Ako sa menia parkoviská pri obchodoch a obchodných centrách?
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 27. september 2024
Poplatok za parkovanie je pokuta za to, že zákazník prišiel nakupovať autom. Mnohí nakupujúci to aspoň takto vnímajú. Ďalším sa nepozdáva parkovacia politika, pretože už nemôžu pri nakupovaní bezplatne zastaviť tam, kde stávali zdarma celé roky. Na problematiku parkovania a jeho spoplatnenia sme sa pozreli z rôznych uhlov pohľadu.
Na sociálnej sieti LinkedIn sa nedávno objavil príspevok Filipa Kunu o vynáleze nákupného vozíka a jeho uvedení do praxe. Status komentoval retailový analytik Tibor Tabery, že krok číslo dva bolo dostať nákup z vozíka do kufra auta, lebo zvyčajne nebolo možné toľko položiek fyzicky odniesť v taškách. No a my dodávame, že problém číslo tri nastal pri parkovaní v blízkosti obchodu a nie je stopercentne doriešený dodnes. Tak ako nikdy nebude cestná premávka bez incidentov, tak ani parkoviská nebudú bez nehôd, vytečeného oleja, rozbitých fliaš alebo bez stôp po autolaku na stĺpikoch a zábranách. A nie vždy budú zdarma.
Legislatíva hrá v obecný prospech
Mnoho retailových projektov pohorelo na parkovaní. Normy síce hovoria o počte parkovacích miest, ktoré musí retailový projekt priniesť, avšak ich počet môže ovplyvniť aj nariadenia mestskej časti alebo obce. Z finálneho počtu parkovacích miest je určité percento rezervované pre hendikepovaných a posledné roky musí byť súčasťou parkovania aj nabíjacia stanica pre elektromobily (nad 20 parkovacích miest pri nebytových budovách). Budujú ich však aj staršie budovy a to najmä preto, aby boli konkurencieschopné. Často je tak nutné vykopať ešte o jeden obzor (podzemné poschodie) parkovísk naviac. Paradoxne pri kopaní do väčšej hĺbky môže developer naraziť na strop svojich finančných možností. Alebo aj na spodnú vodu.
Zákon o pozemných komunikáciách (č. 135/1961 Zb.) upravuje aj parkoviská, ktoré tvoria príslušenstvo k tzv. miestnym cestám. Vo väčšine prípadov sa k nákupným centrám budujú práve miestne cesty. Zákon hovorí že miestne cesty vlastní iba obec. Developer je teda povinný ich vybudovať a odovzdať obci, ktorá ich zaradí do siete, vrátane príslušenstva, teda vrátane parkovísk. Developer je zároveň povinný vysporiadať pozemky, prípadne dať vecné bremeno v prospech obce. Toto sa nevzťahuje na vnútroareálové komunikácie, zvyčajne za rampou, avšak aj v tomto prípade môže obec žiadať preklasifikovanie neverejnej cesty na verejnú.
Developeri podľa zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj, odvádzajú tento poplatok obciam. Obce môžu poplatok využiť na rôzne účely, vrátane výstavby a údržby infraštruktúry, teda aj na výstavbu parkovísk. Mnohé tieto parkoviská obratom zaradia aj do parkovacej politiky. O nej bude ešte reč.
Sú obchodné centrá len pre motoristov?
Z pohľadu moderného retailu, teda toho, ktorý sa zrodil po roku 1989, zažilo toto odvetvie prvú vlnu kritiky práve pre obrovské plochy parkovísk. Saturácia trhu automobilmi však ukázala, že na veľké nákupy začína jazdiť autom stále väčšia skupina nakupujúcich. Parkoviská zaplnené autami tak už nevyzerali ako zbytočné plytvanie plochou. Saturácia trhu nákupnými centrami a menšími retailovými formátmi postupne viedla k redukčnej diéte výmery hypermarketov, k znásobeniu počtu supermarketov a diskontov, ktoré nepotrebujú tak rozsiahlu plochu parkovísk. Fenoménom posledných rokov sú však retail parky, pre ktoré sú opäť parkoviská (alebo dostupnosť MHD) úplne kľúčové. Zvyčajne sú totiž situované na okraji miest. Podobne sú na tom outletové centrá, ktoré poznáme najmä zo zahraničia.
