Nájdu noví obchodníci stabilných zamestnancov?
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 28. jún 2024
Súčasné výzvy na trhu práce, ku ktorým patrí aj nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, nútia značky prehodnocovať svoje rozvojové ambície či redukovať expanzné plány. Situácia na trhu práce je pre sektor maloobchodu nelichotivá.
Miera nezamestnanosti je nízka a počet voľných pracovných miest je vyšší ako počet uchádzačov o ne. Trend, pokiaľ ide o počet zverejnených pracovných ponúk, je rastúci. Na slovenský trh navyše vstupuje poľská sieť supermarketov Biedronka, ktorá hľadá personál do svojich predajní. Isté je, že nový hráč bude mať veľmi ťažkú východiskovú pozíciu, ak bude chcieť získať kvalifikovaný personál.
Odborníci sa zhodujú, že obsadiť niektoré pozície je už aj pre existujúce retailové siete čoraz ťažšie. Nedostatok personálu v predajni však pocítia predovšetkým zákazníci. Netýka sa to pritom len nášho trhu. Napokon, svoje o tom vie aj spomínaný nový hráč z Poľska. Ten totiž začiatkom tohto roka čelil petícii nespokojných zamestnancov, ktorí touto cestou žiadali riešiť alarmujúci nedostatok personálu v predajniach vedúci k hromadiacim sa sťažnostiam zo strany zákazníkov. Tí kritizovali chýbajúci tovar v regáloch, ale aj dlhé rady pri pokladniciach či obslužných pultoch.
Na nedostatok kvalifikovaných ľudí reagujú aj obchodníci
Podľa odborníkov na personalistiku sa obchodníci čoraz častejšie rozhodujú zmenšovať veľkosť predajní, no aj zamestnávať viac ľudí na pokrytie celej smeny, ale s menším počtom individuálnych pracovných hodín. Zamestnanci tak nemusia pokrývať 12-hodinové smeny, ale napríklad 6 až 8-hodinové smeny, vďaka čomu však obchodníci potrebujú zamestnávať menej ľudí.
„Maloobchodníci sa prispôsobujú výzvam skrze priťahovania a udržiavania talentov. Ponúkajú ďalšie benefity okrem platu, napríklad flexibilné pracovné podmienky, programy zdravia a wellness, taktiež , perspektívy kariérneho rastu, či dokonca záruky istej výšky platu po určitej dobe zamestnania. Napríklad nie je zriedkavosťou, že balíky benefitov pre predajcov sa vyrovnali s benefitmi pre kancelárske pozície, alebo, že pribudli benefity, ktoré predtým neboli pre zamestnancov v predajniach ani navrhované,“ povedal Christophe Beaujard, Senior Project Manager, personálnej agentúry SYNERGIE, ktorý má viac než 10 ročné skúsenosti s výberom zamestnancov špeciálne pre retail segment na česko-slovenskom trhu.
Niektorí maloobchodníci skúmajú podľa jeho slov aj modely gig ekonomiky alebo možnosti práce „na voľnej nohe“. To si však vyžaduje silnú schopnosť manažovať rozvrhy a zabezpečiť zamestnanie na čiastočný úväzok alebo na voľnej nohe.
Maloobchodná prevádzka má dobré predpoklady pre zamestnávanie na skrátené alebo flexibilné pracovné úväzky. „Rozdelenie práce umožňuje na niektoré pozície zamestnať aj mladších ľudí (vo veku pod 18 rokov), ktorí si prácu hľadajú stále relatívne ťažko. Naopak, menšie predajne oceňujú flexibilných ľudí, ktorí dokážu pohotovo zastúpiť kolegov v prípade neprítomnosti aj na iných pozíciách alebo úsekoch. Na trhu vnímame boj o ľudí pre maloobchod aj na rastúcich mzdách,“ povedala Darina Mokráňová, výkonná riaditeľka personálnej agentúry Index Nosluš.
Obchod má jednu z najvyšších fluktuácií v Európe
Priemerná fluktuácia zamestnancov v slovenskom maloobchode sa môže v jednotlivých segmentoch a regiónoch líšiť. Dokonca sa môže líšiť aj podľa typológie maloobchodníka, teda či má alebo nemá zavedené základné princípy HR, stratégiu udržania talentov a podobne.
„Spolu s pohostinstvom má maloobchod najvyššiu fluktuáciu zamestnancov v Európe. Ľudia si po ukončení jedného zamestnania ľahko nájdu nové, a to aj bez potreby registrácie na úrade práce. Maloobchodníci zvyčajne nechcú údaje o fluktuácii zverejňovať, o fluktuácii zamestnancov preto neexistujú oficiálne čísla. Odhadujeme však, na základe špecifík trhu a poznania našich klientov, že priemerná mesačná fluktuácia zamestnancov v obchodoch môže byť na úrovni okolo 5 %,“ uviedol Christophe Beaujard.
Podľa slov Dariny Mokráňovej je možnosť flexibilnej práce, ktorú maloobchod ponúka, lákavá pre ľudí, ktorí nemôžu alebo nechcú pracovať pravidelne alebo na plný úväzok. „Nevnímame však, že by sa fluktuácia v tomto segmente zvýšila alebo znížila. Na rozdiel napríklad od gastra, kde pandémia priniesla zamestnancom pocit neistoty, tak maloobchod bol ten, kde sa pracovalo stále,“ dodala.
Čo môže obchodníkom pomôcť?
