Aké úlohy hrá v rozvoji elektromobility retail?

Podrobnosti

Uverejnené utorok, 07. október 2025

Nabíjačky pre elektromobily a plug-in hybridné vozidlá sú už pre zákazníkov veľkých maloobchodných reťazcov aj návštevníkov nákupných centier pomaly samozrejmosťou. Je ich však stále málo. Na trh prichádzajú ďalšie a ďalšie automobily. Kde sa budú nabíjať a aké úlohy v rozvoji elektromobility hrá retail?

Kľúčové úlohy na bedrách retailu

Vzhľadom na legislatívu EÚ v oblasti ochrany životného prostredia možno očakávať, že elektromobily budú len pribúdať. Tlak ázijských výrobcov, ktorí dokážu chrliť stále nové a najmä cenovo dostupné modely, už rozhýbal aj domáce značky, ako Volkswagen, Mercedes, Renault či BMW. Konkurovať chcú v segmente dostupných modelov, teda pod 25 000 €, ale aj v kategórii luxusných automobilov. Čínska konkurencia, teda značky ako BYD, Xpeng, Chery, MG, Omoda, Polestar, už ale majú pripravené desiatky modelov pre európsky trh. BYD, Geely a SAIC plánujú dokonca vyrábať v Európe, aby sa vyhli vysokým clám, ktoré aktuálne obchádzajú importom plug-in hybridov (clá EÚ sa vzťahujú len na elektromobily). V každom prípade je prvou úlohou retailu vozidlá predať koncovým zákazníkom. Obyčajne skrz dílerov, salóny vozidiel a showroomy. Podľa medializovaných informácií chce mať čínsky BYD do konca roka 2025 v Európe vyše 1000 predajní.

S rastúcim počtom elektromobilov a hybridných vozidiel na cestách bude pribúdať tlak na rozširovanie siete nabíjacích bodov. Relevantné zdroje uvádzajú, že na Slovensku je dostupných vyše 2 800 verejných nabíjacích bodov celkovo v 1 117 lokalitách. V tomto ohľade hrá retail druhú dôležitú úlohu, teda ďalej rozširovať sieť nabíjačiek. Nabíjacie uzly majú napríklad:

• parkoviská super a hypermarketov,
• parkoviská nákupných centier, obchodných domov a retail parkov,
• čerpacie stanice,
• veľkoobchody,
• polyfunkčné budovy.

Nabíjacie body vodiči očakávajú predovšetkým na čerpacích staniciach. „OMV prevádzkuje na Slovensku 39 lokalít s 70 nabíjačkami a 140 nabíjacími bodmi. Sú umiestnené najmä pri hlavných tranzitných ťahoch, čo vodičom umožňuje nabiť vozidlo bez nutnosti obchádzok. Vďaka zázemiu čerpacích staníc majú zákazníci k dispozícii bezpečné prostredie a služby 24 hodín denne,“ uviedol v tlačovej správe Miroslav Ovečka, expert na e-mobilitu v OMV Slovensko. Lídrom v počte staníc s nabíjaním pre elektromobily je však Slovnaft, ktorý spolupracuje najmä so spoločnosťou GreenWay.

Otázka obstarávacích nákladov

Vybudovať nabíjacie body požaduje od retailerov aj súčasná legislatíva. Konkrétne podľa Zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov musia mať novostavby a významné rekonštrukcie nebytových budov s viac ako 10 parkovacími miestami minimálne jeden nabíjací bod a predprípravu (elektrickú infraštruktúru) pre 20 % parkovacích miest.

Čo sa týka obstarávacej ceny, nabíjačka je pomerne nákladná. AC nabíjačka s výkonom 11–22 kW stojí 5 000 – 15 000 €, výkonnejšia DC nabíjačka s výkonom 50–150 kW, už ale vyjde na 20 000 – 60 000 €. V týchto cenových reláciách môže retailer uvažovať už o kompletnej rekonštrukcii obchodu a súčasnom nasadení technológií pre 24/7 prevádzku. Ultrarýchla DC s výkonom 150–350+ kW stojí 80 000 – 500 000 €. Rozpätie je preto tak široké, lebo takáto nabíjačka vyžaduje silné pripojenie, teda aj adekvátnu kabeláž, transformátor a môžu vznikať rôzne dodatočné náklady a povolenia, napr. geologický prieskum.

Nabíjacie body budujú rôzne spoločnosti, od start-upov až po firmy s vyše 100 zamestnancami. Potrebné je rozlišovať medzi CPO (Charge Point Operator), ktorý vlastní a spravuje technickú stránku staníc a MSP (Mobility Service Provider), ktorý poskytuje služby zákazníkom, napr. aplikácie, platby, roaming. Firmy uvádzame v abecednom poradí:

A čo nákladné automobily?

