Predajňa, ktorá je vymodelovaná do detailov

Podrobnosti

Uverejnené pondelok, 30. jún 2025

Originalita, moderný minimalizmus a predsa aj veľký kus tradície, to všetko sa ukrýva v predajni modranska, ktorá si úspešne získava nielen svojich návštevníkov, no očarila aj odbornú porotu súťaže Visa Slovak Top Shop a stala sa predajňou roka 2024. Mozaiku tohto úspešného konceptu nám pomohol lepšie spoznať jej autor, Jakub Liška.

Jakub Liška pri preberaní ocenenia Visa Slovak Top Shop od Ľubice Gubovej, country manažérky Visa pre Slovensko 

Značka modranska má svoj cveng doma, no aj v zahraničí. Kedy sa začal odvíjať jej príbeh?

Značku a firmu modranska som založil v roku 2011. Keramiku som začal vyrábať najskôr v otcovej dielni. On niečo vytočil na hrnčiarskom kruhu, vypálené som to odniesol maliarovi, ten to namaľoval, opäť som to odniesol k otcovi, kde sa to znovu vypálilo. Vyrobený tovar som napokon skladoval doma v malej pivničke, pričom v tom čase sme ešte s manželkou bývali v byte. Založili sme si e-shop a keď si niekto niečo objednal, večer som to v pivnici zabalil a ráno cestou do práce poslal.

Firma postupne rástla, rozvíjala sa, a tak sme začali hľadať vhodný väčší priestor. Zapáčil sa nám dom, kde žil strýko nášho kamaráta, vinár. Jeho víno máme aj aktuálne v ponuke kaviarne. Tento dom nám vyhovoval aj strategicky, polohou, hoci sa nenachádza v centre, na námestí, je pri hlavnej ceste do Bratislavy a má k dispozícii aj parkovacie miesta. Najskôr sme si v ňom prenajali jednu miestnosť a začali s výrobou. Mali sme hrnčiarsky kruh, pod oknami sa maľovala vyrobená keramika a v rohu stála pec. Pri dverách sme mali predajný pult, pretože z času na čas prišli Modrania, aby si u nás kúpili niečo priamo z výroby.

Ako dlho ste fungovali v takomto režime?

Rok, nanajvýš dva. Nebolo to, samozrejme, ideálne, pretože výroba by mala byť vždy oddelená. V hrnčiarni, kde sa pracuje s hlinou, by sa zároveň nemalo pracovať s glazúrami a pec by už vôbec nemala byť tam, kde sa vyrába. No a ako sme rástli, dohodli sme sa s majiteľmi domu a prenajali sme si ešte jednu miestnosť, do ktorej sa neskôr presunuli hrnčiari. V priestoroch súčasnej predajne zostali maliari a mali sme tu aj sklad. A po istom čase prišla príležitosť kúpiť celý dom. Využili sme ju, no a do toho prišiel covid. Padli sme so zákazkovou výrobou pre firmy a vznikol časový priestor, ktorý sme sa rozhodli využiť na prerábku domu. Do jeho zadnej časti sme presťahovali výrobu a miestnosť, v ktorej sme pôvodne začínali, zostala voľná na predajňu. Tá sa začala rodiť počas druhého lockdownu.

Predajňa dýcha príjemnou atmosférou, spoľahli ste sa pri jej nadizajnovaní na odborníkov?

Dizajnérom som bol ja sám, keďže som vyštudovaný architekt. Kúsok po kúsku som si všetko vymodeloval v 3D vizualizácii. Koncept pozostáva z predajne, ktorú dopĺňa kaviareň s terasou. Pri zariaďovaní sme využili aj pôvodný pult z výroby, ktorý som si už predtým sám vyrobil z drevených dosák z hobby marketu, a ostatné sme dopĺňali tak, aby to bolo materiálovo aj farebne zladené, zo svetlého brezového dreva.

