5 trendov v slovenskom potravinárstve pre rok 2019
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 26. jún 2019
Ekologickejší prístup, dôraz na lokálny pôvod, vyššiu kvalitu a pridanú hodnotu. Aj týmto smerom sa uberá súčasný potravinársky priemysel.
Moderný spotrebiteľ je čoraz náročnejší. Zaujímavá sa o pôvod a cestu nakupovaných potravín, oslovia ho zaujímavé príbehy, ktoré sa viažu k jeho obľúbeným produktom. Jedlo už nevníma len ako každodennú nutnosť, vyzdvihuje ho a dáva mu vyššiu dôležitosť.
Náročnosť spotrebiteľov sa prejavuje aj v ostražitosti pokiaľ ide o zloženie a predovšetkým zastúpenie rôznych prídavných látok v potravinových výrobkoch. Výrobcovia preto častejšie pristupujú k úpravám receptúr s cieľom uspokojiť očakávania moderných konzumentov. Dochádza konkrétne k znižovaniu obsahu niektorých aditív v potravinách a nahrádzaniu syntetických prísad za prírodné zložky.
Podľa tradícií
Do popredia sa intenzívne tlačia tradičné domáce receptúry, v trendových výrobkoch sa neraz uplatňujú staronové, často už takmer zabudnuté suroviny. Viditeľná je aj snaha spotrebiteľa dostať na svoj tanier potravinárske výrobky, ktoré sa čo najviac podobajú na tradičné domáce jedlá.
Zelenina od lokálnych farmárov, vlastnoručne v domácnosti vypestované bylinky a pribúdajúce farmárske trhy s ohromnou ponukou čerstvých produktov. Aj to sú pojmy, ktoré sú v poslednej dobe viac skloňované a je viac než isté, že sa o nich bude ešte viac hovoriť.
„Potravinárske trendy sa začínajú formovať a vznikajú v USA. Postupne prechádzajú cez západ Európy až k nám. Na Slovensko sa dostávajú s už časovým oneskorením. Výrobcovia sa ich vždy usilujú včas zachytiť a postupne ich premietajú do svojich nových výrobkov,“ uvádza Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.
Z množstva nových smerovaní sa najviac uplatňuje päť trendov. Tie súčasne najintenzívnejšie rezonujú u moderného slovenského spotrebiteľa.
1.Nízky cukor a prírodné sladidlá
Cukor obľubuje azda všetci a prijímame ho v rôznych formách. Pre organizmus je cukor potrebný, avšak čoraz viac ľudí sa ho začína aj obávať. Faktom je, že spotreba cukru v posledných rokoch rastie, pritom dochádza k nerovnováhe pokiaľ ide o príjem a výdaj energie, následne pribúdajú vážnejšie zdravotné problémy. Mnohí spotrebitelia sú preto motivovaní spotrebu cukru znižovať alebo začínajú konzumovať alternatívne prírodné sladidlá. Ide napríklad o med alebo agávu.
Znižovanie obsahu cukru vo výrobkoch, ako odozva na jeho neprimeranú konzumáciu spojenú s nezdravým životným štýlom, obezitou a ostatnými závažnými ochoreniami sú momentálne dôležitou témou vlád, vedcov, odborníkov, ale aj skupín ľudí, ktorí vyznávajú zdravší životný štýl.
„Snahou výrobcov je ponúknuť spotrebiteľovi zdravšiu alternatívu. Osvedčila sa napríklad stévia a niektoré zložky, ktoré sú z nej izolované. Rovnako inulín, testuje sa aj veľa ďalších unikátnych látok s prírodným pôvodom. Mnohé sa k nám dostávajú z Latinskej Ameriky,“ uvádza potravinový špecialista Ján Durec zo spoločnosti McCarter.