Podľa nariadenia EÚ o infraštruktúre pre alternatívne palivá (AFIR) má mať do roku 2027 každá nabíjačka pozdĺž hlavných ciest výkon minimálne 600 kW a 2 body po 150 kW. Do roku 2035 má byť dobudovaná komplexná sieť TEN-T, ktorá má obsahovať nabíjacie parky každých 60 km v oboch smeroch. EÚ zároveň tlačí na to, aby mali nabíjačky naprieč Európou jednotné platobné systémy.

Aj z týchto dôvodov vznikajú projekty ako Cross-E. Ide o európsku iniciatívu zameranú na výstavbu vysokovýkonných nabíjacích staníc pre elektromobily, najmä pre ľahké aj ťažké úžitkové elektrické vozidlá, pozdĺž hlavných na kľúčových koridoroch siete TEN-T (čo je skratka z Trans-European Transport Networks). Do iniciatívy sú zapojené Slovensko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Belgicko, Taliansko, Holandsko. Výstavbu realizujú štyria operátori – GreenWay (Slovensko), Allego (Holandsko), Emobility Solutions (Maďarsko) a Petrol Group (Slovinsko). Cieľom je doplniť existujúcu infraštruktúru o posilnené cezhraničné spojenia medzi susednými krajinami. Výhodou je, že vznikajú multi-stall HUBy, teda nabíjacie parky, ktoré umožňujú nabíjanie viacerých vozidiel súčasne. Tie budú pritom okrem hlavných ťahov (teda pri diaľniciach, rýchlostných cestách, na čerpačkách alebo v logistických parkoch) dostupné aj v rámci nákupných centier, reštaurácií a oddychových zón. Jednou z prvých realizácií boli nabíjačky na čerpacej stanici Tanker Čaradice na R1, pri Hotel Tenis vo Zvolene na R2 či Šariš Park vo Veľkom Šariši na R4.

Paradoxne viaceré nabíjacie body sú ultrarýchle DC nabíjačky s výkonom až 400 kW, a je zatiaľ len málo vozidiel, ktoré by takýto výkon dokázali naplno využiť. Napríklad len nedávno DB Schenker aj firma C.S.CARGO rozšírili svoje flotily vozidiel o Mercedes-Benz eActros 600 L 6x2 s lítium-železo-fosfátovými batériami, ktorý je možné nabíjať výkonom 400 kW, pričom z 20 % na 80 % sa nabije približne za hodinu. Podľa údajov Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) pribudlo počas 2. kvartálu 2025 na Slovensku 170 elektrických dodávok, šesť kusov vozidiel v kategórii N2 (do 12 ton) a tri kusy aj v kategórii N3 (nad 12 ton).

Dalo by sa namietnuť, že treťou úlohou retailu je teda rozvoj nákladnej elektromobility. Môžu predsa požadovať od svojich dodávateľov, aby viac využívali takéto ekologické vozidlá. Z praktických a vyššie uvedených dôvodov to nerobia. Infraštruktúra nabíjacích bodov je pre elektrické kamióny nedostatočná a hoci už prebehli pilotné projekty, išlo o krátke trasy. Najmä v logistike potravinárskeho FMCG sa kamióny v logistických centrách obchodníkov zdržia len po dobu nevyhnutnej vykládky. Nabíjanie by muselo byť krátke a teda aj nedostatočné. Dokonca ani rozvozy non-food tovaru menšími nákladnými vozidlami sa nezaobišli bez viacnásobného nabíjania, čo vodičov oberalo o čas a energiu. Vývoj však rýchlo napreduje a vozidlám stačí stále kratší čas na nabitie a predlžuje sa aj výdrž batérií.

Prekážky rozvoja elektromobility

Na Slovensku sa zatiaľ neuvažuje o podpore rozvoja elektromobility napríklad tým, že by boli elektromobily oslobodené od diaľničných poplatkov alebo by bola zvýhodnená ich kúpa. Týka sa to aj osobných aj firemných vozidiel. Demotivujúce je i konsolidačné opatrenie, ktoré pri firemných autách využívaných aj na súkromné účely, neumožní odpočítať celú DPH, ale iba polovicu DPH. Úprava bude platiť od januára 2026.

