Tolerujeme rozdielnu kvalitu. Prečo je to tak?
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 24. február 2017
Téma rozdielneho zloženia, či odlišnej kvality produktov uvádzaných na trh pod rovnakou značkou v rôznych krajinách rezonuje medzi spotrebiteľmi na Slovensku už niekoľko rokov. Spotrebitelia žijúci v hlavnom meste, či neďaleko, chodia nakupovať do Rakúska. Prečo? Je to rozhodnutie podložené objektívnymi skutočnosťami a skúsenosťami?
Áno. Vieme, že rozdiely exitujú. Koľko, akých závažných a kde všade, na to treba precízne a obsiahle laboratórne testy, či analýzy. A nielen v potravinách. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) zadalo Štátnej veterinárnej potravinovej správe (ŠVPS) úlohu porovnať kvalitu potravinárskych výrobkov predávaných pod rovnakým názvom a rovnakou značkou v maloobchodných prevádzkach na území Rakúska a Slovenskej republiky.
ŠVPS SR vykonala v mesiaci november 2016 odber vzoriek v maloobchodných prevádzkach v Bratislave a nákup rovnakých výrobkov v Rakúsku v obciach Kitsee a Hainburg. Koncom roka 2016 bolo vykonané senzorické a analytické posudzovanie výrobkov v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave Dolný Kubín - VPÚ Bratislava.
Prečo však až teraz? „Od môjho nástupu na rezort som sa pravidelne stretávala s témou rozdielnej kvality potravín u nás a v západných krajinách. Ide o produkty nadnárodných spoločností, ktoré sa volajú rovnako, majú rovnaký obal a predsa majú rôzne zloženie. Doteraz sme však narážali na nedostatok údajov,“ uvádza Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Spolu bolo porovnaných 22 potravinárskych výrobkov. Výber bol zameraný na pokrytie rôznych druhov potravín, v čo najširšom sortimente. Z porovnávaných výrobkov bolo 6 mliečnych produktov, 5 druhov potravín zo skupiny mäsových výrobkov, 2 rybacie výrobky, 2 druhy čokoládových výrobkov, 1 výrobok zo skupiny pekárenských výrobkov, 2 nápoje, 1 káva, 1 koreniaca zmes, 1 korenina a 1 čaj. Z pohľadu spotrebiteľa, jeho ochrany a práv je táto iniciatíva určite na mieste. Je však 22 potravinárskych produktov dostatočne reprezentatívna vzorka z tak bohatej sortimentnej šírky a hĺbky aká sa na súčasnom maloobchodnom trhu na Slovensku ponúka?
Z hľadiska bezpečnosti boli výsledky vyhovujúce
U všetkých hodnotených výrobkov boli vykonané senzorické skúšky, pri ktorých bola hodnotená farba, konzistencia, vôňa, chuť a celkový vzhľad. Kontrolóri zároveň posudzovali aj etikety výrobkov - uvedenie zložiek, výživových ukazovateľov, alergénov a pod. U jednotlivých skupín boli uskutočnené laboratórne analýzy niektorých kvalitatívnych ukazovateľov, charakteristických pre konkrétne skupiny výrobkov ako napríklad obsah mäsa u mäsových výrobkov, obsah tuku a bielkovín u mliečnych výrobkov, obsah kakaovej hmoty u čokolád, pevný podiel – hmotnosť konkrétneho výrobku z celkovej hmotnosti (napríklad syry v náleve), prítomnosť aditívnych látok – konzervačných, sladidiel a farbív. Výrobky boli analyzované aj na vybrané kritériá bezpečnosti. V týchto ukazovateľoch boli všetky výsledky vyhovujúce.
„V rámci výskumu odobrala ŠVPS SR v novembri 2016 vzorky 22 potravín predávaných v maloobchodných prevádzkach v Bratislave a v rakúskych obciach Kitsee a Hainburg,“ vysvetľuje Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. „Zamerali sme sa na čo najširší sortiment: mliečne produkty, mäsové a rybacie výrobky, čokoládové a pekárenské výrobky, nápoje, kávu, koreniacu zmes, koreninu a čaj,“ dodáva.
