Vášeň pre čili prerástla do úspešného podnikania

Podrobnosti

Uverejnené štvrtok, 23. jún 2022

Nie je to tak dávno, čo si milovníci pikantných jedál museli čili omáčky zháňať v zahraničí. Dnes už v tejto oblasti pôsobí na Slovensku niekoľko firiem, vrátane rodinných fariem. Čili papričky si sami pestujú aj spracovávajú.

Farma CHILLIHELL z Veľkého Kýra pri Nitre patrí k najstarším. Jej majiteľka Mária Pavlíková hovorí, že pestujú asi 70 odrôd a reagujú na to, čo Slovákom chutí. V ich ponuke sú čerstvé, sušené, zavárané aj inak spracované čili papričky. Milovníkom tejto pochúťky sa snažia ulahodiť aj pestrou ponukou darčekových balení.

Mali ste v obľube štipľavé papričky aj predtým, ako ste ich začali pestovať?

Samozrejme, že nám chutili. Napokon, bol to hlavný dôvod, prečo sme ich začali pestovať. Ja som vyštudovala Ekonomickú univerzitu a pracovala v kancelárii na ekonomickom oddelení a manžel absolvoval Lesnícku fakultu, no nepracoval v tejto oblasti.

Ako vznikol nápad pestovať čili papričky a vyrábať z nich rôzne produkty?

Prvé papričky začal pestovať môj manžel v roku 2010. V roku 2012 som bola na stáži v Paríži a prekvapila ma veľmi široká ponuka čili omáčok. Dozvedela som sa, že je to aj zásluha silnej marockej komunity. Vo Francúzsku sme mali možnosť ochutnať mnohé tieto omáčky prvýkrát. Manžel si ich neskôr objednával, a to dokonca až z Ameriky a Mexika. Zároveň skúšal pestovať rôzne extra štipľavé odrody. Postupne rozsah tejto záľuby zväčšoval, čili papričky začal sušiť, predával celistvé sušené aj mleté plody a tiež priesady týchto rastlín. V roku 2015 som nastúpila na materskú dovolenku a čili papričkám som sa začala naplno venovať aj ja. V tomto období sme dostali nápad vyrábať z nich omáčky. Veľmi rýchlo sme zistili, že toto je to, čo nás baví a chceme sa tomu ďalej venovať. Definitívne rozhodnutie padlo v roku 2017, kedy dal manžel v práci výpoveď a rozhodli sme sa vybudovať prevádzku na spracovanie čili papričiek.

Bol počiatočný dopyt taký, aký ste očakávali?

Ľudia sa o čili zaujímali. Nepoznali však jednotlivé odrody a prirodzene ich túžili vyskúšať. Mnohých lákalo zistiť, ako napríklad chutia plody extra štipľavej odrody. Väčšina totiž poznala dovtedy najmä feferónky. Prišiel k nám zákazník a povedal: “Dokážem zjesť celý obsah zaváraninovej fľaše s feferónkami „na posedenie”. Upozornila som ho, že čili má veľmi ďaleko od feferóniek. A veru, bol aj plač...

Nájdu u vás záujemcovia papričky všetkých stupňov štipľavosti?

Vo svete je známych viac ako 2000 odrôd čili papričiek. Vyberáme si tak, aby sme mali v ponuke zástupcov všetkých stupňov štipľavosti. Nájdete u nás klasické čili papričky pre „ bežných smrteľníkov“ a aj veľmi špecifické druhy, tie najštipľavejšie, ktoré oslovia ozajstných znalcov. Spektrum ponúkaných druhov a odrôd sa u nás každoročne mení, ale väčšinou máme k dispozícii približne 70 odrôd. Každý rok však zasadíme a pestujeme aj niečo iné. Priebežne skúšame aj úplne nové odrody, ktoré sú zaujímavé či už štipľavosťou alebo sfarbením či tvarom plodov. Ak nám však nezachutia alebo nás neoslovia svojimi vlastnosťami, v ďalšom roku ich už nepestujeme.

Pestovanie čili papričiek vraj nie je zložité. Rastlinám treba dopriať dostatok tepla a svetla, pričom treba dať pozor na to, aby sa im v lete nespálili listy. Darí sa u nás aj odrodám z exotických oblastí sveta?

V skleníkoch a fóliovníkoch dokážeme týmto rastlinám vytvoriť podobné podmienky ako majú v exotických krajinách. V lete však bývajú aj také obdobia, kedy musíme zabezpečiť tienenie, aby nedošlo k spáleniu listov a teda nežiadúcemu poškodeniu rastlín. V skleníkoch sú obvykle čili papričky menej náchylné na choroby, no pestujeme ich aj vonku, hoci tu úroda nebýva vysoká.

Predávate hotové omáčky a všetko to, čo s čili súvisí, semená, sadenice, sušené a zavárané papričky, rôzne výťažky a pasty. Máte ďalšie nápady ako ponuku spestriť?