Aspoň rozvoj nabíjacej siete je sporadicky podporený stimulmi, hoci i tu sa podnikateľské subjekty stretávajú s nadmernými investičnými a administratívnymi nákladmi, spletitou legislatívou s nejednoznačným výkladom a krkolomnými termínmi. Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) napríklad zverejnilo 11. apríla 2025 výzvu z Plánu obnovy a odolnosti SR na podporu budovania nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov. Cieľom výzvy bolo podporiť rozvoj elektromobility formou budovania a rozvoja verejnej nabíjacej infraštruktúry. Výzva s alokovanou sumou 24 miliónov eur bola uzatvorená 30. júna 2025. Diskutabilný bol vstup štátu cez SHI do projektu InoBat, ktorý sa z elektromobility preorientoval na obranné a energetické systémy, teda napríklad drony a batériové úložiská. Dobrou správou je, že iné podniky u nás majú stále záujem vyrábať komponenty pre elektromobilitu. Napríklad kanadská spoločnosť Magna má podľa medializovaných informácií dostať daňovú úľavu 4,2 milióna eur na investíciu vo výške viac ako 100 miliónov eur do výroby komponentov pre elektromotory. Podnik je v priemyselnom parku Kechnec pri Košiciach. Rovnako v Košiciach dostane úľavu na dani z príjmov vo výške 3,5 milióna eur čínska firma Uniconn Technology Slovakia, ktorá bude vyrábať kontaktné systémy pre batériové články. Ide o špecializované elektrické komponenty, ktoré sa používajú v batériových moduloch elektromobilov.

Oproti Českej republike ideme akosi proti prúdu. Prebieha zdĺhavý výber koncesionárov MH SR namiesto toho, aby ako v ČR väčšinu projektov financoval štát s podporou EÚ cez Operačný program Doprava III. Jedným z pilierov tohto programu boli práve výzvy na výstavbu dobíjacích staníc, teda podpora elektromobility (s dotáciou okolo 26,1 mil. eur).

Kde vezmeme toľko elektrickej energie?

Ak raz dobudujeme sieť elektronabíjačiek, prirodzene sa natíska otázka, či budeme vyrábať dostatok elektrickej energie. Ako sme písali v článku Budú logistické parky energeticky sebestačné?, posielať vyrobenú elektrickú energiu do siete je pre retailerov často neekonomické. Ak má retailer na svojom logistickom centre alebo na parkovisku solárne panely, jednoducho sa mu viac oplatí prebytky akumulovať ako ich predávať pod cenu do verejnej siete. Rozpačito je v odborných kruhoch vnímaný zámer štátu stavať veľkú atómovú elektráreň s americkou firmou Westingouse. V zahraničí je totiž trendom stavať rýchlejšie a podstatne lacnejšie „atómky“. Záujem budovať tzv. minireaktory má napríklad európska spoločnosť Newcleo.

Samostatnou kapitolou je štátna podpora virtuálnych batérií a komunitných úložísk. Virtuálne batérie sú softvérové riešenie, ktoré zaznamenajú prebytky energie a neskôr sa tieto odpočítajú z odberu. Komunitné úložiská sú spoločné batériové systémy, ktoré umožňujú napríklad zdieľanie energie a vyrovnávanie špičiek spotreby. Zatiaľ neexistuje legislatíva, ktorá by umožňovala plnohodnotné zdieľanie energie medzi firmami. Našťastie existujú subvenčné programy zamerané aj na budovanie batériových úložísk, ako Výzva z Plánu obnovy, Zelená podnikom a Energetická efektívnosť vo firmách.

Záujem retailerov o rozvoj elektromobility a získavania energie z obnoviteľných zdrojov pretrváva. Smart batériové úložisko energie brAIn má vo svojej centrále a priľahlej predajni napríklad BILLA na Bajkalskej ulici v Bratislave. Energiu čerpá z jednej najväčších plôch s fotovoltickými panelmi na Slovensku a v Čechách. Konkrétne zo strechy svojho logistického centra v Seredi. Fotovoltický systém tu ročne vyrobí 2400 MWh elektrickej energie.

Zdroje: OMV, oficiálne stránky spoločností, Komponent 3 - Výzva na podporu budovania nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov (kód výzvy: 03I04-26-V05) - uzavretá 30.6.2025 | Výzvy KOMPONENT 3 | Archív výziev | Vyhlásené výzvy a harmonogramy výziev | Plán obnovy | Podpora podnikateľov | MHSR

MH SR vyhlásilo výzvu z Plánu obnovy a odolnosti SR zameranú na podporu výstavby nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a batériových systémov | Aktuality | MHSR
MH SR vyhlási výzvy pre firmy na podporu OZE a batérií za 163 mil. eur | SAPI.sk | Slovenská asociácia udržateľnej energetiky

Juraj Turzo

Ilustračné foto: Freepik

• < Predch.
• Nasl. >