Ktoré dopadli najhoršie?
Najhoršie v teste obstáli nealkoholické nápoje (u produktov nadnárodných značiek pre slovenských zákazníkov bolo viac sladidiel a konzervačných látok), koreniny (u produktov nadnárodných značiek pre slovenských zákazníkov bola zaznamenaná vyššia vlhkosť, väčší podiel drviny a menší podiel prírodného farbiva), čaje (vrecúška s nižšou gramážou, nižšou intenzitou vône a chuti), mozzarella (u produktov nadnárodných značiek pre slovenských zákazníkov išlo o nižšiu gramáž pevného podielu) a mäsové výrobky (menší percentuálny podiel mäsa pre zákazníkov na Slovensku).
„Výsledky testov potvrdili obavy, ktoré som už viackrát komunikovala na európskej pôde,“ konštatuje G. Matečná. Dodáva, že až u polovice výrobkov boli zistené výrazné rozdiely značne ovplyvňujúce ich kvalitu. To všetko v neprospech medzinárodných produktov predávaných na Slovensku. Išlo najmä o nižší podiel mäsa, vyšší podiel tukov, umelé náhrady cukru, množstvá konzervačných látok či nižšiu gramáž.
Čo na to zástupca výroby? „Receptúra sirupu klasického nápoja Coca-Cola je rovnaká na celom svete. Pri jeho výrobe sa samozrejme používajú dostupné miestne suroviny: voda, sladidlo a oxid uhličitý. Naše nápoje sladíme rôznymi sladidlami. V súčasnej dobe používame pre portfólio výrobkov na slovenskom trhu fruktózo-glukózový sirup (teda cukry z kukurice), repný cukor, sladidlá na báze steviolglykozidov či nízkokalorické sladidlá. Spotrebiteľ má teda možnosť širokého výberu. Fruktózo-glukózový sirup z kukurice je štandardným sladidlom z prírodného zdroja, široko používaným v potravinárskom priemysle. V Európskej únii je rovnako ako sacharóza považovaný za strategickú komoditu. Medzi oboma spomínanými sladidlami je minimálny rozdiel - repný cukor (sacharóza) sa v roztoku rozkladá na fruktózu a glukózu v pomere 50/50; cukry z kukurice niekedy nazývané tiež izoglukóza (teda fruktózo-glukózový sirup) sú zmesou rovnakých zložiek, teda fruktózy a glukózy v pomere 55/45. Zloženie oboch typov sladidiel je teda takmer totožné, oba sú bežne používanými sladidlami v potravinárskom priemysle po celom svete, teda aj v nápojovom priemysle v SR,“ vysvetľuje Marián Pavelka, riaditeľ pre vonkajšie vzťahy SR, Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o.
A dodáva: „Fruktózovo-glukózový sirup vyrábaný z kukurice sa používa pri výrobe nielen na Slovensku ale napríklad i v krajine vzniku nápoja Coca-Cola, teda v Spojených štátoch amerických. V Európe je v tomto zložení nápoj predávaný napríklad v Španielsku, v Bulharsku či u našich susedov v Českej republike.“
Individuálny prístup pri posudzovaní
O rozdielnom zložení, či kvalite produktov tej istej značky, od toho istého výrobcu sa na Slovensku najmä v súvislosti so susedným Rakúskom hovorí roky. Chýbali však testy. „O dvojitej kvalite potravín na Slovensku a v Rakúsku sa diskutuje už dostatočne dlho. Aj v tomto porovnaní sa ukázalo, že na trhu sú potraviny, ktorých kvalitatívne parametre sú na Slovensku lepšie, aj potraviny, ktorých kvalitatívne parametre sú horšie ako v zahraničí. Zastávame však názor, že vzorka 22 druhov potravín nie je dostatočne reprezentatívna. Problematiku rozdielnej kvality potravín treba posudzovať individuálne. V jednotlivých prípadoch môže byť dôvodom technologické vybavenie výrobcu, spotrebiteľské preferencie alebo vyššia cenová citlivosť slovenského spotrebiteľa,“ vysvetľuje Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska. Pre slovenského spotrebiteľa žijúceho v Bratislave a blízkom okolí nie je problém zájsť do blízkeho Rakúska a nakúpiť si produkty, ktoré sú z pohľadu zloženia a kvality lepšie.
