Stagnácia, či aspoň krok vpred?

Podrobnosti: Uverejnené utorok, 26. apríl 2016

V rámci každoročne sa konajúceho odborného podujatia pre obchodníkov - Slovak Retail Summit, ktorý má tento rok prívlastok európsky, hodnotia prezentujúci i účastníci globálne výsledky odvetvia obchodu na Slovensku, aj v európskom kontexte. Je to úzko spojené s otázkou, ako vývoj na domácom trhu harmonizuje s dianím na jednotnom európskom trhu. Aktuálne a potrebné je tiež zaoberať sa aspoň výhľadovo i prognózou vývoja tohto odvetvia v roku 2016 v spojitosti so zámermi rozvoja hospodárstva Slovenska obsiahnutými v práve schvaľovanom „Programovom vyhlásení vlády SR“ na obdobie rokov 2016 – 2020.
Za posledných 11 mesiacov (04-2015 až 02-2016) narastali maloobchodné tržby na Slovensku podľa Eurostatu tempom v priemere o 2,73 boda vyššom, ako bol priemer EU 28. Až na Českú republiku, kde bolo tempo prírastku oproti nám nižšie o 0,6 boda, sme výrazne zaostali za Poľskom (rast o 4,93 bodu) a najmä za Maďarskom (rast o 14,5 bodu). Je pritom príznačné, že medzi jednotlivými krajinami EÚ boli v tempách prírastkov pomerne veľké rozdiely. Výrazne rástli tržby v niektorých východoeurópskych krajinách ako Estónsko, Lotyšsko, Litva, Bulharsko, Rumunsko, ale aj napríklad v Luxembursku (najvyššie tempo rastu v EÚ), vo Švédsku a vo Veľkej Británii. Naproti tomu dynamika tržieb výrazne poklesla v krajinách s najhoršou hospodárskou situáciou v rámci EÚ a to v Grécku – pokles o 27,7 bodu, v Portugalsku pokles o 14 bodov a v Španielsku pokles o 8,1 bodu.

V roku 2015 tržby maloobchodu na Slovensku vzrástli v porovnaní s rokom 2014 o 1,36% a celkove dosiahli 19,137 mld. €, i keď dynamika ich rastu sa oproti predchádzajúcemu roku spomalila (v roku 2014 vzrástli o 3,6%). Zodpovedá to rastu konečnej spotreby domácností o približne 2,3%, rastu priemerných zárobkov o 2,9% (dosiahli úroveň 883,- €), poklesu spotrebiteľských cien o 0,3% a takmer 2%-nému poklesu nezamestnanosti.

Nutné je poznamenať, že v tempách rastu maloobchodných tržieb boli a sú na Slovensku výrazné regionálne rozdiely. Najvyšší rast v posledných rokoch zaznamenáva očakávane nielen Bratislavský kraj, ale napríklad i kraje Banská Bystrica a Prešov, i keď v týchto dvoch krajoch je to skôr dynamika rastu z nízkej základne v predchádzajúcich rokoch. Zaznamenali sme však i mierny pokles tržieb resp. stagnáciu v Trnavskom a Nitrianskom kraji.

Všeobecne možno konštatovať, že ponuka tovaru prevyšuje dopyt, výrazne sa zlepšil štandard plošnej vybavenosti obchodu a nákupné pohodlie.

Kde teda hľadať príčiny nie celkom uspokojivých výsledkov, aj keď sa v rokoch 2014 a 2015 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi situácia začala meniť k lepšiemu?

Dôvodom sú známe skutočnosti, že napriek dobrým ekonomickým výsledkom Slovenska sa tieto neprenášajú adekvátne do životnej úrovne obyvateľstva a kvality služieb. Napriek už spomínanému prírastku miezd, znižovaniu nezamestnanosti, teda zvyšovaniu priemerného príjmu domácností, prakticky stagnácie spotrebiteľských cien, priemerná kúpyschopnosť obyvateľstva dosahuje len cca 77% úrovne priemeru krajín EÚ. Lepšie z krajín V4 je na tom len Česká republika 84%, horšie sú na tom Maďarsko a Poľsko, ktoré dosahujú zhodne 68%-nú úroveň priemeru krajín EÚ.

Z okolitých krajín je na popredných miestach Rakúsko, kde kúpyschopnosť obyvateľstva dosahuje 128% priemeru EÚ a podobne je na tom Nemecko so 126%-tami priemeru EÚ.

Rád by som podotkol, že bez dynamického rozvoja hospodárstva, lepšieho a spravodlivejšieho výberu daní (výrazného postihu daňových hriešnikov) a hospodárneho vynakladania verejných prostriedkov nebude spokojnosť s rastom a kvalitou našej životnej úrovne. Bez takéhoto vývoja nemôžeme uvažovať o trvalejšom raste tržieb obchodu a služieb, ale ani súvisiaceho rastu príjmov štátneho rozpočtu z týchto odvetví.

Ako vidieť, znova sa potvrdzuje, že všetko so všetkým súvisí.

Ing. František Ťapuš, I.viceprezident
Zväz obchodu a cestovného ruchu SR