„Na vystavenie keramiky som využil drevené regály z bývalej práce a je tu aj stará knižnica od starej mamy.“

 

V kaviarenskej časti sa nachádzajú staršie stolíky a fotelky, na ktoré mi mama spravila nové poťahy. Doladili sme aj drobné detaily. Niektoré objímky stropných svietidiel sú napríklad z keramiky s modranským vzorom, kaviarensky riad sme si vyrobili na mieru, máme tu keramické tabuľky na označenie toaliet aj zvonček, ktorým sa v časoch, keď ešte nefungovala predajňa, zvonilo do výroby. Na kaviarenských stolíkoch sú kaktusy v šálkach, ktoré majú drobný kaz. Prišlo mi to vlastne od začiatku také logické a prirodzené, mať tu niečo naše a aj ľudia to dnes veľmi oceňujú.

Slúži tento priestor zároveň aj ako inšpirácia pre ľudí?

Áno, máme tu na stene ako dekoráciu napríklad taniere v tvare kardinálskeho klobúka. Asi rok boli v krabici a keď sme si začali zariaďovať predajňu, tak som siahol práve po týchto tanieroch a maliarovi som povedal, aby sme si ich dali vedľa seba na zem a fŕkali sme ich štetcami. A potom sme rovnaké taniere robili niekomu aj na zákazku, lebo sa mu to presne takto páčilo. Je fajn, ak ľudia vidia v interiéri predajne aj niečo netradičné, trebárs dekoráciu prípadne aj nejaký netypický vzor. Alebo sa inšpirujú aj takými nápadmi ako je spomínaná keramická objímka či tabuľka.

Keď ste spomínali šálky s kazom, ktoré ste v kaviarenskej časti využili ako kvetináče, zaujímavý je aj váš nápad s umiestnením bazárového košíka.

Áno, máme v ňom kazové veci, ale aj rôzne zvyšky. Dostala sa doň napríklad aj naša jediná zákazka, ktorú si nikto neprevzal. Robili sme riad pre jednu kaviareň, ktorá nikdy nevznikla. Takže máme tu aj taký malý bazár, ale ľudia to majú radi.

Prehliadnuť sa nedá ani veľký komunitný stôl, ktorý je ústredným prvkom celého priestoru.

Inšpiroval som sa v jednej kaviarni. Páčilo sa mi mať tu takýto komunitný multifunkčný stôl, aj som si ho sám nakreslil. Uvažoval som, že sa raz môže využiť aj pri kurzoch, teambuildingoch či posedeniach. Má dokonca prívod elektriny, takže si tam môžem zapnúť projektor a premietať. Nakoniec asi úplne nefunguje tak, ako som si pôvodne predstavoval, možno na kurzy áno, na tie funguje výborne, ale pri tej kaviarni, tam si ľudia najradšej sadnú za kaviarenské stolíky. Možno keď príde väčšia rodina alebo skupina turistov, tí si sadnú aj okolo neho. No a keďže ja mám rád, keď je tá keramika všade, začali sme naň postupne klásť aj inú ponuku, než máme v bežnom regáli. Máme tu napríklad vystavenú sezónnu kolekciu, rôzne drobnosti a ozdoby.

Nachádza sa v predajni niečo unikátne, niečo, na čo ste mimoriadne pyšný?

Mám rád kombináciu minimalistického dizajnu s retro kúskom. Máme tu napríklad otcov drevený kopací hrnčiarsky kruh, ktorý sa poháňa bosou nohou. Je to funkčný kruh, ktorý mal otec doma, v pitvore. Od začiatku som to mal tak vymyslené, že ten kruh bude vystavený u nás v predajni vo výklenku. Ešte za ním je taký banner, ktorý k tomu aj výškovo pasuje. Otec tam točí na hrnčiarskom kruhu na svätojurských hodoch. Bolo to v roku 1993, vtedy som tam točil aj ja ako 8- ročný. Otec má na tej fotografii na hlave klobúk, ktorý stále nosí, keď točí. Ľudia ho z trhov poznajú. Keď ten hrnčiarsky kruh, čo je asi 5x až 6x do roka, potrebuje, vezme si ho odtiaľto. Je inak aj zašpinený od hliny, my ho veľmi neumývame. Možno si to aj málokto uvedomí, keď tu sedí a pije kávu, že vedľa je funkčný hrnčiarsky kruh, ktorý sa stále používa. Na ňom mávame vždy nejakú väčšiu drahšiu vázu a už sa nám ich aj niekoľko predalo.