Avšak, prečo by to tak malo byť? „Spotrebiteľ očakáva rovnakú kvalitu tej istej značky bez ohľadu na krajinu výroby alebo nákupu. Argument, že spotrebitelia uprednostňujú rozličné regionálne chute neobstojí. Slovenský spotrebiteľ určite neočakáva umelé sladidlá a farbivá, viac éčok alebo menší podiel mäsa ako ten rakúsky,” zdôrazňuje G. Matečná. V rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ upozorňovala ministerka pôdohospodárstva Európsku komisiu na problém dvojakej kvality potravín, ktorému čelí Slovensko spolu s ďalšími krajinami strednej a východnej Európy. Zámer porovnať české výrobky s výrobkami západných susedov ohlásil začiatkom februára aj český minister pôdohospodárstva Marian Jurečka.
Zavádzanie spotrebiteľa
Zákazníkom je v každej krajine človek. A každý človek, rovnako ako zákazník, by mal mať rovnaké práva všade. „Je nemysliteľné, aby sa v priestore jednotného európskeho trhu vytvorili dve skupiny zákazníkov – konkrétne slovenských a rakúskych spotrebiteľov, pre ktorých vyrábajú niektoré nadnárodné potravinárske firmy niektoré potraviny síce pod rovnakým názvom a rovnakou značkou, ale v rozdielnej kvalite. Výsledky prieskumu oficiálnou laboratórnou cestou potvrdili, že na slovenský trh sa dovážajú niektoré potraviny druhej, horšej kategórie. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je toho názoru, že takýmto spôsobom dochádza k zavádzaniu slovenského spotrebiteľa,“ uvádza v stanovisku Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Podľa SPPK je v tejto súvislosti bezpredmetné hovoriť o rozdielnych regionálnych požiadavkách, či chutiach.
Názor SPPK zdieľa aj Zväz obchodu a cestovného ruchu SR (ZOCR SR). „Každý výrobca potravinárskeho tovaru, ktorý vyrába a dodáva na trh výrobok pod konkrétnou obchodnou značkou by mal garantovať, že zloženie a kvalita konkrétneho výrobku je rovnaká nielen na Slovensku, ale aj v rámci EÚ a dokonca u svetových značiek i na všetkých trhoch. Neobstoja námietky o iných chuťových či kvalitatívnych nárokoch spotrebiteľov v rôznych krajinách alebo regiónoch. Každý výrobca má predsa možnosť prípadné vážne regionálne rozdielnosti oproti štandardnej chuti či kvalite zloženia, riešiť iným názvom prípadne označením výrobku a nezavádzať spotrebiteľa. V opačnom prípade ide o čisto ekonomický dôvod a snahu znížiť náklady, teda zarobiť viac na tzv. mäkkých trhoch, kde sa rozdielna kvalita toleruje. Respektíve, nemusí sa za ňu nikomu zodpovedať či zmeniť svoj selektívny prístup k jednotlivým trhom," upozorňuje František Ťapuš, 1. viceprezident ZOCR SR. Preto treba pripomenúť, že pre spotrebiteľa je veľmi dôležité pozorne si pred kúpou prečítať informácie na obale.
„Spotrebiteľ má vždy možnosť dozvedieť sa z obalu potraviny všetky potrebné informácie na to, aby sa kvalifikovane rozhodol o kúpe. Pokiaľ obsah nezodpovedá označeniu, je na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR, aby vyvodila voči výrobcovi patričné sankcie, pretože spotrebiteľ je zavádzaný,“ upresňuje J. Halgašová.
Druhú časť článku k uvedenej téme si budete môcť prečítať v pondelok 27.2.
Jana Kuklová
Ilustračné foto: Shutterstock.com
