Pšenice máme dosť, svetovému trhu však nepomôžeme
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 12. apríl 2022
Ukrajina ani Rusko nepatria k podstatným dodávateľom pšenice na Slovensko. V jej produkcii sme dlhodobo sebestační a zhruba polovicu úrody aj vyvážame.
Je preto otázkou, či by sme jej v čase zníženia exportu pšenice z Ruska a Ukrajiny nedokázali prispieť aj na svetový trh. Vojna vplýva aj na vysoké ceny pšenice, ktoré robia ťažkú hlavu mlynárom.
Pestujeme stále viac
Kým pred 20 rokmi dokázali slovenskí pestovatelia vyprodukovať 1,5 milióna ton pšenice ročne, v posledných rokoch už ide o dva milióny. Jej produkcia výrazne vzrástla po vstupe Slovenska do EÚ.
“Pšenica je tradičná komodita, s ktorou majú slovenskí poľnohospodári skúsenosti, potrebné technické vybavenie a dokážu ju zhodnotiť na voľnom trhu. Preto je stále atraktívnou plodinou. Na rozdiel od zeleniny, si pšenica nevyžaduje žiadne špeciálne agrotechnické postupy, ani vyššiu potrebu ľudskej práce a jej cena pokrýva výrobné náklady,” vysvetľuje Vlada Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín.
Za posledných 20 rokov podľa správ výrazne narástol export pšenice zo Slovenska. Kým v sezóne 2002/2003 sme podľa údajov Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva vyviezli asi 35-tisíc ton, v sezóne 2020/2021 až 1,2 milióna ton. Znamená to, že patríme do prvej desiatky exportérov pšenice spomedzi štátov európskej 27. Najväčším exportérom v Európe je však Francúzsko so 7,5 milióna tonami, za ním Nemecko so 4,5 milióna tonami a Poľsko s 3,2 milióna tonami.
Produkcia, spotreba, dovoz a vývoz pšenice zo Slovenska za posledných 20 rokov
(v tisíckach ton)
Zdroj: Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva
Dovážame len asi dve percentá spotreby (v sezóne 2019/2020 to bolo 17,8-tisíca ton) hlavne z Česka, Maďarska, Rakúska či Talianska. Rusko, ktoré je najväčším svetovým exportérom pšenice s pätinovým podielom na trhu a Ukrajina, patriaca medzi dôležitých hráčov s 9 percentami, sa v datasetoch Štatistického úradu SR, mapujúcich dovoz pšenice, nenachádzajú a nepatrili medzi významných dovozcov pšenice do SR ani v minulosti. Treba však dodať, že na ochranu pred dovozom často lacnejšej produkcie z tretích krajín platia v EÚ dovozné clá a licencie. Napríklad z Číny, Kanady či Mexika štatistici evidujú dovoz v hodnote pár kilogramov pšenice ročne.
Dovoz pšenice na Slovensku v roku 2021
(v kilogramoch)
Zdroj: Štatistický úrad SR
Kým dovážame len zlomok spotreby, vyvážame až milión ton pšenice ročne. Podľa Štatistického úradu ide slovenská pšenica najčastejšie do Poľska, Nemecka, Rakúska, Maďarsko, Talianska a Česka.
Vieme zasiahnuť?
Po vypuknutí vojny začiatkom marca Ukrajina zastavila export pšenice, aby mala počas konfliktu dostatok pre svojich obyvateľov. O pár dní sa tak rozhodla aj Ruská federácia. Generálny tajomník OSN António Guterres pritom upozornil, že sa výpadok tejto základnej komodity dotkne hlavne afrických a menej rozvinutých štátov. Ak teda svetový trh trpí nedostatkom pšenice pre vojnový konflikt a Slovensko je v prípade pšenice viac ako sebestačné, otázkou je, či by sme nevedeli vyprodukovať viac. Aj európska organizácia farmárov COPA COGECA podľa informácií Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory žiada, aby sa v roku 2022 obrábala všetka dostupná pôda, a teda aj pôda povinne ležiaca ľadom, a tak by sa kompenzovalo zablokovanie ruskej a ukrajinskej produkcie.
Zberová plocha pšenice v hospodárskom roku 2020/2021 na Slovensku predstavovala 387,1 tisíc hektárov. Podľa Petra Močka, predsedu Slovenskej spoločnosti mlynárov, je ešte čas urobiť korektúru s jarnou pšenicou. Pestovatelia by podľa neho mohli využiť polia, ktoré majú ležať úhorom.
V. Debnárová však podotýka, že výpadky na svetovom trhu predstavujú milióny ton pšenice a tak slovenskí poľnohospodári určite nemajú ambíciu ich vyplniť. “O objeme vývozu pšenice zo Slovenska bude najskôr rozhodovať trhová cena tejto komodity po zbere tohto roku.” myslí si.
Ceny na maxime?
Burzové ceny pšenice v Európe koncom marca dosiahli rekordných 360 až 390 € za tonu, zatiaľ čo koncom minulého roka to bolo 255 až 260 € za tonu a pred rokom to bolo okolo 200 €. Na svetovej úrovni podľa grafu CNBS ceny pšenice v marci dosiahli maximum za viac ako posledné desaťročie, keď jeden bušel (asi 27 kg pšenice) vyšiel na 12 €.
Nárast cien pšenice na chicagskej burze
(za bušel v USD)
Zdroj: CNBS
“Odborníci predpokladajú, že ceny sa znížia až po začiatku žatvy, no zrejme len mierne, nakoľko naďalej trvá vysoká miera dopytu,” dodáva tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín.
