Sú poľské potraviny bezpečné?
- Podrobnosti
- Uverejnené štvrtok, 26. máj 2022
Poľsko je siedmym najväčším exportérom potravín v Európe. Poľské potraviny sa však už dlhšie skloňujú v negatívnych súvislostiach, konkrétne kvôli nepostačujúcej kvalite a zdravotnej bezpečnosti.
Začiatkom roka sa objavila informácia, že Poľsko produkuje nebezpečné potraviny. Aké skúsenosti má Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ďalej len ŠVPS SR) s poľskými potravinami v rámci kontroly?
„Poľské potraviny sú vo všeobecnosti rovnako bezpečné ako potraviny vyrábané v iných členských štátoch. Problém často spočíva v objednávateľoch potravín z Poľska, kedy slovenskému obchodníkovi stačí veľmi nízka kvalita alebo aj bezpečnosť, za cenu maximálneho zisku. Sme svedkami aktívnej účasti predstaviteľov samosprávy na nelegálnom obchode poľských predajcov na našom území. Namiesto oznámenia takéhoto nelegálneho predaja potravín, v nevyhovujúcich hygienických podmienkach, orgánom úradnej kontroly, ešte podporujú vyhlasovaním cez obecný rozhlas časovo obmedzený predaj často nekontrolovaných potravín,“ zdôrazňuje Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.
Potravinárska komora Slovenska sa pridáva k názoru, že všetci musia dodržiavať rovnaké pravidlá a od toho sa odvíja kvalita a bezpečnosť potravín v Európe. „Bezpečnosť potravín je regulovaná na úrovni Európskej únie potravinovým právom, ktoré je priamo uplatniteľné a rovnako záväzné pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov vo všetkých členských štátoch. Základnou požiadavkou európskeho práva je, že na trh je možné uvádzať len potraviny, ktoré sú bezpečné,“ konštatuje Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.
Hrozba pre výrobné sektory
Treba si uvedomiť, že obchodom s potravinami nemusí byť dotknutý len spotrebiteľ. Nebezpečnými potravinami možno ohroziť celé výrobné sektory (príklad ohrozenia chovu ošípaných kvôli KMO - Klasický mor ošípaných a AMO - Africký mor ošípaných, chovy hydiny kvôli AI - Aviárna influenza, vtáčia chrípka a pod.). Problém môže nastať aj v rámci celého ekosystému, čoho sme práve svedkami pri šírení AMO.
„Orgány veterinárnej správy v spolupráci s odbornou verejnosťou, s poľovníkmi, prijímajú striktné opatrenia na zabránenie ďalšieho šírenia AMO na Slovensku. Nie sme však personálne a technicky schopní absolútne zabrániť dovozu bravčového mäsa zo susedných krajín, pričom toto mäso nemusí mať žiadne garancie o bezpečnom pôvode ošípaných, z ktorých bolo mäso získané. Napriek tomu, že ŠVPS SR organizuje spolu s Policajným zborom SR kontroly na cestách, ktorých cieľom je odhaliť nelegálny obchod potravinami v rôznych denných a nočných hodinách, bez spolupráce a súčinnosti ostatných účastníkov tohto biznisu, sú úspechy len čiastočné,“ konštatuje J. Bíreš.
V rámci pravidelných a cielených úradných kontrol potravín sú vykonávané aj úradné odbery vzoriek. V roku 2021 bolo napríklad odobratých 1392 vzoriek produktov živočíšneho pôvodu pôvodom z Poľskej republiky. Z uvedeného počtu odobratých vzoriek bolo 15 vzoriek nevyhovujúcich, čo predstavuje 1,1%. V prípade nevyhovujúcich vzoriek išlo v dvoch prípadoch o mäso domácich kopytníkov, 4 x hydinové mäso, 1 x produkty rybolovu, 4 x mäsové výrobky, 1 x živočíšne tuky a 3 x mleté mäso a mäsový prípravok.
Cielené kontroly
Štátna veterinárna a potravinová správa SR v súvislosti s požiadavkou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nariadila regionálnym veterinárnym a potravinovým správam vykonať v termíne od 21.02.2022 do 29.04.2022 cielené kontroly produktov živočíšneho pôvodu pôvodom z Poľskej republiky. „Do 31.3.2022 bolo vykonaných spolu 268 cielených kontrol s 1 nedostatkom a odobratých bolo 227 vzoriek, z čoho 6 vzoriek bolo nevyhovujúcich (5 x hydinové mäso – celkový obsah vody nad stanovený limit, 1 x mäsový výrobok – kontaminanty – PAU),“ uvádza J. Bíreš.
Poľská republika má aktuálne snahu zreformovať systém kontroly potravín. Za posledných 6 rokov vykonala Európska komisia v Poľsku 5 auditov, ktoré boli zamerané práve na bezpečnosť potravín. Najzávažnejšie zistenia boli v súvislosti so zásadami racionálneho a bezpečného používania antibiotík v živočíšnej výrobe. Problémom bolo aj nedostatočné množstvo vzoriek na analýzy rezíduí prípravkov na ochranu rastlín. Nie práve vyhovujúca je i skutočnosť, že v orgánoch úradnej kontroly sú na meritórnych miestach zamestnané osoby so vzdelaním iným ako je odbor veterinárneho lekárstva alebo agropotravinárstva. „Otázna je efektívnosť kontroly bezpečnosti potravín v jednotlivých krajinách, a s tým súvisí aj správa Najvyššieho kontrolného úradu v Poľsku – v súvislosti s výkonom úradnej kontroly potravín poľskými orgánmi,“ dopĺňa J. Venhartová.
Nový systém
Poľsko aktuálne tvorí nový integrovaný systém kontroly bezpečnosti a kvality potravín, ktorý by mal zabezpečovať úrad s názvom Państwowa Inspekcjia Bezpieczeństwa Żywności (PIBŻ).
„V súčasnosti dochádza k nespolupráci a nekoordinácií činností jednotlivých orgánov zaoberajúcich sa bezpečnosťou potravín, ktoré nemajú jasne rozdelené kompetencie. To spôsobuje, že právne akty sú vydávané v rôznom čase a realizované v rôznych cieľoch a úlohách. Čo sa týka skúseností v rámci úradných kontrol zameraných na potraviny pôvodom z Poľska, v roku 2021 bolo odobratých 1558 vzoriek potravín pôvodom z Poľska, ktoré z nich bolo len 23 nevyhovujúcich. Poľské potraviny sú kritizované najmä kvôli hláseniam jednotlivých štátov EÚ v systéme RASFF (Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá), ktorých bolo v roku 2020 viac ako 200,“ hovorí J. Bíreš. Úlohou poľských potravinárskych producentov je však vyrábať a umiestňovať na trh bezpečné potraviny. V konečnom dôsledku je na slovenskom zákazníkovi či sa rozhodne pre cudzokrajnú potravinu alebo domácu.
Jana Kuklová
Ilustračné foto: Shutterstock.com