V ponuke máte keramiku s rôznymi vzormi, modernejšími aj tými viac tradičnými. Čo zo sortimentu patrí medzi najobľúbenejšie?

My to máme rôznorodé. Každý náš vzor má svojich fanúšikov. Niektorým sa napríklad vôbec nepáči majolika, ale zaujal ich vzor s názvom „mapa“. Tá ma svojich hipsterských mladších, ale aj starších priaznivcov. Veľmi dobre sa predáva na trhoch. Populárna je v čiernej mutácii a ide vlastne o časť dekoru z mapy. Typovo iných fanúšikov má zase vzor „zver“. No ale určite najpopulárnejší je náš zmodernizovaný modranský vzor, ktorý majú ľudia za ten tradičný, synonymizujú si ho ako modranskú keramiku. Ide o náš nosný vzor a voláme ho „modranska“.

V čom sa líši od toho tradičného dekoru modranskej majoliky?

Tento náš vzor vlastne nikto nikdy takto nenamaľoval, hoci všetky použité detaily na tej tradičnej modranskej majolike odjakživa boli. Vychádzal som zo zápiskov vo vzorkovníkoch. Zobral som jednotlivé detaily a z nich vytvoril hlavný vzor, ktorý sa repetetívne opakuje ako taká potlač. Naši maliari s tým mali aj trochu problém. Sú to ľudia, ktorí tradičný dekor ovládajú, v 80. rokoch totiž robili v Slovenskej ľudovej majolike. Ja som ich presvedčil na niečo, čo bolo pre nich ťažké. Nevedeli dobre pracovať s dizajnom. Mali vzorkovníky a boli naučení podľa nich robiť všetky rastlinné vzory, ako sa robili po stáročia. Keď som povedal maliarovi, aby mi vyrobil zelený džbánik podľa seba, urobil to tradičným spôsobom.

Vychádzate v ústrety aj zákazníkom, ktorí chcú niečo originálne, vyrobené na mieru?

Áno, ľudia prichádzajú aj s takými požiadavkami. Pokiaľ je to z hľadiska nejakého posúdenia technologických možností a prípadnej kazovosti realizovateľné, vieme to zabezpečiť. Chceme však, aby si poslali fotografiu, ako by si to predstavovali, aby sme predišli prípadným sklamaniam, pretože inak to ten maliar spraví podľa seba. Keď robíme zákazkovú keramiku pre firmy a spolu s nimi keramiku vymýšľame, robievame vždy najskôr prototyp.

Ako dlho potom trvá takýto proces výroby na mieru?

Trvá to všetko rovnako, bez ohľadu na to, či ide o šálku alebo inú vec. Musí sa vyrobiť z hliny, vyschnúť, vypáliť sa, naglazovať, namaľovať, a to celé zaberie zhruba tri týždne. Záleží ale aj od toho, ako sme vyťažení. Pec sa musí naplniť tovarom. Keď niekedy potrebujeme niečo naozaj veľmi rýchlo, sľúbime termín realizácie aj do dvoch týždňov, ale niekedy povieme, že to vieme dodať až za dva mesiace, najmä keď máme veľké firemné zákazky.

Okrem kamennej predajne prevádzkujete aj e-shop, kde evidujete najväčší odbyt?

Polovicu nášho obratu tvoria B2B zákazkové výrobky, ktoré robievame pre firmy, či už vo forme darčekových predmetov pre zamestnancov a klientov alebo potom ide aj o riad pre gastro prevádzky. Predajňa tvorí asi štvrtinu obratu a druhú štvrtinu produkuje e-shop spolu s predajom na trhoch. Veľký potenciál vidím v e-shope, myslím si, že má kde rásť. Každopádne musíme počítať aj s tým, že pracujeme s určitou kapacitou výroby, čo vedia štyria ľudia ručne za tých osem hodín denne vyrobiť. A to je kapacita skladu tovaru, ktorý vidno vystavený v predajni. Čiže musíme pracovať s takými premennými, ktoré máme, keďže naši zamestnanci robia polovicu pracovného času aj zákazky pre firmy.

