Obchod sa stal sofistikovaným miestom nákupov
- Podrobnosti
- Uverejnené štvrtok, 26. máj 2022
Ako sa postaviť k budúcnosti? Aj táto otázka zaznela na nedávno uskutočnenej konferencii New Retail Summit 2022. Odpovedí a možností je viac. Prečítajte si niekoľko myšlienok, ktoré sme na konferencii zaznamenali.
Budúcnosť môžeme ignorovať, alebo ju vytvárať. Ak chceme budúcnosť vytvárať, potrebujeme poznať trendy, pracovať s dátami a tie potom správne aplikovať do praxe.
Transformácia obchodu prebiehala niekoľko desiatok rokov pričom všetko malo určitú postupnosť. „Tradičné siete, príchod nadnárodných sietí, supermarkety, hypermarkety, otváranie menších špecializovaných predajní, ktoré sú bližšie k zákazníkom, či menšie koncepty... Následne sa rozšíril predaj potravín mimo klasických predajní a v súčasnosti vidíme, že klasické večierky nahradili čerpacie stanice, no a jeden z najväčších predajcov BIO potravín je drogéria. Nasledovalo budovanie multichannel a omnichannel predaja. Obdobie pandémie prechod na multichannel a omnichannel fungovanie ešte urýchlilo a posilnilo. Zároveň nastala doba poznania. Súčasný obchod sa posunul smerom k intenzívnej práci s dátami. Ak teda má byť obchod úspešný, potrebuje pracovať s dátami,“ vysvetľuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Ak by sme si položili otázku, čo priniesla transformácia obchodu zákazníkom, odpoveď by bola jasná. „Zákazník jednoznačne získal, predovšetkým nižšie ceny. Hustota siete a otváranie nových predajní totiž pôsobí pozitívne na konkurenčné prostredie a tým aj na ceny. K dispozícii má tiež pestrejší výber, možnosti rýchlejšieho nákupu, lepšiu časovú a distančnú dostupnosť a rozvinuté služby. V neposlednom rade sa zefektívnili aj jednotlivé procesy v obchode,“ dodáva M. Krajčovič.
Trendy v investíciách do pridanej hodnoty
Vývoj obchodu asi najviac ovplyvňujú nové trendy. Možno ich vnímať z viacerých uhlov. Z pohľadu investícii, sortimentnej skladby a napríklad aj z pohľadu slovenských produktov.
„Súčasný obchod vyžaduje investície do sofistikovaných technológií a digitalizácie. Nás, ako obchodníkov, tieto trendy tlačia dopredu. Moderná predajňa dnes slúži aj na aktívnu komunikáciu so zákazníkmi. Využívajú sa elektronické cenovky, rôzne svetelné bannery, obrazovky, pútače, ktoré lákajú pozornosť zákazníka, uľahčujú mu a spríjemňujú nákup. Veľmi dôležité sú investície do udržateľnosti a dekarbonizácie predajní či odvetvia logistiky. Samozrejmosťou sú online služby. Napriek tomu, že Slovensko je členitá krajina, čo nie je ideálne pre online predaj, online obchody u nás napredujú. Vernostné programy sú zasa nenahraditeľným inštrumentom na získavanie dát o zákazníkoch. Obchodník môže vďaka tomu pripravovať pre zákazníkov ponuky ušité na mieru,“ konštatuje M. Krajčovič.
Z pohľadu investícií sú zaujímavé a v niektorých krajinách už aj reálne fungujúce autonómne predajne. Takáto predajňa funguje už aj na Slovensku a jedna bola nedávno otvorená aj v Česku. Zákazník v nich nakúpi pomocou aplikácie, zaplatí a odchádza s nákupom. Trendy smerujú k zjednodušeniu a urýchleniu nákupu. „Až 70% všetkých investícií smeruje do pridanej hodnoty pre zákazníka. IT technológie, digitalizácia predajní, shopping experience, online nákup, autonómne predajne či vernostné programy. Obchod už dávno nie je miesto so štyrmi stenami, pultom, pokladnicou a predavačom. Obchod sa stal sofistikovným miestom nákupov,“ zdôrazňuje M. Krajčovič.
BIO a potraviny na rastlinnej báze
Veľmi silným trendom v rámci potravinového sortimentu sú potraviny na rastlinnej báze a bio produkty. Spotreba potravín na rastlinnej báze raketovo stúpa. V súčasnosti tieto produkty dostávajú najlepšie pozície na pultoch predajní. Potraviny z ekologického poľnohospodárstva zasa zaznamenali v rámci Európskej únie za posledných 10 rokov až 150%-ný nárast predaja.
„Bioprodukty tvoria viac ako 10% všetkého predaja potravín v rámci EÚ. Prieskum, ktorý realizoval Eurocommerce dokonca odhalil, že až 51% Európanov žiada v predajniach viac bio produktov. Nielen kvôli zdraviu, ale i ekológii. Trend je pritom stúpajúci,“ uzatvára M. Krajčovič. Pandémia tiež ovplyvnila rastúci trend zdravšieho stravovania a obrátila slovenských spotrebiteľov k udržateľnejšiemu prístupu ku životnému štýlu a najmä stravovaniu. Sú to hnacie motory rastu kategórie rastlinných potravín.