2.Rastlinné alternatívy
„V súčasnosti až 30% ľudí trpí potravinovými intoleranciami alebo alergiami. Ide o nemalú časť populácie, ktorej nezostáva nič iné len siahnuť po alternatívnych produktoch. Veľakrát sú tieto náhrady, napríklad za klasické mlieko, rastlinného pôvodu. Konkrétne pri mlieku evidujeme rastúci záujem o kokosové alebo mandľové mlieka. Potravinové alternatívy sú veľmi silnejúcou oblasťou a výzvou pre mnohých výrobcov,“ hovorí J. Durec.
Hľadanie napríklad alternatívnych proteínov, má za následok intenzívnejšie používanie čiernej fazule, šošovice, hrachu, ryže, orechov a semien, cíceru a dokonca aj hmyzu ako bielkovinových surovín pre potraviny.
Nie sú to však len potravinové intolerancie, ktoré miešajú potravinárom karty. Diskutovanejším pojmom je uhlíková stopa, hrozna pôdnych erózií, prudké klimatické zmeny alebo nedostatok vody. Určitý vplyv na rastúcu dôležitosť rastlinných alternatív má aj medzi mladými ľuďmi populárnejšie vegánstvo. Rastlinné alternatívy predstavenú významný trend vo všetkých odvetviach potravinárskeho priemyslu.
3.Clean label
Ide o ďalší, veľmi silný svetový trend, ktorý charakterizuje návrat k prírode, čerstvosti a prirodzenosti. Potraviny s minimálnym alebo žiadnym obsahom aditívnych látok predstavujú novú kvalitu, doposiaľ nepoznané chuťové zážitky a pravdepodobne sú jasnou budúcnosťou.
„Spotrebiteľ na potraviny s obsiahnutými prírodnými zložkami pozerá s väčšou dôverou a pri výbere im dáva prednosť. Prírodné zložky sú vo všeobecnosti pokladané za bezpečné, zdraviu prospešné a prirodzené. Potraviny s týmito zložkami si už nachádzajú stabilné miesta na stoloch mladých rodín,“ konštatuje J. Durec.
4.Proteíny
Nevhodné zdravotné návyky, jednostranný výber stravy, zmenený spôsob života, vek, ochorenia a iné faktory prispievajú k novému smeru vo fortifikácie potravinárskych výrobkov. Heslá z posledných svetových výstav znejú „Proteíny všade.“ , „Proteíny nevyhnutné pre všetkých“.
„Nezdravý spôsob stravovania akému v súčasnosti mnohí spotrebitelia dávajú prednosť, neprináša plnohodnotnú dávku proteínov. Pritom ide o veľmi dôležitú zložku, bez ktorej organizmus nemôže plnohodnotne fungovať. Množstvo ľudí športuje a príjem proteínov je aj pre nich nevyhnutnosťou,“ vysvetľuje J. Durec. Ako dodáva, veľkú úlohu zohrávajú v poslednej dobe najmä proteíny rastlinného pôvodu. Pridávanie proteínových zložiek začína byť u potravinárov viac bežné, je to silnejúce smerovanie nielen na Slovensku, ale aj inde vo svete.
5.Nenasýtené mastné kyseliny ( tzv. Omegy 3, 6,9)
V oblasti Stredozemného mora bol už dávnejšie pozorovaný znížený výskyt kardiovaskulárnych chorôb. Vedci potvrdili, že za tento efekt je zodpovedná hlavne konzumácia stravy bohatej na nenasýtené mastné kyseliny.
„V našom regióne prevláda skôr konzumácia potravín, ktoré sú bohaté na nasýtene mastne kyseliny. Trendom je nabádať spotrebiteľov, aby do svojho stravovania zaradovali nenasýtene mastné kyseliny, produkty, ktoré ich obsahujú. V regáloch sa postupne objavujú výrobky, ktoré sa vyznačujú vyšším obsahom nenasýtených mastných kyselín a táto informácia je často zvýrazňovaná aj na obaloch,“ dodáva J. Durec.
Ján Durec zo spoločnosti McCarter sa celý život venuje potravinárskemu sektoru. Má prax vo výskumných inštitúciách doma i v zahraničí, prednáša na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
Pripravil: Daniel Košťál
Ilustračné foto: Shutterstock.com