„Obchodné centrá sú zo svojej podstaty orientované primárne na motoristov. Napriek tomu by sa nemalo zabúdať na cyklistov a peších. Jedným z najčastejších dôvodov problematickej pešej dostupnosti obchodných centier je aj umiestňovanie rozsiahlych plôch parkovísk okolo budovy obchodného centra. Parkovacie miesta by mali byť riešené tak, aby neznemožňovali stavať kontinuálne mesto,“ píše vo svojej knihe Města zdí Anna Beata Háblová. Spomína vonkajšie parkoviská a mestotvorný vplyv parkovísk a nákupných centier.
Parkoviská však môžu byť aj podzemné, strešné a poznáme aj parkovacie domy. Kľúčovým aspektom parkovania je komfort. Teda, či sú parkoviská označené tak, že človek nestratí parkovaním zbytočne veľa času. Či sú parkovacie miesta dostatočne označené, osvetlené a široké, aby zaparkovali aj menej zdatní vodiči. Osvetlenie zároveň plní aj funkcionalitu bezpečnosti. V súvislosti s cyklistami a pešími je dôležitá tiež ich bezpečnosť a koexistencia s pohybujúcimi sa a parkujúcimi vozidlami. Na našich parkoviskách sa môžeme stretnúť s tromi spôsobmi radenia: pozdĺžne, šikmé alebo kolmé. Z pohľadu komfortu je šikmé parkovanie považované za najjednoduchšie. Poskytuje totiž vodičovi dobrý prehľad a vyžaduje menej manévrovania. V nákupných centrách je zvyčajné zavedené kolmé parkovanie, ktoré je náročnejšie najmä v časoch špičky a pri úžších parkovacích miestach.
V súčasnosti už väčšina nákupných centier prechádza na smart inteligentné parkovacie systémy. Vyznačujú sa napríklad rýchlo zdvižnými rampami, LED osvetlením a navigáciou k voľným parkovacím stojiskám. Zábudlivejším vodičom radia nainštalovať si aplikáciu, ktorá im pomôže nájsť auto, napríklad ParKing - Nájsť moje auto, Kde – Aplikácie v službe Google Play. Dnes už tiež nie je možné vyjsť z parkoviska pred uplynutím neplateného státia a obratom sa vrátiť. Systémy monitorujú evidenčné číslo vozidla a vpustia ho na parkovisko napríklad až po dvoch hodinách. Práve vďaka flexibilite novších softvérových riešení sa podarilo rýchlo vyriešiť aj načítavanie nových evidenčných čísel, ktoré obsahujúce číslicu 0 s bodkou uprostred. Spočiatku mali niektoré snímače problém identifikovať nulu ako nulu a vodičovi museli rampu otvoriť manuálne.
Parkovisko ako nákladová položka
Parkoviská sú rovnako ako chodby, toalety, eskalátory a výťahy bežnou súčasťou nákupných centier a sú nákladovou položkou. Vyžadujú údržbu a stráženie, a to všetko sa premieta aj do ceny nájomného. Vlastniť a spravovať stovky metrov štvorcových asfaltovej alebo betónovej plochy, ktorá sa využíva iba časť dňa, je nákladné. Preto sa majitelia a prevádzkovatelia obchodných prevádzok snažia parkoviská bežne využívať aj na iné účely, napríklad na sezónny predaj ( vianočné stromčeky, outdoorový nábytok, zábavné aktivity pre nakupujúcich), alebo na parkovisku vybudujú vlastnú čerpaciu stanicu, či prenajmú priestor zavedenému operátorovi čerpačiek. Bežné sú služby ako nabíjacie stanice pre kolobežky, stojany na bicykle alebo autoumývačky. Časť parkovísk mávajú prenajaté už aj rôzne doručovacie boxy, retailové a gastro stánky či pop-up stores.