„Ak by sme použili expresívnejší výraz, mohli by sme to nazvať rastlinnou revolúciou v potravinárstve. Trendy v potravinách sa posúvajú stále bližšie k zdraviu. Významná časť slovenskej populácie prehodnocuje spotrebu mäsa. Až 32% Slovákov tvrdí, že znižuje príjem mäsa. Mäso konzumujú 2 až 5 krát týždenne. No a prieskumy hovoria, že až 51% našincov je otvorených vyskúšať rastlinnú stravu. Zákazníci hľadajú nové spôsoby stravovania, zamerané na zdravý životný štýl, výživu a pohodu,“ opisuje aktuálny vývoj Martin Mittner, Country Manager Nestlé Slovensko.
Rastlinná budúcnosť v stravovaní
Na základe vývoja a analýz sa odhaduje, že rastlinná kategória dosiahne na Slovensku v roku 2025 objem 48 miliónov € „Najviac rastúcimi segmentmi sú rastlinné mliečne alternatívy a tzv. mäsové analógy. V našej spoločnosti pracujeme na tom, aby sa rastlinná strava stala dostupnejšou. Snažíme sa inšpirovať ľudí k rastlinnej strave a to nielen zo zdravotného hľadiska, ale i v záujme planéty a zachovania životného prostredia. Veggie výzva je našim tohtoročným predsavzatím,“ dodáva M. Mittner. Kategória produktov na rastlinnej báze zaznamenala v Európe v roku 2021 medziročný nárast 15% oproti roku 2020. Na trh postupne prichádzajú rôzne a aj veľmi zaujímavé rastlinné alternatívy, ktoré dokážu rýchlo meniť pravidlá hry. Ide napríklad o rastlinné alternatívy morských plodov vďaka ktorým bude možné znižovať nadmerný rybolov a chrániť biodiverzitu oceánov.
Zákazník žiada viac informácií
Ďalším trendom, o ktorom sa hovorilo na konferencii New Retail Summit 2002, je stále sa zintenzívňujúce zameranie na pridanú hodnotu produktov. Inovácie vo výrobe a v receptúrach, označovanie produktov, nutri score – informácia o nutričných hodnotách, teda detailnejšie informácie o produkte na obale. „Zákazník chce mať kvalitný prehľad o zložení produktov. Je preňho dôležité poznať výživové hodnoty a tiež je pre neho podstatné označovanie produktov, najmä z dôvodu rôznych potravinových intolerancií, ako je napríklad intolerancia na lepok, laktózu a podobne,“ uvádza M. Krajčovič.
Privátne značky ako celoeurópsky trend
Jedným z celoeurópskych trendov sú privátne značky. Stred a východ Európy je síce viac zameraný na promočné aktivity, no západ podľa prieskumov viac inklinuje k privátnym značkám. „Aj na západe Európy však privátne značky nahrádzajú čiastočne zákazníkom promócie, pretože dokážu ponúknuť lepší pomer ceny a kvality a to nielen pri bežných produktoch, ale aj v prémiovom segmente. Z dlhodobého horizontu dokonca príde k poklesu promócií v prospech privátnych značiek. Vo vyspelých krajinách, ako je napríklad Nemecko či Španielsko, majú privátne značky až 40% podiel na predaji potravín, vo Veľkej Británii je to až 52%. Možno sa na to pozerať ako na problém alebo ako na príležitosť,“ popisuje stav s privátnymi značkami M. Krajčovič.
Je aj slovenskosť trend?
V posledných rokoch sa stále viac do popredia dostáva prezentácia a uprednostňovanie slovenských produktov. Je však „slovenskosť“ trend? Výrobcovia by povedali áno, obchodníci skôr nie. „Je to síce trend, avšak iba pri ovocí a zelenine. V rámci predaja vidíme čísla, ktoré dokumentujú, že zákazník je ochotný si za slovenské ovocie a zeleninu priplatiť. Je to preto, že už senzoricky sa dá ľahko porovnať čerstvosť a sviežosť niektorých druhov ovocia, ktoré sa dopestuje na Slovensku (najmä pri bobuľovinách, jahodách či kôstkovinách). Pri ostatných produktoch je slovenskosť skôr pridaná hodnota. Musí však kopírovať trendy. Buď ponúkne lepšie ceny alebo inovácie v zložení, receptúrach, BIO, produkty na rastlinnej báze či ekologické obaly,“ uvádza M. Krajčovič. Podľa jeho slov je problém pri slovenskom ovocí a zelenine ten, že dopestované ovocie a zeleninu nie je kde skladovať. Kľúčové budú preto investície do skladov. Ovocinári nemajú počas zimy kde uskladniť svoju úrodu a tak musia všetko rýchlo predať počas sezóny a teda veľmi lacno, keďže v sezóne je všetkého dostatok a cena je na minime.
Ako ovplyvňuje inflácia trendy?
Trendy, samozrejme, podliehajú cenovému vývoju na trhu a ovplyvňuje ich v zásadnej miere aj inflácia. „Na jednej strane je tu tlak na maržu, rast promócií a do popredia sa dostanú privátne značky. Druhým momentom, ktorý významne ovplyvňuje inflácia je polarizácia dopytu. Spotrebitelia sa rozdelia na dve skupiny. Prvá skupina sa bude zaujímať o lacnejšie produkty, druhá skupina, prevažne mladšia veková kategória, sa zasa bude orientovať na produkty s pridanou hodnotou, bio produkty či produkty na rastlinnej báze. Rastovými položkami budú lacné produkty a produkty s vysokou pridanou hodnotou, ktoré kopírujú trendy. Pri produktoch, ktoré nevedia konkurovať cenou a nekopírujú ani trendy, sa očakáva pokles tržieb,“ dodáva M. Krajčovič.
Jana Kuklová
Foto: New Retail Summit 2022/Blue Events
