Budeme konzumovať staré potraviny po záruke?

Podrobnosti

Uverejnené utorok, 21. jún 2016

Plytvanie potravinami všeobecne, teda nielen na Slovensku, ale celkovo vo svete patrí medzi rozsiahle problémy, ktoré si často spoločnosť v plnej miere ani neuvedomuje. Na jednej strane zemegule sa hladuje, na druhej sa potraviny bez rozmýšľania hádžu do koša. Štatistiky, ktoré máme k dispozícii, sú priam alarmujúce. Podľa údajov Európskeho parlamentu s pred dvoch rokov skončí každý rok v kontajneroch približne tretina potravín, čo predstavuje približne 1,3 mld. ton potravinového odpadu. Len v Európskej únii tvorí takýto druh odpadu 89 mil. ton, čo je v prepočte 179 kg na osobu a rok. Pokiaľ nezmeníme svoj prístup k potravinám a nebudeme ich brať ako čosi samozrejmé, tak v roku 2020 sa plytvanie s potravinami zvýši o ďalších 40%, približne na 126 miliónov ton ročne.

Aj na Slovensku sa však musíme vážne zamyslieť nad pravým významom slova potravina. Máme ich na výber, kupujeme ich často krát aj neuvážene, bez plánovania a nie vždy a nie všetky potraviny stihneme skonzumovať v dostatočnom predstihu ešte pred uplynutím dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti. Chýba nám správna osveta a výchova spotrebiteľa už od útleho detstva. Aj preto Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora aj v tomto roku pokračuje s celoslovenským projektom Hovorme o jedle pre žiakov základných škôl. Cieľom projektu je výchova mladých ľudí k správnym stravovacím návykom a aj k zodpovednejšiemu prístupu k potravinám a ich nákupu.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora nesúhlasí s darovaním potravín po dobe minimálnej trvanlivosti. Problém je v tom, že potraviny, ktorým sa už skončila doba minimálnej trvanlivosti, sa stávajú nestabilnými a môžu poškodzovať ľudské zdravie. Preto pri akomkoľvek zavádzaní zmien súčasného stavu by som bol veľmi opatrný. Ide predsa o ľudské zdravie, to najcennejšie, čo máme. Dnes výrobcovia veľmi dobre vedia, čo robia, ako pripravujú svoje výrobky, z čoho. Ich produkty podliehajú veľmi prísnym kontrolám, ktoré aj sami dodržiavajú. Dátum minimálnej trvanlivosti je hranica, za ktorú by sa nemalo ísť.

Pokiaľ ide o darovanie potravín pred uplynutím dátumu minimálnej trvanlivosti Potravinovej banke Slovenska, to je pre obchod určite ekonomicky výhodnejšie, ako potraviny po uplynutí doby trvanlivosti likvidovať. Veľkým pozitívom existujúcej legislatívy je aj skutočnosť, že darované potraviny sa k ľuďom v zlej sociálnej situácii dostanú ešte pred uplynutím dátumu minimálnej trvanlivosti. Vtedy má spotrebiteľ viac času na to, aby potravinu skonzumoval ešte vtedy, kedy je zachovaná chuť, vôňa, farba a textúra potraviny a jej výživové parametre. Krajiny ako napríklad Česko, kde je povolené darovanie a predaj potravín po dátumu minimálnej trvanlivosti, potraviny predávajú aj niekoľko rokov po dátume trvanlivosti a skúsenosti nie sú len pozitívne...

Potraviny, ktorým sa skončí dátum minimálnej trvanlivosti a majú sa venovať charite, môžu predstavovať skutočné riziko. Pokiaľ Slovenská republika nemala doteraz žiadny potravinový škandál, tak tým, že by sme začali ako krajina uvoľňovať pravidlá pri darovaní výrobkov na charitu po skončení dátumu minimálnej trvanlivosti, by sme sa mohli pričiniť o veľmi vážny problém.

Pozitívne hodnotíme fakt, že obchod vykonáva na dennej báze kontrolu dátumy spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti potravín, aj keď sa občas vyskytnú drobné chyby. Pri tom množstve tovaru, aký sa nachádza na pultoch v obchodoch, je to dobrá úroveň. Čo nám nevyhovuje, je chýbajúca legislatíva. Mali by sa totiž prijať presné pravidlá, ako nakladať s potravinami po skončení dátumu minimálnej trvanlivosti. Pravidlá by mali v prvom rade vychádzať z ochrany ľudského zdravia a nemali by vnášať zbytočné riziká do systému.

Dušan Janíček, podpredseda
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora