KAUFLAND CARD

KAUFLAND CARD

KAUFLAND CARD

Čo sa zmenilo v poskytovaní pomoci podnikateľom?

Hoci prešiel takmer rok od spustenia štátnej pomoci podnikateľom, postihnutým koronakrízou, podľa obchodníkov táto stále nie je dostatočná. Obchodníci kritizujú nielen výšku príspevkov, ale aj ich pomalé vyplácanie.

 

pomocpodnikatelom v

 

V aktuálnej výzve „prvej pomoci“ však môžu zamestnávatelia, ale aj živnostníci získať viac peňazí. Bez zmeny zostáva problematické preplácanie nájmov, ktoré je závislé od ochoty prenajímateľa poskytnúť zľavu. Stále tiež nie je jasné, ako budú kompenzované výpadky tržieb v zavretých prevádzkach.


„Mnoho podnikateľov zápasí s nedostatočnou štátnou podporou, a ak už aj na nejakú majú nárok, jej vyplácanie je žalostne pomalé. Svoje by vedeli povedať zamestnávatelia, ktorým sú ešte len v týchto dňoch preplácané októbrové mzdy - po viac ako 3 mesiacoch,“ uvádza Daniel Krakovský, predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov. Iniciatíva už v prvej vlne spojila viac ako 100 firiem s celkovým počtom cez 1000 prevádzok v rôznych segmentoch po celom Slovensku, od malých firiem s jedinou prevádzkou až po siete s desiatkami po celej SR. Ide najmä o predajne s elektronikou, módou, obuvou, knihami, čiže špecializovaným tovarom, ktoré už museli byť kvôli pandémii koronavírusu už druhýkrát zatvorené.


Aká je aktuálna pomoc a aké zmeny obchodníci žiadajú?


Podpora zamestnanosti


Od februára t.r. nastali zmeny v oblasti poskytovania príspevkov na udržanie zamestnanosti, ktoré obchodníci uvítali. Kompenzácie totiž budú vyššie. Štát zamestnancom na prekážkach v práci preplatí 100 percent celkovej ceny práce namiesto doterajších 80 percent.


„Vďaka tomu podnikatelia môžu použiť 20 percent, ktoré doteraz hradili za zamestnancov, ktorí sú doma na prekážkach v práci, na iné, rovnako podstatné veci,“ vraví D. Krakovský.


Zvyšuje sa aj dotácia pri poklese tržieb a mení sa aj obdobie, dokedy musel byť zamestnanec zamestnaný. Dotáciu bude možné čerpať aj na nových zamestnancov, ktorí uzatvorili pracovný pomer v čase od 2. septembra 2020 do 1. februára 2021. Rovnako budú môcť o dotáciu žiadať aj živnostníci, ktorí začali vykonávať svoju činnosť v čase od 2. septembra 2020 do 1. februára 2021.

 

Kto a čo môže žiadať?


Živnostníci, ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia hygienikov, alebo im poklesli tržby o najmenej 20 percent, môžu žiadať o paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti od 270 do 810 €.


Zamestnávatelia, vrátane živnostníkov, ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť svoju činnosť na základe rozhodnutia hygienikov, môžu od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR žiadať príspevok na náhradu mzdy zamestnanca.


Príspevok na udržanie pracovného miesta počas mimoriadnej situácie môžu získať zamestnávatelia, vrátane SZČO, ktorí sú zamestnávateľmi a udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.


Živnostníci a jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzením, ktoré nemajú príjem z podnikania, môžu požiadať o príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti, kde sa príspevok zvyšuje z 315 na 360 €. Žiadosti a výkazy za mesiac január je možné predložiť do konca marca 2021. Formuláre a bližšie informácie nájdete na https://www.pomahameludom.sk/.


Preplácanie nájomného


Najväčším problémom aktuálnej „prvej pomoci“ je preplácanie nájmov, kde stále platí podmienka, že štát uvoľní dotáciu až po tom, čo nájomcovi poskytne zľavu prenajímateľ. Ak ju neposkytne, nájomca musí platiť plný nájom, aj keď má zavreté a priestory nevyužíva.


