Maloobchod krajín zasiahnutých krízou sa zlepšil

Podrobnosti: Uverejnené utorok, 16. jún 2015

gfk maloobchod Spoločnosť GfK realizovala komplexnú analýzu európskej maloobchodnej scény v 32 európskych krajinách. Aké sú zistenia?

Výskum sa zameriava na kúpnu silu, podiel maloobchodných výdajov na celkové výdaje obyvateľov, infláciu, produktivitu predajnej plochy, zmeny v maloobchode v dôsledku rozširujúceho sa internetového obchodovania a rovnako predkladá prognózu obratu na rok 2015.

Kúpna sila

V roku 2014 mali spotrebitelia v 28 krajinách Európskej únie (EÚ) vyčlenených na útratu a sporenie celkom asi 7,75 biliónov euro. To znamená, že kúpna sila na jedného obyvateľa predstavovala 15,360 eur, čo je v porovnaní s rokom 2013 nominálne zvýšenie zhruba o 2,5 percenta. V Európe však pretrvávajú obrovské rozdiely v prosperite. Zatiaľ čo v Nórsku je disponibilný príjem na jedného obyvateľa 30,560 euro, v Bulharsku je to iba 3,097 euro - teda približne jedna desatina.

Prognóza obratu

Rast internetového obchodu prináša stále väčší tlak na klasický maloobchod a to v celej Európe. Preto spoločnosť GfK predpovedá pre rok 2015 v celej európskej dvadsať osmičke iba mierny nominálny rast maloobchodu o 0,5 percenta. Ak zoberieme do úvahy všetkých 32 krajín zaradených do prieskumu, predstavuje priemerný nárast obratu 0,8 percenta. Medzi krajiny dosahujúce najväčší rast obratu patria Rumunsko (+5,1 percenta) a pobaltské krajiny (+4,0 až +5,0 percent). V roku 2014 sa situácia v maloobchode začala stabilizovať aj v krajinách južnej Európy, ktoré boli silno zasiahnuté ekonomickou krízou. V Grécku však maloobchodný obrat opäť poklesne. Na základe teraz dostupných dát pre rok 2015 a za predpokladu, že Grécko neopustí Európsku menovú úniu, by malo opäť prísť k miernemu zníženiu maloobchodného obratu o zhruba -1,0 percenta.

Podiel maloobchodu na súkromnú spotrebu

V krajinách európskej dvadsať osmičky došlo v roku 2014 znovu ku zníženiu podielu maloobchodu na súkromnej spotrebe na 30,9 percent (2013: 31,2 percent; 2012: 31,4 percent). Tento vývoj je ovplyvnený dvoma kľúčovými faktormi, ktoré majú protichodný účinok. Jednak došlo v polovici roku 2014 k poklesu cien ropy, čo viedlo k zníženiu cien energií a palív; po druhé - dlhodobo pôsobí trend stáleho zvyšovania nákladov na bývanie, zdravotnú starostlivosť a oddychové aktivity. Tieto výdaje znamenajú menej peňazí na maloobchodnú spotrebu a v konečnom súčte rušia krátkodobý efekt nižších cien ropy.

Inflácia

Spotrebiteľské ceny rástli v roku 2014 iba mierne (+0,6 percent) a pre rok 2015 sa predpovedá rast inflácie iba na úrovni 0,2 percent. Európska komisia očakáva v r. 2015 v niektorých krajinách dokonca deflačnú tendenciu s tým, že najviac sa prejavia v Španielsku a vo Švajčiarsku, kde by mala inflácia dosiahnuť -0,1 percenta. K najvyššiemu rastu inflácie príde opäť v Turecku (+6,3 percent) a v Rusku (6,0 percent). Očakáva sa, že vďaka nízkej inflácii zostane skutočný obrat klasického maloobchodu v roku 2015 stabilný.

Produktivita predajnej plochy

V mnohých krajinách sa začala produktivita predajnej plochy znovu zvyšovať potom, keď sa znovu spustilo mnoho projektov pozastavených v dôsledku finančnej krízy. V 28 štátoch EÚ sa produktivita predajnej plochy zvýšila o 0,6 percenta a dosiahla zhruba 4,100 euro na 1 meter štvorcový. Na prvých miestach zoznamu krajín s najvyššou produktivitou predajnej plochy v roku 2014 sú krajiny ako Luxembursko, Švajčiarsko a Škandinávia. Krajiny s najnižšou produktivitou predajnej plochy sa nachádzajú vo východnej a juhovýchodnej Európe. Aj tak sa ale produktivita predajnej plochy vo väčšine týchto krajín v roku 2014 zvýšila, lebo maloobchodný obrat sa tam vyvíja pozitívne.

Zmeny spôsobené internetovým obchodom

GfK konštatuje, že produktivita predajnej plochy je v severnej aj v južnej Európe pod stále väčším tlakom, najmä v Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii. Hlavným dôvodom je to, že v mnohých produktových skupinách došlo k presmerovaniu obratu na internetový maloobchod. Napriek tomu dynamika elektronického obchodu sa vo východnej Európe zvyšuje, dopad tohto trendu zatiaľ nie je príliš citeľný, lebo absolútne objemy predaja cez internet sú relatívne malé. Typickým príkladom je Poľsko. Naopak, na vyspelých trhoch ako je Nemecko, už také segmenty, ako napr. odevy, nerastú tak intenzívne ako pred niekoľkými rokmi. Súčasne sa však znižuje počet budovaných alebo plánovaných nákupných centier, a to predstavuje príčinu, aj dôsledok meniacej sa trhovej dynamiky. "Európska ekonomika sa opäť rozbieha," hovorí Dr. Gerold Doplbauer, expert GfK na maloobchod a vedúci výskumu a dodáva: "Zvýšený domáci dopyt, ako aj silnejšia vonkajšia konkurenceschopnosť, predovšetkým v niekoľkých ekonomicky oslabených krajinách, môže prispieť k vyrovnanejšiemu udržateľnému rastu v prospech maloobchodu. Napriek tomu toto celkové hodnotenie je pozitívne, na regionálnej úrovni sa situácia výrazne liši."

Výskum

V 32 európskych krajinách boli hodnotené nasledujúce trhové ukazovatele: kúpna sila, maloobchodný obrat, podiel maloobchodu na celkových výdajoch obyvateľov. GfK rovnako ponúka prognózu maloobchodného obratu na rok 2015 a analyzuje trendy spotrebiteľských cien. Výskum sa zaoberá poskytovanou predajnou plochou a jej produktivitou v skúmaných európskych krajinách a ponúka tiež štvorstránkovú analýzu maloobchodného trhu v Španielsku. Výpočty obratu a kúpnej sily sa realizovali v eurách na základe priemerného výmenného kurzu roku 2014 voči národným menám (ako bol nahlásený ECB). Informácie a dáta museli byť dodané najneskôr do apríla 2015.

Pripravil: dk
Zdroj: GfK Slovakia
Ilustračné foto: Shutterstock.com