Azda najjednoduchším a najrozšírenejším spôsobom monetizácie plochy parkoviska je spoplatnenie. Už aj mnohé retailové siete pristúpili k spoplatneniu pôvodne neplatených parkovísk. Pribudli rampy a po 2-3 hodinách si už musí kupujúci zaplatiť. Výška poplatku je rôzna, ale stále ju zákazníci vnímajú ako „pokutu“ za to, že prišli autom. Vodiči – nakupujúci akoby nechceli akceptovať fakt, že parkovacie miesta majú nejaký účel a nie sú zadarmo. Pravdepodobne i z tohto dôvodu u nás nerastú parkovacie domy. Ide totiž o obrovskú investíciu, ktorá musí mať návratnosť a tá sa dosahuje vyberaním parkovného, t.j. všetky miesta sú spoplatnené.
Problémy a výzvy parkovania
Parkovacia politika. „Parkovacia politika v Bratislave nerozlišuje medzi obchodmi a obchodnými centrami, ktoré majú vlastné parkoviská oddelené rampou a slúžia len pre nich a medzi tými, ktoré majú parkoviská, ale majú ich len voľne popri budove a nevedia ich oddeliť. Takých je v Bratislave viac a typicky ide o sídliskové obchodné domy. Domnievame sa, že na týchto miestach, ktoré sú pri obchodných budovách, vzniká kolízia záujmov, smú tam parkovať rezidenti 24/7, ale dostanú tam možnosť parkovať aj návštevníci shoppingov, a to tiež za poplatok. Ak totiž rezidenti obsadia väčšinu parkovacích miest, tak návštevníci nezaparkujú a do obchodov tak príde menej ľudí na nákupy,“ uviedol Oliver Arpáš, konateľ GLOBAL RENT s.r.o. a dodal: „Momentálne s oddelením parkovacej politiky magistrátu hlavného mesta riešime tento problém a navrhujeme, aby sa v čase otváracích hodín obchodného domu zakázalo rezidentom parkovať na tých parkovacích miestach, ktoré boli pôvodne vybudované pre potreby obchodného domu. Každý obchodný dom, aby vôbec dostal stavebné povolenie a bol skolaudovaný, musel mať totiž vybudované parkovacie miesta, ktoré boli účelovo určené pre ľudí, ktorí prišli nakupovať. To sa, samozrejme, dá doložiť stavebnými povoleniami – často je to ale mravenčia práca a hľadanie v archívoch. Našou ambíciou je dané parkovacie miesta označiť doplnkovou, dodatkovou tabuľou v znení „od 8:00 do 20:00 majú rezidenti zakázané parkovanie“. V tomto čase majú mať prioritu návštevníci centra. Je to len organizačné opatrenie, ktoré môže fungovať univerzálne a pre všetky komerčné budovy v Bratislave, ktoré majú podobný problém. Navyše môže prevádzkovateľ centra pomôcť aj s kontrolou dodržiavania zákazu. Ideálne by bolo, ak by bola prvá hodina nastavená zdarma, no to už by vyžadovalo softvérové úpravy parkovacej aplikácie.“
Výrub stromov. Problematické sú čoraz viac aj vysoké letné teploty a horúčava sálajúca z veľkých plôch bez zelene. I keď zeleň veľakrát ustupuje stavbám a parkoviskám, častejšie sa na parkoviskách vysádzajú stromy, kríky, trvalky či zelené pásy, budujú sa vegetačné ostrovčeky a v zahraničí sú už aj zatienené fotovoltaickými panelmi, ktoré zároveň vyrábajú energiu. Táto inovácia je dokonca považovaná za jedno z riešení, ktoré by sa mohlo stať normou. Samostatnou kapitolou sú rôzne vodozádržné opatrenia, ktoré na parkoviskách udržiavajú prijateľnú vlhkosť. Dosahuje sa to napríklad použitím vegetačných tvárnic, či zatrávňovacou dlažbou.
