Aký je retail na Slovensku?
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 19. apríl 2022
Napriek často nejasným a zvláštnym protipandemickým opatreniam dosahuje zisky a rastie. Expanzia už nie je taká masívna, čo nemožno pripísať na vrub len pandémii, ale aj saturácii trhu.
Nové predajne jednotlivých sietí pribúdajú v jednotkách. Mnohé značky dlhodobo hľadajú projekty, v ktorých by mohli otvoriť prevádzky na požadovanej ploche.
Retail je nerovnomerne rozložený
Keď sme už na začiatku načrtli veľkosť maloobchodnej plochy, priemerný objem „áčkovej“ retailovej plochy na obyvateľa v SR je 1,23 m2 . Pre predstavu, obyvatelia krajín Beneluxu majú k dispozícii 1,48 - 1,64 m² plochy a obyvatelia Rumunska 0,72 m². Faktom je, že maloobchod je na Slovensku mimoriadne nerovnomerne geograficky rozložený. JLL uvádza, že celková ponuka moderných plôch dosiahla minulý rok približne 2,05 mil. m², ale z toho 32 % je sústredených v Bratislavskom kraji. Kým v Bratislave je to plocha 1 500 m2/1000 obyvateľov (a pripravujú sa ďalšie centrá ako Eurovea II) a v Nitre a Trnave prekračuje 1 600 m2/1000 obyvateľov, v niektorých častiach Slovenska sú takmer potravinové púšte. V niektorých regiónoch majú ľudia najbližšie možnosti nákupu až vo vzdialenosti viac ako 20 km od trvalého bydliska. Ide napríklad o južnú časť Banskobystrického kraja, východný cíp Košického a Prešovského kraja a pod.
Počas pandémie sa zmenili aj expanzné plány viacerých sietí. Niektoré len pribrzdili a upevnili si svoje pozície v regiónoch, iné sa pripravovali na expanziu, ktorá má nastať v postcovidovom období. Bolo i veľa takých, ktorí zistili, že pre biznis je prínosné zveriť prevádzku obchodu v regiónoch do rúk franchisantom, teda manažérom, ktorí veľmi dobre poznajú svoju spádovú oblasť a zákazníka. K franchisingu ako k perspektívnemu konceptu pre rozvoj retailu sa však ešte vrátime.
Vývoj maloobchodných tržieb
Podľa Štatistického úradu SR sa tržby maloobchodníkov za február medziročne zvýšili až o 16,4 %. Maloobchodu sa tak už podarilo prekonať predkrízovú úroveň. Špecializované predajne s obuvou, oblečením, drogériou a pod. medziročne vzrástli až o zhruba 47 %. Nasledovali predajne s tovarom pre domácnosť (nábytok, elektronika, hobbymarkety...), kde tržby vzrástli o 43 % a predajne zariadení pre informatiku a komunikáciu, kde sa tržby zvýšili o cca 42 %. Takmer 40 %-ný rast tržieb dosiahli aj obchodníci s tovarom pre kultúru a rekreáciu. Supermarkety a hypermarkety zarobili o zhruba 9 % viac ako pred rokom.
Podľa merania spoločnosti NielsenIQ, maloobchodné tržby na Slovensku vlani medziročne narástli o 3,2 %. Z toho tržby za potravinový sortiment narástli o 3,1 % a za drogistický sortiment o 3,2 %. Vlaňajší priemerný rast tržieb obchodníkov združených v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) za predaj potravín a drogérie v podstate kopíroval priemerný celoslovenský ročný nárast tržieb, keď dosiahol iba mierne vyšší nárast o 4,23 %.
Avšak opäť ide len o agregovaný priemerný údaj. Hlbší pohľad hovorí o zmenách v úspešnosti jednotlivých segmentov maloobchodu. Darilo sa pochopiteľne predajniam s prevahou predaja potravín (diskonty, hyper a supermarkety), napokon výdavky slovenských domácností na potraviny sú jedny z najvyšších v EÚ. I tu však štruktúra nákupného košíka kopírovala aktuálne dianie. Medzi najžiadanejšie potraviny patrili napríklad instantné polievky či sirupy, keďže ľudia pracovali z veľkej časti roka z domu.
Na odbyt išli aj čerstvé ryby, morské plody, čo možno pripísať na vrub zatvoreným reštauráciám. Z nepotravinárskych tovarov bol vlani najväčší záujem (ešte stále) o respirátory. Zákazníci prevádzok členov SAMO tiež viac kupovali kvety, rezané aj črepníkové, keďže kvetinárstva boli prakticky počas prvého kvartálu 2021 zatvorené. Optimistickou správou je významný rast predaja pleťovej kozmetiky, a to v dôsledku návratu záujmu zákazníčok k produktom, ako sú napríklad pleťové séra či pleťové masky. Ľudia sa teda už začali viac socializovať a menej nosiť rúška a respirátory.
Úspechy si pripísali okrem hobbymarketov aj obchodníci s nábytkom a bytovými doplnkami. Z vysokých tržieb sa tešia predajcovia športových potrieb. Dá sa povedať, že športové a hobby obchody utŕžili na úkor iných voľnočasových aktivít, ako zahraničné dovolenky alebo turistika.