Prichádzajú k vám cez e-shop aj zákazníci zo zahraničia?

E-shop máme v slovenskom aj anglickom jazyku. Áno, máme aj objednávky zo zahraničia, len tam to môže byť komplikovanejšie so zasielaním. V rámci EÚ je to ešte fajn, ale máme aj objednávky, ktoré sa expedujú do Ameriky alebo Austrálie a tam sa cena dopravy môže vyšplhať až k cene samotného tovaru. Ak teda povedzme zákazníci za 100 € nakúpia, ďalších 100 € ich môže stáť doprava. Ale nájdu sa ľudia, ktorým to nevadí.

Zahraniční turisti občas zavítajú aj k nám do predajne. Boli u nás Kanaďania, Američania, Španieli. Rakúšania, tí sú aj vďaka osvete a partnerstvu Bratislavského samosprávneho kraja s regiónom Burgenland v Modre už ako doma. Vybehnú si sem na víno, na jedlo, dokonca si objednajú keramiku a ohlásia sa, že si po ňu osobne prídu. Chodia aj Česi. V sobotu ráno, keď k nám prídu ľudia zďaleka, len tak na kávu a ja už to tak vycítim, že ich to zaujíma, ukážem im aj výrobu. Z návštevy majú potom úplne iný zážitok. Nečakajú, že popri pití kávy uvidia aj hrnčiarsky kruh a je to pre nich pridaná hodnota.

Zážitkový a populárny je napokon aj váš kurz keramiky, ktorý robievate pre verejnosť. Ako prebieha?

Vymysleli sme si ho minulý rok na jar, lebo aj ľudia sa na to pýtali. Kurz robievame raz mesačne a väčšinou je hneď vypredaný. Pozostáva z dvoch lekcií, ktoré sa konajú vždy dve stredy v mesiaci po dve hodiny. Prvý deň si účastníci kurzu vyrobia z hliny výrobok, ten následne necháme vyschnúť, vypálime ho a o dva týždne na to prídu na druhú lekciu, na ktorej si ho sami naglazujú a ručne namaľujú. Potom si už len prídu po hotový výtvor, ale vieme ho poslať aj poštou. Kurz je určený pre šesť ľudí. Robievame tri až štyri kurzy na jar, v lete máme pauzu a potom zase na jeseň.

„Kurzy keramiky majú medzi ľuďmi veľmi dobrý ohlas.“

Snažíme sa, aby sme každému účastníkovi dokázali čo najlepšie sprostredkovať naše remeslo a prácu s hlinou. Zároveň umožníme, aby si každý od nás niečo odniesol, resp. mohol si vyrobiť to, čo chce.

Pre bežných ľudí je takýto dotyk s tradičným remeslom lákavý. Čo dávajú tieto kurzy vám?

Ja som si najprv myslel, že si každý bude chcieť vyrobiť šálku. No vznikajú aj úžasné veci, od kvetináčov, cedníkov až po šperkovnice. Je to určité oživenie aj pre nás, som rád, že ľudia k tomu pričuchnú a že aj my máme silný impulz zvonku. Naši zamestnanci, ktorí vyrábajú profesionálne, niekedy ako také stroje stále to isté, vidia, že aj tí laici, ktorí si sem prídu niečo slobodne vyrobiť, dokážu prísť s inšpiratívnymi nápadmi. Milo ma to prekvapí, keď prídu ľudia, ktorí sa vopred pripravili a našli si inšpirácie na internete. Je to niečo úplne iné, než to, čo sme doteraz robili a to v tom zmysle, že je to kontakt s novými ľuďmi a aj nás to dobíja energiou. Na druhej strane je to aj náročné, lebo musíme všetko pripraviť. Ja dokonca chodievam výrobky celé dva týždne kontrolovať, aby si ľudia svoje výtvory napokon nenašli popraskané či inak kazové.

