Ako míňajú domácnosti na východe a západe Slovenska?

Podrobnosti: Uverejnené streda, 24. august 2016

Zhruba 1,2 tis. €. To je rozdiel medzi spotrebnými výdavkami bratislavských a košických domácností.
V nedávnej analýze sme bilancovali peňažné príjmy a výdavky súkromných domácností za minulý rok. Zisťovali sme to, o koľko si v priemere prilepšili, čo sa týka príjmov, na čo a koľko míňali, a aký veľký priestor vznikol na tvorbu potenciálnych úspor. Pozreli sme sa aj na to, aké sú v tomto smere rozdiely medzi západom a východom. Vychádzali sme z publikácie Príjmy, výdavky a spotreba súkromných domácností SR, ktorú zverejnil ŠÚ SR.

Priemerná slovenská domácnosť vlani dosiahla príjmy 5 845 € v hrubom na jedného jej člena. Po odpočítaní daní z príjmov a povinných príspevkov do poisťovní predstavovali peňažné príjmy v priemere necelých 5 100 € v čistom. Pri pohľade na jednotlivé kraje SR sa výška príjmov diametrálne odlišuje. Aj toto zisťovanie samozrejme potvrdilo, že najvyššie príjmy sú na západe Slovenska. Hrubé peňažné príjmy domácnosti v Bratislavskom kraji [7 885 €/člen/rok] boli o zhruba 2 tis. vyššie ako bol celoslovenský priemer. Najchudobnejším regiónom je z toho pohľadu prešovský, kde priemerné hrubé príjmy za rok na jedného člena domácnosti boli vo výške 4 869 €. Rozdiel v príjmoch priemernej bratislavskej a prešovskej domácnosti dosiahol v sumáre za rok až viac než 3 tis. €. Vo všetkých ostatných slovenských krajoch presiahol ročný príjem úroveň 5 tis. € v hrubom na jedného člena. V Trenčianskom a Trnavskom kraji si domácnosti prilepšili ešte o niečo viac, keďže ich príjem bol vyšší než 6 tis. €, mesačne to však znamená len približne 500 € v hrubom.

Každá minca má však dve strany a tak nielen príjmy majú bratislavské domácnosti najvyššie, ale aj výdavky. Život v okolí hlavného mesta je totiž nákladnejší, aj keď pracujúci tu môžu zarobiť viac ako v ostatných častiach SR. Ročné výdavky súkromných domácností v tejto oblasti dosiahli v priemere 6 472 € na jedného jej člena. To je o necelých 1,5 tis. € viac než slovenský priemer, ktorý bol na úrovni 5 026 €. Na opačnom konci rebríčka je aj v prípade výdavkov Prešovský kraj, kde boli až o zhruba 2,3 tis. € nižšie ako v hlavnom meste a okolí. Po zohľadnení príjmovej a výdavkovej strany sú na tom najlepšie bratislavské domácnosti. Tie si totiž dokázali vytvoriť najvyššie úspory, teda 118 € mesačne, resp. 1 414 € ročne, v hrubom na jedného ich člena. Viac ako „tisícku“ v hrubom si za rok dokázali odložiť už len domácnosti v Košickom kraji. Najnižšie úspory si vytvorili v Žilinskom kraji, a to len 503 € v hrubom za rok na jedného člena.

Tri štvrtiny hrubých peňažných výdavkov tvorili spotrebné výdavky, teda výdavky na tovary a služby. Až 44 % z nich putovalo na potraviny, nealkoholické nápoje a bývanie a energie s tým spojené. Nemálo sme minuli aj na dopravu, kam putovala viac ako desatina všetkých spotrebných výdavkov. Kým bratislavské domácnosti vynaložili na spotrebné výdavky v priemere takmer 4,5 tis. € na jedného člena za rok, v košických to bolo až o takmer 1,2 tis. € menej. Najväčší rozdiel bol vo výdavkoch spojených s bývaním. V bratislavskom regióne ukrojili za vlaňajšok z rozpočtu takmer 1 tis. € na jedného člena domácnosti. V metropole východu a jej okolí to bolo až o vyše 200 € menej. Výrazne viac Slováci míňajú na západe krajiny v porovnaní s východom aj na dopravu [o 172 €], rekreáciu a kultúru [o 164 €] alebo napríklad aj odievanie a obuv [o 138 €]. Rozdiel vo výdavkoch na potraviny je menej výrazný. Na tie putuje v Bratislavskom kraji len o necelých 50 € ročne na jedného člena viac ako v regióne Košíc. V rámci uspokojenia tejto základnej potreby Slováci vlani minuli najviac na mäso, na nákup ktorého putovalo v priemere 181 € na jedného člena domácnosti, teda štvrtina všetkých výdavkov na potraviny. Pätina [141 €/osoba] pripadla na nákup chleba a obilnín. Len o 5 € menej putovalo na mlieko, syry a vajcia.

Zvyšnú štvrtinu všetkých hrubých peňažných výdavkov tvorili ostatné hrubé výdavky, teda najmä dane, platby poisťovniam a splátky pôžičiek a úverov. Na tie vlani putovalo v priemere 1 303 € v hrubom na jedného člena domácnosti.

Dominika Ondrová
analytička, Poštová banka