"V prípade dotácii na nájomne rezort hospodárstva v súčasnosti neplánuje robiť ďalšie zmeny. Pripomíname, že nárok na dotácie majú v druhej vlne nielen podnikatelia, ktorí mali z dôvodu štátom prijatých opatrení zatvorené, ale aj obmedzené prevádzky. Žiadať o dotáciu môžu aj tí, ktorí síce mali otvorené, no zákazníci sa do nich z dôvodu zákazu vychádzania nemohli dostať,“ uvádza tlačové oddelenie Ministerstva hospodárstva SR.


Ministerstvo uvádza, že v rámci prvej vlny vyplatilo vyše 19 300 žiadostí v celkovej výške takmer 40 miliónov €. V rámci druhej vlny bolo vyplatených 6 000 žiadostí v hodnote takmer 9 mil. €.


Aktuálna výzva bola vyhlásená v decembri, podrobnosti sú zverejnené na https://najmy.mhsr.sk/.


Odklad úverov


Lex Corona, teda zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorý vláda prijala v apríli minulého roku, umožnil, aby podnikatelia požiadali banky o odloženie splátok úverov o 9 mesiacov. Toto obdobie však už uplynulo a aj podľa ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) sa už počas januára a februára klienti museli vrátiť k bežnému režimu splácania úverov. Toto obdobie sa však predlžovať nebude, lebo podľa neho väčšina klientov bánk nemala problém sa vrátiť ku splácaniu úverov.


Podľa informácií ministerstva financií z konca januára o odklad splácania úverov celkovo požiadalo 134 132 klientov bánk, väčšinou v apríli a máji. Vo firemnom sektore bolo žiadostí o odklad sedem tisíc. „Z tých klientov, ktorým skončil odklad, sa 95 percent vrátilo k štandardnému splácaniu bez problémov,“ vysvetľuje štátny tajomník Ministerstva financií SR Marcel Klimek.


Ostatní môžu podľa Národnej banky Slovenska do 30. júna požiadať banky o individuálne riešenie. „Z piatich percent klientov, ktorí mali problém vrátiť sa k štandardnému splácaniu, má približne tri štvrtiny nastavenú individuálnu reštrukturalizáciu so svojou bankou a pokračujú v splácaní s novými podmienkami,“ uvádza. Negatívne dotknutých je podľa neho 0,7 percenta klientov. Klientom, ktorým bol schválený odklad splácania v súvislosti s pandémiou koronavírusu, nebudú banky do 31. marca vyznačovať príznaky zhoršenia bonity do príslušných registrov.


Problémy s tržbami


Obchodníci žiadajú vládu aj o kompenzácie výpadkov tržieb. Maloobchodné predajne sú totiž zatvorené už od 19. decembra 2020. Sezónny tovar sa im hromadí, skladové zásoby sú podľa D. Krakovského v hodnote desiatok až tisícov eur, keďže ich objednávajú aj trištvrte roka vopred.


„Žiadame vládu, aby sa začala zaoberať aj týmto problémom a našla možnosti, ako obchodníkom kompenzovať výpadok tržby. V Rakúsku majú preplatených až 50 percent z hodnoty sezónneho tovaru, respektíve zo straty jeho hodnoty, ak ho nie je možné predať. Toto riešenie by mnohým našim podnikateľom uľahčilo situáciu a určite pomohlo,“ myslí si D. Krakovský. Maloobchod zápasí aj s ďalšími fixnými nákladmi, ako sú napríklad úroky z úverov, leasingové zmluvy, energie, licenčné poplatky.


Ministerstvo hospodárstva odškodňovanie sľubuje už od novembra, no zatiaľ nie je známa jeho forma. "Ubehla už nejaká doba od nášho stretnutia s ministrami, ktorí môžu ovplyvniť dotácie pre maloobchodníkov. Z tohto stretnutia sme odchádzali s prísľubom, že situáciu podpory a preplácania fixných nákladov budú intenzívne riešiť,“ hovorí D. Krakovský.