Raketový rast e-commerce spomalil
Z pohľadu tržieb si za ostatné tri roky pripisujú úspechy e-shopy, i keď posledné mesiace im tržby klesajú z dôvodu uvoľnenia protipandemických opatrení a otvorenia kamenných predajní. V ČR už tvorí e-commerce 13,5 % celkového maloobchodného obratu, avšak ČR je e-shopová veľmoc s takmer 51 000 e-shopmi. Na Slovensku ich máme 15 630, pričom najviac si z koláča ukrojí podľa Paretovho pravidla 10% hráčov, teda veľkí obchodníci s najširšou ponukou ako Alza, Mall, Hej.
Podľa údajov firmy Shoptet sú celkové tržby e-commerce za rok 2021 vo výške 1,95 mld €. Opäť sa však mení štruktúra nákupov. Kým v rámci e-commerce sa predáva najmä kategória „economy“, v kamenných predajniach prevažuje prémiový tovar aj s doplnkovými službami.
Pre problémy s logistikou z Ázie zákazníci preferujú nákupy tovarov, ktoré sú dostupné v sklade alebo aspoň v Európe. Nie sú ochotní čakať alebo sa spoliehať, že obchodník tovar jedného dňa doručí. E-shopy v Európe narazili na limity skladovania, keďže obsadenosť vhodných industriálnych nehnuteľností je extrémne vysoká. Špekulatívna výstavba alebo výstavba hál s obrovskou rezervou na predpokladaný rast e-shopu, nemusí byť v časoch nepredvídateľného vývoja vĺn pandémie a imperiálnych zámerov kremeľskej politiky, práve šťastné rozhodnutie. Dôkazom je slovenský e-shop Dedoles.
Dobrou správou je, že z pohľadu tržieb ožíva sektor on-trade, teda hotely, reštaurácie a kaviarne. Pred kľúčovou letnou sezónou je to dôležité aj pre cestovný ruch. Gastronomická skupina Medusa chce v Bratislave do konca roka otvoriť tri nové prevádzky. Rast tržieb v on-trade aj off-trade bude pokračovať a retail postupne dospeje k novému pomeru tržieb z on-line a donášky a z kamenných prevádzok.
Cezhraničné nákupy
Pri tržbách a v kontexte nevídanej inflácie, ktorá prekračuje 9 %, nemožno nespomenúť cezhraničné nákupy. Keďže v okolitých krajinách je nižšia DPH na potraviny a producenti majú aj inú podporu od štátu, množstvo obyvateľov Slovenska z prihraničných oblastí nakupuje v zahraničí. V súvislosti so spomínanými potravinovými púšťami a zastarávaním vybavenia retailu, ktoré je kombinované aj s nedostatkom pracovných síl, uvádzaný rádius 20 km a viac teda zasahuje do zahraničia. Typicky ide o vyššie uvedené oblasti. To značí, že obyvatelia Slovenska smerujú najčastejšie na nákupy do Maďarska, Poľska, Čiech a na Ukrajinu (tu sa podľa Združenia pre značkové výrobky darí najmä obchodu s tabakovými výrobkami a alkoholom, pričom výrobky často neprechádzajú colným konaním).
V Poľsku od februára platí prechodne nulová DPH na potraviny. Vzniká povestná Hlava XXII, kedy nie je pre obchodníkov rentabilné otvárať obchody na Slovensku pri hraniciach, nakoľko nevedia cenou konkurovať zahraničným obchodníkom. Zároveň však zákazníci nemajú kde nakúpiť, a tak je pre nich nezriedka jediná možnosť vycestovať do zahraničia.
Jedným z argumentov proti nákupnej turistike je to, že do nákupu je potrebné zarátať aj náklady na pohonné hmoty (PHM). Ak sa však pozrieme na ceny PHM v zahraničí, často sa vyplatí spojiť nákup potravín a non-food tovaru aj s natankovaním, prípadne nákupom PHM do kanistra. Zákazník si vie dobre spočítať aj výhody plynúce z kurzových rozdielov.
Predajné formáty a perspektívne koncepty
Dominantné retailové formáty z pohľadu tržieb sú na Slovensku diskonty, hypermarkety resp. obchodné domy a supermarkety. Kým moderné „áčkové“ nákupné formáty a s nimi aj svetové značky prichádzajú do regiónov, stále sú oblasti, v ktorých nie sú žiadne nákupné centrá ani retail parky. Ďalšie centrá už začínajú druhú dekádu svojej životnosti, čelia odlivu nájomníkov a prechádzajú remodelingom, nakoľko už nespĺňajú aktuálne parametre a požiadavky nájomníkov.