Nedostatok záujmu o prácu v maloobchode a tiež strata maloobchodnej kultúry. Presne to považuje Christophe Beaujard za najväčší problém v tejto oblasti. Na rozdiel od krajín ako sú Taliansko a Francúzsko u nás ani pred pandémiou neboli považované tieto stránky za dostatočne silné. S cieľom opätovne získať záujem o prácu v retaili sa zavedené maloobchodné značky snažia vytvárať zdravý zamestnávateľský imidž so zameraním na „wellbeing“ ich zamestnancov, zdieľaním viac o DNA spoločnosti a podobne.
Všetky tieto snahy však môžu narušiť nové výzvy, ako je napríklad trend častého striedania práce. Najmä pri generácii Z sa dá už vopred očakávať, že udržať si takýchto zamestnancov nebude jednoduché. Ich hlavným záujmom je totiž neustále skúšať niečo nové.
Personalisti odporúčajú zmeniť komunikáciu požiadaviek aj prístup k budovaniu zamestnávateľskeho imidžu v inzerátoch. Namiesto zdôrazňovania vzhľadu pracovného priestoru je vhodné skôr komunikovať reálne skúsenosti zamestnancov a pracovnú skúsenosť ako takú.
„Úspech môže mať vytváranie viac zážitkovej/emocionálnej DNA namiesto akéhosi „showroom“ DNA v inzerátoch na pracovné miesta. Zdieľanie existujúcich skúseností zamestnancov a komunikácia prostredníctvom sociálnych médií sa stávajú súčasťou inšpiratívnejších inzerátov na pracovné miesta,“ podotkol Christophe Beaujard.
Rozhodujú najmä platy
Tie podľa Štatistického úradu rástli v maloobchode dvojciferným tempom. Dôvodmi boli nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, snaha udržať si v komplikovanej situácii na trhu práce existujúcich zamestnancov a zároveň kompenzovať dopad inflácie.
Obchodníci investovali v tomto smere nemalé financie a o zamestnancov zvádzajú boj už aj platmi. Napríklad spomínaná Biedronka, ktorá sa snaží z trhu vychytať kvalifikovanú pracovnú silu a ide na to zvláštnym spôsobom. Takticky napríklad žiadala uchádzačov vyplniť vo formulári výšku požadovanej mzdy, čo vyvolalo rozporuplné reakcie, keďže na Slovensku je zverejnenie výšky mzdy povinné. Išlo o taktiku či reakciu na situáciu na slovenskom trhu? Nie je totiž tajomstvom, že na poľskom trhu čelila hroziacemu štrajku zamestnancov, ktorí svoje mzdové ohodnotenie nepovažovali za dostatočné.
„Ak je to krok na zistenie, či sú schopní uspokojiť očakávania zamestnancov t.j. selektujú si tým uchádzačov pred tým, ako ich pozvú na pohovor, tak by som to vnímala ako možnosť, aj keď nie vždy musí byť výsledok taký, ako firma očakáva. Nie je však štandardom, že by si firmy takto zisťovali "koľko musia ľuďom zaplatiť". Myslím si, že je v princípe známe, kde sa platy pohybujú, firmy to vedia a nezisťujú si to takýmto spôsobom,“ povedala Darina Mokráňová.
Môžu byť riešením ľudia z agentúry?
V nábore ľudí do maloobchodu zohrávajú kľúčovú úlohu aj personálne agentúry. Zastupovanie viacerých maloobchodníkov umožňuje rozšíriť rozsah kandidátov, ktorých je možné prilákať, čo vie byť účinnejšie oproti individuálnemu označeniu jednou značkou alebo jedným maloobchodníkom.
„Sme aktívnymi ambasádormi maloobchodnej kultúry, zúčastňujeme sa na podpore maloobchodného kariérneho a odborného vzdelávania. Samotní maloobchodníci už nebudú schopní čeliť súčasným náborovým výzvam, keďže väčšina z nich má spoločenský charakter. Nábor je záležitosťou marketingu. Spolu s personálnou agentúrou však maloobchodník dokáže dosiahnuť to, čo potrebuje. Okrem toho vieme ponúknuť zdroje na adaptáciu a využitie technologických trendov, ktoré umožňujú rýchlejšie získavanie a priraďovanie kandidátov. Medzi súčasné trendy patrí napríklad využívanie riešení založených na umelej inteligencii,“ dodal Christophe Beaujard.
Za ideálnu možnosť to považuje aj Darina Mokráňová z agentúry Index Nosluš: „Prevádzka má možnosť prispôsobiť počet zamestnancov svojim potrebám, čo v praxi vidno na tom, že počet ľudí, ktorých denne potrebujú, sa na dennej báze mení. Ušetria čas s plánovaním ľudí na zmeny, preobsadzovaním, náborom nových pracovníkov. Samozrejme, cieľom každého zamestnávateľa je stabilita personálneho obsadenia. Ľudia v trvalom pracovnom pomere, zamestnaní priamo u zamestnávateľa napokon majú pocit väčšej istoty a častokrát sú aj zodpovednejší napríklad v dochádzke. Naopak ale sú takí, ktorí pri práci cez agentúru vnímajú možnosť si to skúsiť a skončiť, ak im to nebude vyhovovať, kdežto k ukončeniu práce priamo cez zamestnávateľa majú väčší rešpekt. To, či je to úspešné, musia posúdiť maloobchodníci. Určite vieme takéto pozície obsadzovať, ale je to na súčasnom trhu práce určite náročnejšie, lebo ľudia si vedia vybrať a rozhodujú sa medzi viacerými možnosťami. Nevnímame, že by táto práca bola natoľko preferovaná, že by ju chcel robiť každý, ale určite sa postupne ľudia nájsť dajú a sú medzi nimi vždy aj takí, ktorí vydržia na týchto pozíciách dlhodobo a takpovediac sa v tej práci aj nájdu.“
redakcia
Ilustračné foto: Shutterstock
