Šafrán - kráľ medzi koreninami
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 24. november 2014
Šafran poznali a používali už starí Egypťania, Gréci a Rimania. Aromatizovali ním víno i jedlo, farbili oblečenie, vyrábali z neho parfumy, pridávali ho do kúpeľov a rozprašovali v amfiteátroch aj divadlách. Dnes ho už možno nájsť bežne v regáloch maloobchodných predajní.
Korenie, ktoré je považované za najvzácnejšie na svete, predstavujú vlastne tri purpurovo hnedé nitkové blizny. Tie sú ukryté pod závojom fialových lupeňov šafranu (Crocus sativus). Blizny sa nezbierajú žiadnym nástrojom, trpezlivo ich z každého jedného kvetu vytrhávajú šikovné ruky odborníkov. Krehké blizny sa celú noc sušia v rúre pri teplote 45 °C, pričom stratia až 80 % svojej hmotnosti. Následne sa balia do malých 0,1-gramových vrecúšok a predávajú za približne 3,50 eur. Na kilo korenia treba viac ako 125-tisíc kvetov. V kuchyni je možné najlepšie využiť šafranový prášok. Ak sa použijú celé blizny, treba ich pred použitím nechať dlhšie ponorené v alkohole alebo horúcej tekutine.
Slúžil aj ako platidlo
Prezývku „červené zlato" získal už v stredoveku šafran rastúci v Taliansku. V tomto období slúžil aj ako platidlo. V priebehu 17. storočia sa skončil slávny vek tejto toskánskej koreniny, najmä pre konkurenciu francúzskeho šafranu. Ten však nebol taký kvalitný ako taliansky. Bol aj lacnejší a začal sa do Talianska dovážať. Neskôr pestovanie šafranu ustupovalo do úzadia, až úplne vymizlo. V roku 2001 sa Talianka Tiziana Pieraccini rozhodla opäť ho začať pestovať, a to vo väčšom množstve, čím sa znovu dostal na výslnie. Korenie získalo vďaka svojej čistote, výraznej chuti a farbe certifikát kvality. Šafran je aj korenie, ktoré sa na svete najviac falšuje. Najmä keď sa predáva v podobe prášku, dá sa zmiešať s čímkoľvek.
Lokalita výskytu
Pravý šafran lahodne vonia, má prenikavú horkú a aromatickú chuť. Okrem Talianska sa pestuje aj vo Francúzsku, Španielsku, na Blízkom východe, v Číne či Indii. V týchto krajinách ho dostanete kúpiť aj v pomerne dobrej kvalite. Ideálne sú špecializované predajne s koreninami či trhoviská. Pridáva sa do mäsových polievok, ryže, cestovín, pečiva, syrov, masla či rýb. Typické preň je, že pokrmy sfarbuje do žlta. Špecifická je aj jeho horkastá vôňa, vďaka ktorej sa pridáva do orientálnych pánskych parfumov. V Oriente sa i v súčasnosti používa ako liečivo na zlepšenie trávenia, no vo väčšom množstve vyvoláva prekrvenie vnútorných orgánov, bolesti hlavy a vo vyšších dávkach je jedovatý. Šafran je citlivý na svetlo a ľahko stráca svoju arómu, preto ho treba uchovávať v uzavretej nádobe a chrániť pred svetlom.
Hazard so životom
Šafran sa tiež vždy považoval za tajomné korenie s mystickými účinkami. Feničania ho pridávali do koláčov v tvare polmesiaca, ktoré jedávali na počesť bohyne plodnosti Aštarty. Pridával sa tiež do amuletov na privolanie lásky a telesnej túžby. Šamani ho používali aj pri uzdravovacích rituáloch. Šafranovou vodou si umývali ruky mágovia i liečitelia. V Perzii nosili tehotné ženy koreninu v pupočnej jamke, aby bezproblémovo porodili. Verilo sa, že pitie veľkého množstva šafranu rozptyľuje melanchóliu a umožňuje predvídať budúcnosť. Málokto ale už vie, že jeho nadmerné užitie môže spôsobiť až smrť.
Zdroj: redakcia
Ilustračné foto: Shutterstock.com