Graf CNBS však ukazuje, že výrazný nárast cien začal už vlani. Slovenskí pestovatelia podľa V. Debnárovej zvyšovanie cien zrnín po zbere roku 2021 privítali. “No vzápätí ich šokoval prudký nárast cien vstupov do poľnohospodárskej výroby, hlavne priemyselných hnojív. Cena pšenice medziročne stúpla o asi 70 percent, kým ceny hnojív o 80 - 300 percent. Neskôr sa zvýšili aj ceny osív, chemických ochranných prostriedkov, pohonných hmôt a energií. Takže ak chcú podniky zabezpečiť množstvo a kvalitu tohtoročnej úrody dostatočnými vstupmi, snažia sa predať zvyšné zásoby obilnín za aktuálne atraktívne ceny na trhu,” dodáva.
Potravinárska komora zároveň podotýka, že Rusko je veľkým importérom hnojív na Slovensko, najmä močoviny a fosforečných hnojív. “Pri dlhšie trvajúcej vojne a pri zakladaní novej úrody - pre rok 2023 – môže vzniknúť problém a budú sa musieť hľadať náhrady hlavne vo fosforečných hnojivách,” uvádza Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora SR.
Drahšia múka
Mlynári však majú hlavu v smútku. Cena pšenice totiž tlačí ceny múky nahor, zatiaľ čo odberatelia by ich radi videli nízke. “Cena pšenice na Slovensku nie je určovaná tým, aká je úroda. My viac vždy vyexportujeme, ako doma spotrebujeme. Ceny pšenice na Slovensku sú určované exportnými cenami. Sú to burzy, ktoré určujú cenu, ale primárne má rozhodujúci vplyv na cenu konflikt, ktorý je momentálne medzi Ruskom a Ukrajinou,” vysvetľuje P. Močko.
Podľa predsedu spoločnosti mlynárov až 70 až 80 percent výrobných nákladov na múku tvorí práve cena pšenice. Cenu ovplyvňuje aj rastúca cena obalového materiálu, cena energií všeobecne, plynu, pohonných hmôt. Reťazce však podľa neho tlačia na pekárov, aby nezvyšovali ceny, pekári zase tlačia na výrobcov múky. Mlynský priemysel je tak podľa jeho vyjadrenia v posledných rokoch v strate. Aktuálne však podľa neho vďaka nárastu cien pšenice boli vytvorené podmienky k zvýšeniu pultových cien múky, ktorej kilogram kúpime za 59 a viac centov. P. Močko podotýka, že v susednom Česku kilogram múky vychádza na 89 centov, hoci spracúvame pšenicu rovnakej ceny.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR avizuje, že vysoké ceny surovín a energií bude aktuálne kompenzovať podpornými schémami. Výrobcovia by však radi videli aj komplexnú koncepciu rozvoja potravinárstva.
Kde sa stráca múka?
Paradoxom je, že hoci pšenice produkujeme stále viac, pšeničnej múky vyrábame výrazne menej. Kým v roku 2003 slovenské mlyny vyrobili 394-tisíc ton pšeničnej múky, v roku 2020 to už bolo necelých 165-tisíc ton.
Múku najčastejšie dovážame z Maďarska, potom Česka, výrazne menej z Poľska, Talianska a Rakúska. V priebehu roka 2020 sa podľa Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva na Slovensko doviezlo 74,1 tisíca ton pšeničnej múky a múky zo súraže v celkovej hodnote 23,5 milóna €. Zo Slovenska sa v roku 2020 vyviezlo 96,6 tisíca ton pšeničnej múky a múky zo súraže v exportnej hodnote 27,1 milióna €.
Výrazne klesá nielen výroba, ale aj spotreba pšeničnej múky. Od roku 1990, kedy priemerný Slovák spotreboval 94 kilogramov múky ročne, na rok 2020 štatistici uvádzajú len 67 kilogramov na obyvateľa.
“Naši spracovatelia nedokážu konkurovať cenám dovezených potravín, či už múk alebo pekárenských výrobkov. V potravinárskom priemysle sa za ostatné desaťročia vytvoril obrovský investičný dlh, takže nám chýbajú moderné technológie, energeticky efektívne linky, ale tiež sklady na obilie. Je nevyhnutné venovať pozornosť a finančnú podporu inováciám a tvorbe pridanej hodnoty domácej produkcie. Zároveň je však nutné povedať, že zlyhávame v komunikácii s obchodnou časťou potravinového reťazca (obchodné siete), keďže nedokážeme presadiť vyššie ceny slovenských produktov na pultoch predajní,” hovorí V. Debnárová.
Podľa predsedu Slovenskej spoločnosti mlynárov je spotreba nižšia aj preto, že sa zoptimalizovala, ľudia múkou neplytvajú a kupujú toľko, koľko spotrebujú. Množstvo múky sa však ku nám dostáva zo zahraničia v podobe konkrétnych výrobkov.
“V minulosti ste mali cestoviny z Českej republiky a Slovenskej republiky, v súčasnosti sú poľské maďarské, nemecké, talianské, turecké. To isté pečivárenský segment. Významný faktor sú dopekané polotovary. Tie sa vyrábajú v Rakúsku, Nemecku, Holandsku a spotreba týchto dopekaných výrobkov má stúpajúci trend,” tvrdí P. Močko.
Na Slovensko sa podľa neho dováža asi toľko mrazeného pekárenského tovaru, aký je objem výroby jedného priemerne veľkého mlyna na Slovensku. Štatistický úrad spotrebu pekárenských polotovarov zvlášť neeviduje, no kým spotreba chleba klesla za posledných 20 rokov o tretinu, spotreba trvanlivého pečiva o tretinu narástla.
Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Shutterstock.com
