Slovensko je predurčené najmä na chov pstruhov
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 14. február 2023
Slovenskí rybári ponúkajú o dve pätiny viac rýb ako pred 20 rokmi, je to však výrazne menej ako v susednom Česku. Zaostávame aj v spotrebe.
Na Slovensku sa ročne uloví asi 4-tisíc t rýb. Po kaprovi rybničnom, ktorého sa v roku 2021 vylovilo 1700 t, nasleduje pstruh dúhový - 1 350 t. Ostatných rýb sa ročne uloví menej ako sto tisíc kg - amura bieleho cez 84-tisíc kg, tolstolobika 76-tisíc, sumca veľkého 52-tisíc, pleskáče 50-tisíc, zubáča veľkoústeho 47-tisíc a šťuky severnej 37-tisíc.
Okrem toho vznikli na Slovensku v posledných rokoch viaceré farmy na chov sumčeka afrického. Štatistický úrad SR túto rybu neeviduje, no podľa Milana Mazáňa, riaditeľa Združenia chovateľov rýb na Slovensku sa v posledných rokoch jeho výlov pohyboval na úrovni zhruba 900 t ročne a aktuálne klesol na asi 700 t.
Objem rýb, ktoré sú ročne ulovené na Slovensku, v porovnaní so stavom pred 20 rokmi stúpol o dve pätiny. V roku 2002 Štatistický úrad SR uvádzal 2 600 t vylovených rýb, v roku 2021 to bolo 4 300 t.
Štatistika odhaľuje, že si polepšili lososovité druhy rýb medzi ktoré patrí napríklad pstruh dúhový. Tejto ryby dnes lovíme dvojnásobne viac oproti situácii spred 20 rokov. Kaprov je len o pätinu viac. Amur stúpol v štatistikách na štvornásobok, podobne je na tom tolstolobik, ktorý takisto patrí do čeľade kaprovitých. Naša najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba - sumec si takisto polepšuje, výlov stúpol na dvojnásobok, no výlov ďalších dravcov - šťuky a zubáča, naopak, výrazne klesol.
Ak teda bežný Slovák podľa štatistík skonzumuje 5,8 kg rýb ročne, väčšinu tvoria produkty, dovezené zo zahraničia a približne jeden kg pripadá na domáce druhy rýb. Kapor medzi nimi dominuje práve pre to, že je oň pred Vianocami najväčší záujem.
Ryby hlavne z Česka
Na Slovensko dovážame asi štvornásobok rýb, ktoré vylovíme. V roku 2021 sa k nám konkrétne doviezlo 17 790 t rýb a za obdobie január – júl 2022 asi 8 331 t rýb. Najčastejšie sa na Slovensko vozia ryby z Česka, odkiaľ vozíme nielen domáce druhy ako je kapor, ktorého sa k nám napríklad v roku 2020, podľa colnej štatistiky, doviezlo 960 ton, ale aj spracované rybie filé. Česko v roku 2021 využívalo na rybárčenie až 41-tisíc hektárov vodných plôch, zatiaľ, čo na Slovensku sa hospodárilo na rybníkoch s celkovou výmerou 2 088 ha. No a kým v Česku vylovia cez 20-tisíc t ročne, na Slovensku je to len spomínaných 4000 t.
"V Čechách je historicky veľké množstvo rybníkov, vznikali už od 14. storočia. Na Slovensku sú dve sústavy na východnom a južnom, na západnom Slovensku je pár ojedinelých chovateľov," hovorí Milan Mazáň, výkonný riaditeľ Združenia chovateľov rýb na Slovensku. "Geografické a hydrologické pomery a množstvo vodných plôch výrazne favorizujú Čechov, no takisto aj dlhšia história chovu rýb a ucelenejšie výrobné priestory," dodáva.
Väčšina kaprov, ktorá je pre Slovákov tradičnou vianočnou rybou tak putuje na naše stoly zo zahraničia. "Slovenská republika nie je sebestačná najmä v chove kapra rybničného, prevažuje import z Českej republiky a Maďarska," uvádza ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Kapor je pritom rybou, ktorej sa u nás loví najviac.
