Produkcia mlieka v Európe rastie, cena klesá

Podrobnosti: Uverejnené pondelok, 18. január 2016

mlieko korsnak V apríli minulého roka sa v krajinách EÚ zrušili kvóty na mlieko. Prebytky kravského mlieka v Európe sa po tomto kroku ešte viac zvýraznili, keď sa trh po zrušení kvót snaží nájsť novú rovnováhu. Vyššie prebytky zároveň viedli k prudkému poklesu cien mlieka vo väčšine európskych krajín.

Hlavnými producentmi mlieka v EÚ sú krajiny na severe Európy, v prepočte na obyvateľa najviac kravského mlieka vyprodukuje jednoznačne Írsko, a to až 1,4 tony ročne. Silnú produkciu kravského mlieka však vykazujú aj Dánsko (930 kg na obyvateľa ročne), Holandsko (782 kg), Luxembursko (597 kg), či pobaltské krajiny a Fínsko (402-546 kg). V priemere krajiny EÚ vyprodukujú 298 kg kravského mlieka na obyvateľa. Najmenej kravského mlieka produkujú krajiny juhovýchodnej Európy – Rumunsko (46 kg na obyvateľa ročne), Grécko (56 kg) a Bulharsko (70 kg). Za priemernom EÚ však produkcie mlieka zaostáva aj v krajinách V4 – najmä v Maďarsku (155 kg) a na Slovensku (160), ale aj v Českej republike (237 kg).

Zaostávajúca spotreba

Produkcia mlieka na Slovensku síce výraznejšie zaostáva za priemerom EÚ, ešte horšie je na tom spotreba mlieka. Priemerný Slovák vypije podľa údajov FAO z roku 2011 ročne len 132 kg kravského mlieka, čo je najmenej spomedzi všetkých krajín EÚ. V priemere obyvateľ EÚ vypije ročne až 242 kg mlieka ročne, najviac mlieka vypijú obyvatelia krajín na severe Európy – vo Fínsku 396 kg, Holandsku 349 kg, Švédsku 343 kg a Litve 327 kg. Okrem Slovenska relatívne nízku spotrebu kravského mlieka vykazujú aj Bulharsko (143 kg) a Maďarsko (166 kg). Len o niečo vyššiu spotrebu kravského mlieka nájdeme v susednej Českej republike (180 kg) a Poľsku (199 kg).

Viac sa vyváža

Produkcia mlieka na Slovensku tak stále teoreticky postačuje na krytie domácej spotreby. Potvrdzujú to aj štatistiky zahraničného obchodu, keď Slovensko za posledných 12 mesiacov viac surového mlieka vyviezlo ako doviezlo (o viac ako 80 tis. ton, t.j. o cca 16 kg na obyvateľa), bilancia zahraničného obchodu sa pritom po zrušení kvót zatiaľ nezhoršila, ba naopak mierne zlepšila. Horšie je už na tom Slovensko pri spracovaní mlieka, keď je už dlhšie čistým dovozcom mliečnych výrobkov (bez syrov a tvarohu) – v prepočte na obyvateľa približne 4 kg ročne.

Nárast produkcie

Za prvých desať mesiacov minulého roka vzrástla produkcia mlieka v krajinách EÚ o takmer 2%, väčšina nárastu pritom pripadá práve na obdobie po zrušení kvót na mlieko, t.j. po apríli minulého roka – v období marec až október 2015 sa po zohľadnení tradičnej sezóny produkcia mlieka v EÚ zvýšila o viac ako 5%. Produkcia mlieka pritom rástla najmä v baštách mliekarenského priemyslu západnej Európy – v Írsku a krajinách Beneluxu, naopak klesala v už aj tak poddimenzovaných krajinách juhovýchodnej Európy (najmä v Bulharsku a Rumunsku). Slovensko aj Česká republika zaznamenali mierne rýchlejší medziročný rast produkcie ako priemer EÚ (o 2,6%, resp. 3,6%). Najmä na Slovensku, ale čiastočne aj v Česku, na rozdiel od väčšiny krajín EÚ, nastalo zvýšenie produkcie ešte pred zrušením kvót, po zohľadnení sezóny produkcia mlieka v porovnaní s obdobím pred zrušením kvót produkcia mlieka viac menej stagnovala. Z krajín regiónu strednej Európy zaznamenali výraznejšie zvýšenie produkcie mlieka po zrušení kvót najmä Poľsko a Rakúsko (obe o niečo viac ako 5%).

Tlak na cenu

Nárast produkcie mlieka, a tým pádom aj jeho prebytkov na európskom trhu, ešte viac zvýraznil tlak na cenu mlieka. Priemerná cena mlieka v Európe v prvých troch štvrťrokoch minulého roka bola medziročne nižšia o približne 20%. Na rozdiel od produkcie mlieka, v prípade ceny mlieka sme však vo viacerých krajinách zaznamenali výrazný pokles ešte pred zrušením kvót. Dôvodom skoršieho poklesu cien mlieka už v druhej polovici roka 2014 sú pritom najmä rusko-európske sankcie, ktoré zabránili krajinám EÚ vyvážať svoje mliečne prebytky do Ruska. Výnimku v tomto smere tvoria práve krajiny regiónu strednej Európy, ktoré pocítili prebytky mlieka v Európe na cenách mlieka vo väčšej miere naozaj až po zrušení kvót (pravdepodobne aj v dôsledku zanedbateľných vývozov mlieka do Ruska z týchto krajín). Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa cena mlieka v treťom štvrťroku minulého roka (posledné známe údaje) oproti prvému štvrťrokom (posledný pred zrušením kvót) najvýraznejšie znížila v Írsku a Českej republike (o cca 16%), výrazný pokles zaznamenala aj vo Fínsku (12%) a Maďarsku (11%), či na Slovensku a v Bulharsku (zhodne o 8%) – v priemere v EÚ sa cena mlieka od zrušenie kvót (po zohľadnení sezónnych výkyvov) znížila už len o 4%.

Stabilizácia trhu

Teoreticky by sa trh s kravským mliekom v Európe po zrušení kvót mal postupne stabilizovať. Nízka cena mlieka by mala viesť k zániku menej efektívnych fariem, čím by sa prebytky mlieka na európskom trhu zmiernili a cena mlieka opäť stabilizovala. Trh s poľnohospodárskymi komoditami (vrátane mlieka) v Európe však stále deformujú vysoké (a nerovnaké) dotácie v poľnohospodárstve, ktoré znefunkčňujú prirodzené trhové prostredie a sťažujú tak aj prirodzené prispôsobenie sa trhu s mliekom na zrušenie kvót.

Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank
Ilustračné foto: Shutterstock.com