 

„V prípade kompenzačného zákona ministerstvo hospodárstva pokračuje v rokovaniach s koaličnými partnermi. O podrobnostiach bude možné informovať až po dohode na konečnom znení legislatívy a príslušného modelu kompenzácií,“ napísali z tlačového oddelenia ministerstva.


Obchodníci by tiež radi počuli odpoveď na otázku, kedy budú môcť otvoriť zavreté prevádzky. Hoci vicepremiér pre ekonomiku a minister hospodárstva Richard Sulík hovorí, že dlhodobo presadzuje postupné otváranie prevádzok, aby dopady krízy spôsobené šírením koronavírusu na podnikateľský sektor boli čo najmenšie, termín je zatiaľ neznámy. „Pokiaľ je to možné, podniky treba podľa neho otvoriť. Ak to epidemiologická situácia nedovoľuje, treba ich riadne odškodniť," uvádza tlačové oddelenie.


Kto prerobil najviac?


Aktuálne údaje podľa analýzy WOOD & Company ukazujú, že obchod napriek prísnym opatreniam koronakrízu ustál, avšak len v celkových číslach. Tržby predajcov v stánkoch a na trhoch zaznamenali vlani medziročný pokles o vyše štvrtinu, pokles o vyše 12 percent evidovali aj špecializované predajne s tovarom pre kultúru a rekreáciu a to napriek tomu, že napríklad v novembri sa im tržby podarilo zvýšiť o 8,4 percent. „Táto oblasť vlani počas niektorých mesiacov zaznamenávala aj medziročný nárast tržieb. Avšak straty z prvej vlny sa tejto oblasti nepodarilo dohnať,“ povedala analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Zníženie mobility zase spôsobilo pokles tržieb za pohonné látky o osem percent.

 

Kompenzácie


Kto dostal najviac?


Podnikateľom, postihnutým koronakrízou, štát podľa zistení Transparency International, ktorá získala informácie cez infozákon, rozdelil kompenzácie na udržanie zamestnanosti a obratu do začiatku februára spolu 860 miliónov €. Príspevky dostalo spolu 123-tisíc firiem a živnostníkov. Viac ako 50 podnikateľov dostalo pomoc vyššiu ako milión, a 995 žiadateľov viac ako stotisíc €. Obchodníci sa umiestnili až v druhej stovke podporených firiem. Najvyššie príspevky dostali napríklad H & M Hennes & Mauritz SK, FAnn-parfumérie, NAY, KAPA-PRESS, Pepco Slovakia, OBI Slovakia, Takko Fashion Slovakia, Panta Rhei, Humana People to People Slovakia a pod.

 

Tridsať percent poberateľov - väčšinou živnostníkov - dostalo podľa Transparency International v minulom roku kumulatívne podporu nižšiu ako tisíc eur.


„Hoci sa možnosť príspevkov v druhej vlne zákonne zvýšila, štát ich pri porovnaní s prvou vlnou vypláca výrazne menej, keďže celkovo prijal aj menej drastické koronaopatrenia - čo sa v januári už zmenilo,“ konštatujú analytici Transparency International. Kým štát v apríli pomohol firmám sumou 177 miliónov, v októbri minulého roku to bola ani nie polovica, 84 miliónov €. V novembri a decembri to bolo ešte menej, tam ale platby stále dobiehajú.


Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Shutterstock.com

 

Video

Vitajte vo svete MINIT... robíme Váš deň krajším

Retail Podcast

Category Management: Čo vás čaká pred implementáciou?

Otvoriť na novej karte

RETAIL SLOVNÍK

 NOVINKA 

retail slovnik bannerLexikón najpoužívanejších odborných pojmov a skratiek v oblasti retailu

PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW

 

www.zahradnymagazin.sk