Kapacita. Nikdy nie je a zrejme ani nebude adekvátna. Pri obrovskom parkovisku s rezervou si trhajú vlasy ekologicky zmýšľajúci ľudia a urbanisti, pri malom parkovisku zasa hromžia parkujúci nakupujúci a obchodníci, ktorí majú menej zákazníkov a nižšie tržby. Častejšie však nastáva preplnenosť parkovísk, najmä počas špičiek a vtedy, ak parkoviská využívajú aj iní vodiči, nielen nakupujúci. Problematické je dlhodobé parkovanie, typicky zo strany ľudí, ktorí dochádzajú autom do administratívnych budov v okolí nákupného centra. Obvyklé časy tzv. krátkodobého parkovania zdarma počas týždňa sa pohybujú od 2 do 4 hodín s tým, že parkovanie je možné predĺžiť pri návšteve kina. Víkendy sú riešené rôzne, od 5 hodín zdarma až po celodenné státie zdarma. V praxi nastáva aj opačná situácia. Napríklad obchodník má vybudované parkovisko s dostatočnou rezervou, ktoré počas dňa využívajú predovšetkým zákazníci, avšak v noci zíva prázdnotou. Sú preto tendencie dohodnúť sa s obchodníkom na prenájme aspoň časti parkoviska pre rezidentov v okolí. Prípadne je voľne prístupné parkovisko retailera bez rámp a dohodnuté s obcou ako protihodnota za vyrúbané stromy a zabratie priestoru výstavbou obchodu.
Nehody. Pravidlá cestnej premávky sú platné aj na parkoviskách pri obchodoch, ale domnievať sa, že všetci vedia, že pri cúvaní nemajú prednosť, sa ukazuje ako scestné. Mnohí vodiči drzo ignorujú označenie parkovacích miest pre invalidov a pre posádky vozidiel s deťmi (tie sú zvyčajne širšie, ako obvyklé miesta). Naopak, pozitívne je, že viacerí developeri a správcovia nákupných centier dôsledne vyriešili bezbariérový prístup z parkovísk a na parkoviská. Z jednej staršej analýzy 3500 škodových udalostí poisťovne Allianz vyplynulo, že viac ako 40 % všetkých mechanických poškodení vozidiel sa stáva práve pri parkovaní. Ťuknutie, škrabnutie alebo dotyk s obrubníkom sa môžu zdať banálne, no pri drahších vozidlách sú opravy aj v stovkách eur. Ako uvádza poisťovňa UNIQA, ak sa ťuknú dve vozidlá a je známy vinník nehody, pričom spoločne vyplnia Správu o nehode, nemusia udalosť hlásiť polícii. Stačí, ak vinník oznámi poistnú udalosť svojej poisťovni. V prípade, ak sa účastníci incidentu nezhodnú na vinníkovi, došlo k poškodeniu zvodidiel alebo iného majetku tretích osôb (v našom článku napríklad vybavenia parkoviska nákupného centra), alebo z auta unikli nebezpečné látky, je nutné nahlásiť udalosť polícii. Dôležité je vedieť, že ak vinník nehody z „miesta činu“ ujde, poškodenému nestačí povinné zmluvné poistenie, ale škoda sa hradí z havarijného poistenia, avšak opäť je nutné volať políciu a vyžiadať si od nej správu pre poisťovňu.
Krádeže a vandalizmus. Zámerné poničenie vozidla možno vyhodnotiť aj ako vandalizmus. Opäť je nutné obrátiť sa na políciu, ktorá všetko zdokumentuje, a poškodený podá trestné oznámenie za vandalizmus. Ak sú parkoviská strážené, sú v podzemí nákupného centra, za škody spôsobené trestnou činnosťou zodpovedá prevádzkovateľ. Určite nie je vhodné nechávať v aute cennosti, nakoľko na tie sa zodpovednosť správcu nevzťahuje. „Pod kamerami“ je len auto a jeho príslušenstvo, pričom z pohľadu GDPR ide o tzv. oprávnený záujem, teda forma prevencie a predchádzania vandalizmu, krádežiam a inému antisociálnemu správaniu. Kamerový systém slúži na ochranu majetku vlastníka nákupného centra, nájomcov ako aj návštevníkov.
Parkovanie nie je ukotvené v ústave
Vlastniť auto neznamená získať zároveň doživotný nárok na jeho „ustajnenie“ kdekoľvek sa majiteľovi zapáči. Parkovanie nie je ústavné právo. V blízkej budúcnosti sa pravdepodobne dočkáme aj nákupných centier, ktoré nebudú mať parkoviská a budú dostupné len pešo, MHD, bicyklom alebo inou ekologickou formou transportu.
Juraj Turzo
Zdroje: GLOBAL RENT s.r.o., Škodová udalosť na parkovisku a ako ju riešiť | UNIQA
Ilustračné foto: Aupark Bratislava