Majú ľudia záujem aj o točenie na kruhu?

Áno, to však aktuálne nie je súčasťou našich kurzov. Ľudia sa na to veľmi často pýtajú. Ale to by sme museli vymyslieť ten koncept inak. Musel by som sa venovať každému individuálne, čo by sme so šiestimi ľuďmi za tie dve hodiny nestihli. Dopyt je aj po dlhodobejších kurzoch. Uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať.

Nákup modranskej keramiky môžu u vás zákazníci spojiť aj s posedením v príjemnej kaviarni. Ako sa vám darí v tomto smere? Prídu ľudia na kávu a neplánované odídu aj s keramikou?

Impulzívne nákupy tohto typu u nás možno nie sú až také početné. Ale najmä počas sobôt k nám často prídu ľudia, lebo vedia, že si dajú kávu a že si u nás chcú kúpiť aj keramiku a spoja to s pekným výletom. Funguje to veľmi dobre. Za keramikou chodia ľudia cielene, káva je veľmi dobrým doplnkom. V opačnom poradí to veľmi nie je ekonomicky výhodné.
 

Zákazníci sa u vás môžu občerstviť, dať si kávu, koláče lokálnej výroby, prípadne kúpiť víno od miestnych vinárov. Neuvažujete gastro ponuku ďalej rozvíjať?

Do gastra sa celkovo zatiaľ vo väčšej miere nepúšťame, aj keď priestor by tu bol. Ľudia sa pýtajú na brunch, ktorý robievame v lete v rámci detských dielničiek. Prídu, dajú si u nás na trávu deky, my niekedy spravíme aj dve tri menu. Pôvodné okná na predajni sme vymenili za výkladové, harmonikové, ktoré v prípade väčšieho počtu ľudí vieme v lete otvoriť a celý priestor zväčšiť. Dalo by sa vymyslieť všeličo, ale to je ďalší level, na ktorý momentálne nemáme kapacitu.

Od roku 2011 ste prešli veľký kus cesty, modranska sa môže pochváliť úspechmi, napríklad aj nedávnym celkovým víťazstvom v súťaži kamenných predajní Visa Slovak Top Shop. Aké máte s predajňou ďalšie plány?

Uvedomujem si, že z času na čas je akýsi „refurbishment“ dobrý, priestory sa okukajú. No sme otvorení zatiaľ len tretí rok. Ešte nemám pocit, že nastal ten čas. Celkom dobre nám napríklad teraz funguje aj spolupráca s jednou spriatelenou kaviarňou na námestí. Mesto malo taký nápad, aby počas Slávností hliny mali modranskí keramikári vystavený svoj tovar vo výkladoch miestnych obchodov a kaviarní. My tam máme náš tovar doteraz, takže keď sa turisti prechádzajú mestom, môžu tam našu keramiku nájsť, aj si o nej čo to prečítať. Majú tam aj našu vázu s kvetmi a to inak veľmi dobre funguje aj u iných vinárov, že pri našej váze nalievajú svoje víno napríklad na rôznych vinárskych podujatiach a trhoch. Chodia si k nám nakúpiť, lebo jednoducho chcú mať niečo modranské. Modra je v tomto fajn, je to tu všetko prepojené a to je dobre.

Visa Slovak Top Shop od roku 2021 hľadá a oceňuje inšpiratívne kamenné predajne pôsobiace na Slovensku. Súťaž prebieha na základe odborného posúdenia konceptov predajní komisiou vyškolených inšpektorov. Tí každý mesiac navštívia nominovanú skupinu prevádzok a hodnotia zákaznícku skúsenosť v ôsmich kategóriách. Z 12 víťazov jednotlivých mesiacov následne finálová porota určí záverečné poradie najlepších predajní roka.

Máte tip na inšpiratívnu maloobchodnú prevádzku? Nomináciou môže prispieť ktokoľvek. Váš tip spolu s kontaktnými údajmi zašlite na e-mailovú adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript..

redakcia

Foto: redakcia, Visa Slovak Top Shop

• < Predch.
• Nasl. >