Prečo osobitný odvod z obchodných reťazcov nepomôže výrobcom, obchodníkom ani spotrebiteľom?
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 26. november 2018
Predkladatelia návrhu zákona, ktorý má zaviesť obchodným reťazcom povinnosť platiť tzv. osobitný odvod vo výške 2,5% z ich čistého obratu, deklarujú cieľ zabezpečiť potravinovú sebestačnosť Slovenska a docieliť spravodlivejšie „prerozdelenie pridanej hodnoty“ v celom dodávateľskom potravinovom reťazci.
Advokáti z Taylor Wessing spolu s daňovými poradcami z Grant Thornton analyzovali, prečo sa zamýšľaný cieľ týmto opatrením nedosiahne. Práve naopak, hrozí, že zásadným spôsobom dôjde k poškodeniu záujmov obchodníkov, výrobcov a spotrebiteľov.
Nesúlad zákona s Ústavou SR
„Považujeme za nevyhnutné poukázať na nesúlad návrhu zákona s ustanoveniami čl. 12 ods. 2 (zákaz diskriminácie) a čl. 20 ods. 1 (právo vlastniť majetok) v spojení s čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu (právo na pokojné užívanie majetku). Návrh zákona – s prihliadnutím na rozhodovaciu prax Ústavného súdu v tejto oblasti - nespĺňa základné kvalitatívne požiadavky na to, aby mohol predstavovať prípustný zásah do vyššie uvedených ústavných práv podnikateľov v oblasti maloobchodného predaja potravín,“ uvádza Radovan Pala, partner Taylor Wessing.
Z ústavnoprávneho hľadiska ide podľa jeho slov u navrhovaného osobitného odvodu o daň, resp. za atypickú platbu do štátneho rozpočtu stojacu na pomedzí daní a poplatkov. R. Pala ďalej poukazuje na zjavné iracionálne aspekty navrhovanej úpravy a na neprimeranosť znášania odvodovej povinnosti len jednou, úzko vymedzenou skupinou podnikateľov (t.j. maloobchodných predajcov potravín). Okrem toho návrh zákona zavádza nerovnaké, diskriminačné zaobchádzanie s rôznymi podnikateľmi v segmente maloobchodného predaja potravín.
Čo v návrhu chýba?
Zavedenie akéhokoľvek diskriminačného opatrenia by malo mať nevyhnutne racionálny a objektívny základ, ktorý však v predmetnom návrhu zákona absentuje a spôsobuje tak jeho protiústavnosť.
„Zdôvodnenie predkladateľov návrhu zákona podľa nášho názoru nespĺňa kritérium objektívneho a rozumného zdôvodnenia opatrenia, ktorým štát zasahuje do vzťahov medzi subjektami pôsobiacimi na konkurenčných trhoch. Naopak, návrh svedčí o vôli štátu zasiahnuť týmto opatrením do majetkových práv „vybranej“ kategórie obchodníkov,“ upozorňuje Andrej Leontiev, partner Taylor Wessing.
Partner Taylor Wessing Ján Lazur hovorí: „Argument odôvodňujúci neústavnosť návrhu zákona spočíva v diskriminačnom zaobchádzaní s jednou kategóriou podnikateľov, ktorí pôsobia na heterogénnom trhu maloobchodného predaja tovarov a ktorí musia znášať zásah do svojich základných práv, pričom tento zásah do práv nie je dostatočne odôvodnený. Navrhované diskriminačné zaobchádzanie s predajcami potravín tak možno považovať za vnútorne rozporné a iracionálne.“
Vytváranie bariér
Podľa Silvie Hallovej, partnerky Grant Thornton platí, že navrhovaná daňová povinnosť nie je v súlade s Ústavou SR, keďže navrhovaná daň (poplatok, odvod) predstavuje pre daňovníkov (skupiny daňovníkov) zjavne nadmernú záťaž, t. j. má pre daňovníkov likvidačný účinok. Navrhovaná úprava je cielená na čistý obrat podnikateľa (bez ohľadu na to, či obrat pochádza z predaja potravín alebo iného tovaru, ktorý predajcovia v praxi predávajú spolu s potravinami ako napríklad drogistický tovar či pohonné hmoty), pričom návrh zákona žiadnym spôsobom nezohľadňuje aktuálnu ekonomickú kondíciu maloobchodného predajcu v individuálnych odvodových obdobiach. „Preto aj v prípade, že sa obchodník reálne ocitne v negatívnej finančnej situácii, hoci jeho tržby budú presahovať limity nastavené návrhom zákona, predajcovi vznikne povinnosť odviesť za dané odvodové obdobie príslušný osobitný odvod. Preto sa domnievame, že takto nastavený odvodový mechanizmu je protiústavný,“ vysvetľuje S. Hallová.
Odborníci z Taylor Wessing a Grant Thornton sa zhodujú, že z hľadiska vzájomného vzťahu všetkých navrhovaných prvkov osobitného odvodu (najmä povinný subjekt, predmet odvodu, sadzba odvodu a jeho základ, správca dane), ako aj z hľadiska odôvodnenia návrhu zákona, návrh zákona nespĺňa základné požiadavky pre ústavne súladné uloženie dane a ústavne súladnú aplikáciu návrhu zákona v praxi.
Práve naopak, navrhované opatrenie vytvára administratívnu bariéru vstupu na trh pre potenciálnu konkurenciu a tiež zakladá dôvod na možný odchod niektorých z existujúcich konkurentov z trhu. Negatívny efekt takejto právnej úpravy sa prejaví aj voči samotným spotrebiteľom, keďže navrhovaná regulácia môže viesť k zvýšeniu cien a k zúženiu portfólia produktov, predovšetkým u podnikateľov, ktorí predávajú potraviny len doplnkovo. Tento negatívny efekt však môže mať dopad aj na dodávateľov, pretože predajcovia sa môžu snažiť v rámci vyjednávaní s dodávateľmi rozložiť odvodové zaťaženie znížením marží dodávateľov.
„Navrhovaný zákon má podľa nášho názoru všetky predpoklady na to, aby deformoval a brzdil hospodársku súťaž tam, kde hospodárska súťaž funguje, a preto považujeme tento návrh pre občana výslovne za škodlivý,“ uzatvára R. Pala.
Osud podobných retailových daní v Poľsku a v Maďarsku jasne ukazuje, že tento spôsob zdaňovania retailu je neprípustný. Poľskú retailovú daň už Európska komisia vyhlásila za neprípustnú pomoc a účinnosť tamojšieho zákona z roku 2016 tým bola anulovaná. Platnosť maďarskej retailovej dane zastavila Európska komisia pre progresivitu daňovej sadzby. Dôvodom bolo, že neprípustne zvýhodňoval malé firmy oproti veľkým. Slovenský prípad je pritom veľmi podobný. Maďarsko túto situáciu vyriešilo tak, že zaviedlo plošnú, 0,1% daň pre všetky obchodné spoločnosti. Tá je stále v platnosti.
Pripravil: dk
Ilustračné foto: Shutterstock.com