Slovensko je predurčené najmä na chov pstruhov. "Vyžadujú chladnejšiu vodu na rozdiel od kaprov, ktorým vyhovuje stojatá teplejšia voda. Pstruhy sú chované intenzívnym spôsobom," vysvetľuje M. Mazáň. Zvýšenie výlovu pstruhov pripisuje intenzifikačným opatreniam, ktoré zvýšili výrobu často niekoľkonásobne. "Zrejme sa na náraste podpisuje aj dôslednejšie vypĺňanie štatistických výkazov," dodáva M. Mazáň. Pokiaľ ide o pstruhy, sme sebestační a môžeme ich aj vyvážať. " Pstruhy však aj dovážame, no lacnejšie turecké s vyššou uhlíkovou stopou," dopĺňa.
Ryby tiež dovážame z Poľska. Táto krajina podľa vyjadrenia M. Mazáňa výrazne zvýšila produkciu a tak sa od Poliakov môžeme učiť. Dáta OECD uvádzajú, že medzi rokom 2008 a 2018 zvýšili veľkosť svojej produkcie rýb o 55 percent, zatiaľ, čo vývoz o 118 percent.
Štatistiky zároveň ukazujú, že vývoz rýb zo Slovenska je oproti domácemu výlovu asi polovičný. V roku 2021 sa zo Slovenska vyviezlo 2 323,6 t rýb a za obdobie od januára do júla 2022 približne 1 370,7 t rýb. Ryby sa na Slovensku najčastejšie chovajú v betónových nádržiach. Štatistický úrad SR ich v roku 2021 evidoval 421 s celkovým objemom 49-tisíc m3.
Okrem toho sú ryby chované v 177 sádkach - okysličených vodných nádržiach s celkovým objemom 53 600 m3 a v 154 klietkach s objemom 17-tisíc m3. Štatistici evidujú aj 23 recirkulačných akvakultúrnych systémov s celkovým objemom takmer 9000 m3 a 55 liahní. Na chov je tiež využitých 532 rybníkov s celkovou výmerou viac ako dve tisíc hektárov.
Spotreba stále zaostáva
Kým výlov rýb narástol za 20 rokov o 40 percent, spotreba o 30 percent. V roku 2002 bežný Slovák skonzumoval 4,4 kg rýb a v roku 2021 asi 5,8 kg. Pre porovnanie, hydiny spotrebujeme ročne 24 kg na obyvateľa a bravčového až 39 kg na obyvateľa.
Odporúčaná dávka konzumácie rybieho mäsa je pritom podľa odborníkov na výživu až 17 kg ročne na obyvateľa. Na porovnanie, Portugalci zjedia ročne až 55,9 kg rýb, Španieli 45,2 kg a Francúzi 33,9 kg, zatiaľ, čo Česi len 5,7 kg. "Štúdie potvrdzujú, že konzumácia rýb aspoň 2-krát týždenne má významný ochranný efekt v prevencii kardiovaskulárnych ochorení," hovorí Zuzana Klinčáková z odboru podpory zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave. Rybie mäso je z výživového hľadiska nízkoenergetické, pričom jeho bielkoviny sú biologicky plnohodnotné. Ryby tiež majú podľa Z. Klinčákovej vysoký obsah omega 3 a 6 mastných kyselín, ktoré sú dôležité práve v komplexe preventívnych opatrení pred kardiovaskulárnymi ochoreniami.
Veľký význam však majú ryby podľa nej aj pri udržiavaní dobrej pamäte teda aj pri liečbe Alzheimerovej choroby, ich konzumáciu odporúčajú diabetikom i ľuďom s vysokými hodnotami cholesterolu. "Ryby sú dôležitým zdrojom minerálnych látok, konkrétne fosforu, selénu, vápnika, draslíka, horčíka a železa. Dokážu pokryť našu dennú dávku, ktorú potom nie je treba dopĺňať prostredníctvom výživových doplnkov," dodáva Z. Klinčáková.