Podľa Cushman & Wakefield tu otvorilo v roku 2021 obchody až 11 zahraničných značiek (8 v Bratislave, zvyšné v Novum v Prešove). Ide napríklad o značky Zara Home, Oysho (Nivy), GAP, fabio gatto a Tatuum (Eurovea). Ožila aj lízingová aktivita. Napriek tvrdým dopadom pandémie na výkonnosť obchodných centier pribúdajú na Slovensku nové schémy. V septembri 2021 sa obchodné centrum Eperia rozšírilo o približne 11 000 m2, o prešovských spotrebiteľov súťaží s Novum Prešov, ktorý je otvorený od októbra 2020. Po opakovanom odložení otvorilo aj OC Nivy nové veľké obchodné centrum spojené s autobusovou stanicou v Bratislave. Bude to mať vplyv aj na výkonnosť okolitých projektov a preskupenie existujúcich nakupujúcich medzi ním a druhej fázy projektu Eurovea, ktorá sa aktuálne buduje a otvorenie je avizované na jar 2023.
Kým v predpandemickom období sa hovorilo o stúpajúcom pomere gastronómie na celkovej ploche nákupných centier, pandémiu ustáli len úspešnejšie gastro koncepty, mnohé zachránilo realizovanie donáškových služieb. Investori aj z tohto dôvodu vidia príležitosti skôr v retail parkoch. Sú totiž odolnejšie voči protipandemickým opatreniam, a zároveň v nich takmer absentujú gastronomické zariadenia, ktoré boli prevažne zatvorené, a teda nemali žiadne tržby.
Do retail parkov investuje hneď niekoľko významných developerov, a to napríklad Immofinanz, Saller, EDS RP, Trei Real Estate či Fidurock. "Záujem developerov, investorov a maloobchodníkov o tento typ aktív možno považovať za silný,“ komentoval výsledky analýzy Colliers „ExCEEding Borders CEE | December 2021 Alive & Kicking CEE-16 on the radar of discounters“, regionálny riaditeľ pre prieskum regiónu CEE Kevin Turpin.
Pre ilustráciu retail parky boli zo 17-tich uzavretých investičných transakcií v maloobchode v Čechách v roku 2021 zastúpené 16-krát. Podľa už medializovaných informácií na trend budovania retailových parkov s radovou zástavbou samostatných prevádzok už aj v menších mestách a obciach naskočila spoločnosť KLM Real Estate. V nasledujúcich štyroch rokoch chce na Slovensku postaviť 20 až 30 takýchto parkov. V tomto roku KLM začne s ich budovaním v Pezinku, Chorvátskom Grobe či Svidníku a ďalšie centrá bude stavať aj vo väčších mestách, ako je Zvolen, Šaľa či Banská Bystrica.
Zaujímavé sú aj projekty lokálnych nákupných centier, najmä v priamom spojení s ďalšou funkcionalitou, ako je napríklad bývanie alebo zdravotná starostlivosť. Zákazníci vyhľadávajú tzv. „one-stop-shopping“, teda chcú vybaviť čo najviac úkonov na jednu návštevu. Napríklad firma Immofinanz predstavila novú značku vo svojom portfóliu - On Top Living – čo sú nadstavby bytov nad retail parkami STOP SHOP.
Cestou akvizície lokálnych nákupných centier ide slovenský investičný holding M-Market. Minulý rok napríklad dokončil akvizíciu OC Južanka v Trenčíne. Centrum je stavebno-technicky prepojené so zdravotným strediskom.
Menšie predajne
Darí sa aj menším predajniam s prevahou potravín, ktoré sa označujú ako corner shop, convenience store alebo večierka (plocha okolo 150-250 m2, v prieskumoch evidované ako tradičný trh). Takéto koncepty sa prispôsobujú kúpyschopnosti a preferenciám. Kým v bratislavskej časti Devín môže vzniknúť atraktívna predajňa Potraviny Od našich za niekoľko miliónov €, v menších obciach na východnom Slovensku to najskôr budú predajne Fresh alebo Môj obchod, ktoré bude prevádzkovať franchisingový partner. Fresh má aktuálne sieť vyše 700 franchisingových partnerov a Môj obchod 688, vrátane takzvaných ambassador predajní, ktoré celý koncept Môj obchod posúvajú na novú úroveň, vrátane novej dispozície a dizajnu. Dodajme, že Môj obchod je projektom veľkoobchodu Metro Cash&Carry.
Novým hráčom v tomto segmente je Žabka, ktorej fungovanie zastrešuje Tesco. Tesco si zároveň ponechalo a rozvíja koncept Tesco Express.
Darí sa aj predajniam slovenského konceptu Minit. V súčasnosti prevádzkuje vyše 250 pobočiek, až na pár výnimiek, ktoré vlastní a manažuje priamo Minit, patria všetky franchisantom.
V e-commerce sa bude dariť etablovaným a aj menším hráčom. Kým veľkí sa sústreďujú na vylepšovanie vlastnej distribúcie cez koncepty ako Packeta alebo rôzne uzamykateľné boxy, menší uspejú v ponuke špecifického tovaru. Ako ukazuje príklad z Čiech, trh nie je ešte saturovaný. Napokon len v roku 2021 vzniklo u nás vyše 1300 e-shopov a veľkí hráči ponúkajú nevyužité distribučné kapacity aj menším konkurentom.
Zdroje: Finstat, Štatistický úrad SR, 365.bank, GfK, JLL, M-Market, Colliers, SAMO, Cushman&Wakefield
Juraj Turzo
Ilustračné foto: Shutterstock.com