Sme v prvom rade farma. To, čo nám chýba, si vypestujeme alebo rýchlo vyrobíme. Nové nápady prichádzajú neustále. Dokonca aj doma, keď obedujeme alebo večeriame nás veľakrát napadne, čo by sa k danému jedlu hodilo. Niekedy nám aj priatelia, známi a zákazníci hovoria, čo im v našej ponuke chýba a čo najrýchlejšie sa im to snažíme zabezpečiť.
Čili omáčky sme začali pripravovať aj preto, že manželovi v Paríži mimoriadne zachutili, no na Slovensku sa nedali kúpiť. Zohnať sa dalo nanajvýš tabasco, lenže ani to nebolo ono. Keďže pestujeme aj iné plodiny, skúsili sme čili skombinovať s paradajkami, paprikami, cviklou, tekvicou, jablkami alebo dokonca jahodami. Sortiment obmieňame podľa úrody a aj podľa toho, o čo je záujem.

O čo majú Slováci najväčší záujem?

Najobľúbenejší a vyhľadávaný produkt je Chilli Elixír. Je to za studena lisovaný produkt - “čisté chilli”, ktorý sa hodí snáď ku všetkému, od polievok a hlavných jedál až po delikatesy a lahôdky studenej kuchyne.

Dá sa s čili vylepšiť jedlo, ktorého príprava sa nepodarila?

U nás, keď nejaké jedlo nepáli, tak to nie je ono (smiech). Aj v obdobiach, keď som ešte pracovala vo veľkej medzinárodnej firme, som si vždy mleté čili brávala so sebou. Nie vždy majú kuchárky svoj deň. Veľakrát chodievali za mnou kolegyne a akonáhle si jedlo vylepšili s čili, dalo sa konzumovať.

Ako ste fungovali počas pandémie? Vo svete vraj v tom čase stúpol dopyt po čili produktoch. Nehovoriac o tom, že ľudia nemohli cestovať a túžili mať trochu exotiky a exotickej gastronómie doma.

Veľký nárast sme nezaznamenali. Medzi ľuďmi prevládala neistota, finančná situácia mnohých nebola vôbec dobrá. Mnohí viac rozmýšľali, čo si kúpia a treba dodať, že naše produkty nie sú najlacnejšie. Na výrobu totiž používame najlepšie suroviny, ktoré si sami dopestujeme, a preto cenou nemôžeme konkurovať veľkovýrobcom. Aj teraz, keď vypukol konflikt na Ukrajine, sme zostali neistí, či budú mať ľudia o naše výrobky záujem. Sme farmári a verím, že hladovať nebudeme. Ak nebude záujem o čili omáčky, začneme vyrábať niečo iné.

Sú čili papričky napádané aj chorobami a škodcami? Tým pádom by bolo potrebné ich chemicky ošetrovať, čo v očiach ekologicky zmýšľajúceho spotrebiteľa môže pôsobiť odradzujúco.

Aj tieto rastliny ohrozujú škodcovia a je ich celkom dosť. Snažíme sa však fungovať udržateľným spôsobom a pri pestovaní nepoužívame chemické postreky. Pomáha nám aj to, že pestujeme rôzne plodiny a vďaka tomu sa nám darí rastliny chrániť pred škodcami. A keď sa aj vyskytnú, problém riešime pomocou prirodzených predátorov. Proti voškám využívame napríklad dravé osičky a osvedčili sa nám aj bio postreky. Vedľa fóliovníka máme dokonca zasiatu lúku. Jej súčasťou je napríklad horčica, ktorá láka včely. Tieto následne prispievajú ku kvalitnejšiemu opeľovaniu kvetov čili papričiek a ďalších rastlín.

Ako vyzerá zber úrody? Využívate pri tom špeciálne pomôcky?

Zber realizujeme postupne. Tým, že si úrodu sami spracúvame, pozbierame si vždy toľko, koľko potrebujeme. Pri oberaní používame rukavice. Papričky síce zvonka neštípu, ale pri zbere sa často stáva, že plod praskne alebo z neho vytečie šťava. Pri mletí sušených papričiek máme oblečený skafander, pretože jemný prášok by sa ľahko dostal do prostredia a následne na pokožku, do vlasov či na obočie. V prevádzke využívame aj iné ochranné odevy, čiapky, rukávniky, ochranné plášte a pod.. Ak raz pocítite extrémne silnú pálivosť čili papričiek na vlastnej koži, navždy sa z tohto zážitku poučíte. Väčšinou urobíte všetko preto, aby sa to už nezopakovalo.

V akom období zbierate plody čili papričiek?

Koncom jari a začiatkom leta rastliny kvitnú a vidno už aj prvé plody. Pokiaľ ide termín zberu, závisí od konkrétnej odrody. Prvé plody zberáme v júli, posledné v novembri až decembri. No a pokiaľ ide o celý pestovateľský proces, v januári vysievame osivá, vo februári až marci pikírujeme mladé priesady, v apríli až máji vysádzame sadenice na miesta pestovania a v lete a počas jesene zbierame úrodu. Stále máme čo robiť a tejto činnosti sa venuje celá naša rodina. Ja s manželom na plný úväzok a pomáhajú nám aj súrodenci a rodičia.

Je všeobecne známe, že ázijská kuchyňa používa štipľavé papričky aj pre ich antimikrobiálne vlastnosti. Je to dôvod, prečo sú vaše hotové omáčky bez konzervantov?

Používame len prírodné konzervačné prostriedky ako soľ, ocot a cukor. Umelým konzervantom sa vyhýbame. Naše omáčky používame aj doma a máme ich odskúšané. V našej chladničke je ich niekoľko druhov a aj náš syn už občas niektorý ochutná.

Martina Hilbertová
Foto: CHILLIHELL

• < Predch.
• Nasl. >