Ako zabezpečiť záujem a kvalitu?
Podľa Ministerstva zemědělství ČR je možné spotrebu rýb zlepšiť napríklad tým, že v ponúkaných produktoch bude čo najmenej kostí, budú mať zaručenú hygienickú úroveň a veľkosť balenia bude spĺňať očakávania zákazníkov. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR uvádza, že ak ryba pochádza od lokálneho chovateľa, je vysoko pravdepodobné, že bude aj čerstvá. "Ak sa k nám na trh dostáva ryba z iných krajín, je to často na úkor kvality. Rybie mäso totiž podlieha skaze oveľa skôr ako ostatné druhy mias. Je to hlavne z dôvodu, že obsahuje vyšší podiel vody," uvádza.
Podľa príručky FAO - organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo je pre udržanie kvality ryby veľmi dôležité rýchle vypitvanie i schladenie. Bez toho ryba už dva dni po ulovení môže získať nepríjemný zápach, mäso sa začne rozkladať a rozpadávať. Ministerstvo zase upozorňuje, že doslova sa rozpadnú najmä ryby, v ktorých je priveľa vody. Pokiaľ je obsah glazúry vyšší ako 5 percent, musí to byť uvedené na obale.
Kapor v igelitke
Proti predaju živých a teda čerstvých rýb však v posledných rokoch začali protestovať občianski aktivisti, podľa ktorých sú ryby vystavované utrpeniu. Chovatelia rýb namietali, že predaj živých rýb má podľa zákona o veterinárnej starostlivosti jasne stanovené pravidlá a predajcovia ich aj dodržiavajú.
Prieskum, ktorý si aktivisti z hnutia Humánny pokrok objednali v roku 2021 u agentúry Focus, tiež ukázal, že kapra si kupuje na Vianoce asi tretina Slovákov, pričom pätina si ho odnáša domov ešte živého. Mladí a vysokoškolsky vzdelaní ľudia sa v prieskume vyslovovali za ukončenie predaja živých rýb. Chovatelia rýb uvádzajú, že dvaja z troch zákazníkov si už chcú kúpiť rybu spracovanú.
Mimovládne organizácie ako Greenpeace však dlhodobo kritizujú aj morský rybolov. Vlečné siete, ktoré berú všetko, podľa nich fungujú ako podmorské buldozéry. Môžu sa do nich chytať aj ohrozené druhy, pričom rybolov takto pripravuje o potravu aj morských predátorov. Presadzujú preto, aby sa na 30-percentách morskej plochy vytvorili rezervácie, v ktorých nebude možné loviť.
Na svete sa ročne uloví 179 miliónov t rýb, z toho asi 90 miliónov t tvoria morské druhy. Produkcia rýb v akvakultúre však rastie len v priemere o tri percentá ročne. Európska únia, ktorá má Spoločnú rybársku politiku od roku 2002, chce dosiahnuť, aby bol rybolov a akvakultúra boli udržateľné z environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho hľadiska. V rokoch 2014 až 2020 na to vyčlenila 4 340 miliónov €.
Aj rybárov trápi globálne otepľovanie a výkyvy počasia. Keď neprší, voda v rybníkoch chýba. Skoré horúčavy, ktoré sa už objavujú aj v máji, zase negatívne ovplyvňujú rast rýb.
Ryby sú na Slovensku pod kontrolou Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, pred aj po dovoze do Európskej únie sú viacnásobne úradne kontrolované. Každý rok tiež štátni inšpektori odoberú niekoľko desiatok vzoriek z produktov na trhu. V roku 2021 napríklad zo 148 vzoriek rýb jedna nevyhovela pre prítomnosť rezíduí - sumu malachitovej a leukomalachitovej zelenej. Tento prostriedok proti ektoparazitom a hubovému ochoreniu rýb na Slovensku nie je povolený, jeho metabolit má totiž karcinogénne účinky.
Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Pixabay
