Tekvička v Malom Cetíne neďaleko Nitry zbierajú v tomto období tekvice. "Kedysi si pestovaním tekvíc privyrábali len moji rodičia, v súčasnosti na farme pracuje celá naša rodina," hovorí záhradná architektka Alena Bernadičová. Porozprávala nám veľa zaujímavého z fungovania tekvicovej farmy.

farma tekvicka uvod v
Ako vznikol nápad venovať sa tekviciam?

Rodičia prevádzkovali hostinec a popritom si privyrábali produkciou tekvíc, ktoré po zbere predávali na jarmoku. Tekvice sme spočiatku pestovali bez využitia mechanizácie a spracovávali ručne, úroda dozrievala na malých parcelách, ktoré sme si prenajímali. Mama po nociach piekla tekvicové semiačka a ráno ich chodievala predávať. Postupne sme si začínali prenajímať väčšiu plochu pôdy, kúpili sme si stroje, až sme sa dostali k tomu, že farmárčime profesionálne. V súčasnosti obrábame približne tisíc hektárov pôdy. V poslednej dobe sme rozšírili záber, pestujeme už aj pšenicu, mak, kukuricu a zemiaky.

Išlo v prípade tekvíc o nadviazanie na starú rodinnú tradíciu alebo ste využili prednosti lokality a jej vhodnosť pre pestovanie tejto plodiny?

Tekvice sú pre našu oblasť typické. V okolí Nitry sa vždy pestovali, sú tu pre ne optimálne klimatické podmienky, najmä ak to porovnávame s inými časťami Slovenska. Tekvice potrebujú najmä vlhko a teplo.

Prial tento rok pestovateľom tekvíc?

Vo všeobecnosti je tento rok veľmi zlý a odzrkadľuje sa to aj v tom, že na trhu je minimálne množstvo tekvíc. Pestovatelia zo Slovenska sa veľkou úrodou pochváliť nemôžu, hodnota tekvicových semiačok preto zrejme narastie. V lete bolo veľmi sucho a rastliny tekvíc potrebujú aspoň občasnú vlahu, no tá bola minimálna. V auguste boli navyše intenzívne horúčavy, tekvice sa na slnku uvarili a mnohé zhnili. Na poliach tak zostali olistené porasty bez plodov.

Ako ste reagovali?

Uprednostnili sme tekvice bez šupky, tie aj teraz zbierame, pretože zostali ako – tak v poriadku. V prípade variant so šupkou, ktoré vydržali a majú tenšiu dužinu, sa rozhodneme, či je ich zber pre nás rentabilný, ak zohľadníme aktuálne ceny nafty, elektriny a plynu. Traktorista totiž musí prejsť dlhé trate bez ohľadu na to, či tam plody tekvice sú, alebo nie. Vlečku nenaplní za dve hodiny, ale za šesť. Následne musíme tekvice premývať, sušiť v sušičke. Dužinu nepoužívame, tú kombajn odstredí do zásobníka a zaorie. Sú ešte okrasné a tzv. halloweenske tekvice, no tie v tomto roku neprežili, majú tenkú dužinu aj šupku. Tohtoročná jeseň je navyše daždivejšia, čo nie je, samozrejme, pre tekvice ideálne. Život poľnohospodára je, žiaľ, veľmi závislý od počasia. Môžete urobiť čokoľvek, no prírodu neovplyvníte. Nastane obdobie trojtýždňových dažďov a máte po tohtoročnej úrode.

farma tekvicka 1

Najzdravšie sú tekvice „natural.“ Aj ich semienka však musia prejsť sušením. Prečo? Mohli by plesnivieť?

Aby sme ich vedeli celoročne uskladniť, musia byť čisté a presušené, nielen preto, aby nesplesniveli, ale aj kvôli tomu, aby nezatuchli. Semená putujú do veľkoplošných sušičiek, kde sa dokonale vysušia, no stále sú vo fáze, kedy dokážu vyklíčiť. Potom ich uskladňujeme v suchých skladoch, vo veľkých vreciach a neskôr idú do čističiek, kde ich prečistíme od prípadnej vysušenej dužiny tekvice a jemných šupiniek. Následne putujú do optických laserových triedičiek, v nich sa vytriedia semienka najvyššej kvality a tie potom pravidelne pražíme na pražiarenskej linke.

Väčšina tekvíc, ktoré sa urodia na Slovensku, slúži ako zdroj semien. Vy však túto plodinu pestujete aj na konzumáciu, hoci v bežnej ponuke na internete ju nemáte. Prečo? Nie je o takéto tekvice záujem?

Áno, pestujeme aj tekvice na varenie. Sú to však iné tekvice, napríklad tzv. Hokkaido, maslové či muškátové. Tie, ktoré vidíte, sú sfarbené do zelena, pripravujú sa z nich prívarky, ide o obyčajné tekvice, no nedozreté. Tekvice na varenie nie sú našou hlavnou plodinou skôr doplnok ponuky. Nemáme ich totiž kde predať. Museli by sme mať zmluvu s niektorým obchodným reťazcom, problém je, že tekvice nedokážeme dodávať celoročne. Navyše, nedokázali by sme cenou konkurovať tekviciam z dovozu. Drahé sú aj osivá týchto tekvíc.

V ponuke máte aj nefiltrované oleje. Vyrábate ich zatiaľ len krátko, pár rokov. Rozhodli ste sa pre rozšírenie sortimentu týmto smerom na základe rastúceho dopytu?

V minulosti sme bezšupkové tekvicové semienka predávali aj do Rakúska, na lisovanie oleja. Keď sme chodievali na rôzne podujatia ako sú napríklad Dobrý trh v Bratislave alebo Trnavský rínek, ľudia sa nás pýtali, prečo nelisujeme a neponúkame aj tekvicový olej. Urobili sme si preto prieskum lisiarní. Zistili sme, že uplatňujú viacero spôsobov získavania olejov. V niektorých sa tekvicové jadierka pražia, zomelú a potom vylisujú tlakovým lisom, výsledkom je tzv. štajerský olej, ktorý má špecifickú orieškovú chuť. Tekvicové semienka sa tiež dajú lisovať tzv. šnekovým lisom a práve tento spôsob nás oslovil. Našli sme jednu firmu z Nemecka, ktorá takýto lis pre nás vyrobila.

Panenský olej je zrejme kvalitnejší, obsahuje mnohé vitamíny, napríklad A, B, E, C, minerály ako selén, zinok a ďalšie hodnotné prírodné látky. Má aj inú chuť či vlastnosti?

Je hodnotnejší, nemá však spomínanú orieškovú chuť, ale jemnejšiu než tekvicové jadierka. Na tomto lise dokážeme vylisovať aj repku, k nej sme pridali aj sušené bylinky – bazalku, tymián a oregano, rozmarín. Tento olej, ktorý sme nazvali mediteránny, sa dá používať aj v teplej kuchyni – na mäso, pečenú zeleninu a pod. Tekvicové a makové oleje sa totiž používajú buď ako liečivo, alebo slúžia na dochucovanie jedál. Nie je možné ich využívať v rámci tepelnej prípravy jedál, pretože by zhorkli.

farma tekvicka 2

Nie sú panenské oleje náročné na skladovanie? Aká je ich trvanlivosť?

Na tieto oleje dávame ročnú záruku. Olej je sám o sebe konzervant. Kazí sa najmä ľanový olej, veľmi rýchlo oxiduje. Oleje, ktoré produkujeme u nás, však nezhorknú, pokiaľ nie sú uskladňované na miestach, kde dopadajú priame slnečné lúče. Stačí, aby boli umiestnené na tmavom mieste a nehrozí žiadne riziko.

K farme ste pridali aj baliareň s ryžou, pohánkou, pšenom a orieškami. Čo bolo dôvodom pustiť sa aj do takejto činnosti?

Chceli sme sa presadiť na Slovensku aj ako koneční predajcovia. Máme dva druhy balení, farmárske, ručne uzatvárateľné vrecká a potom baličku, ktorá obsah zalisuje.

Ako dlho funguje vaša firma?

Firmu založili moji rodičia pred približne 25 rokmi a stále v nej aktívne pracujú. Mojou úlohou je predaj výrobkov a internetový obchod, obaly, etikety, komunikácia s odberateľmi a výstavy. Pravý poľnohospodár nemá čas na nič iné, rodičia sú neustále v areáli. Zapája sa aj sestra, manžel, celá rodina. Máme aj zamestnancov, ktorí u nás pracujú veľa rokov.

Chceli ste sa aj pôvodne venovať farmárčeniu?

Najprv som chodievala do Trenčína, kde som študovala odevný dizajn, neskôr som vyštudovala záhradnú architektúru na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. Popri všetkom sa snažím skrášliť okolie našej firmy, starám sa o grafický dizajn našej stránky, etikety a celú vizuálnu identitu, v tom mi pomohli práve umelecké školy.

Je všeobecne známe, že tekvicové semienka sú zdrojom tryptofánu, čiže fungujú aj ako prírodné antidepresívum. Máte takúto skúsenosť?

Pravidelná konzumácia týchto semienok človeka skutočne upokojuje. Možno aj preto si ich ľudia doprajú pri sledovaní televízie, pri sledovaní športových podujatí, ktoré sú napínavé a plné adrenalínu. Niečo na tom zrejme bude (úsmev).