Nedeľný predaj je opäť diskutovanejšou témou
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 09. december 2022
Dlhý zástup čakajúcich ľudí na banány alebo mandarínky je pred predajňami v predvianočnom období už našťastie minulosťou, takisto ako aj maximálna snaha stihnúť urobiť väčší nákup v sobotu doobeda. Obchody sú už otvorené dostatočne dlho na to, aby si stihol nakúpiť každý. Opakovane sa však vracia iniciatíva zakázať predaj počas nedieľ. Ako je to na Slovensku s nedeľným predajom?
V rámci realizovaných opatrení proti šíreniu koronavírusu na Slovensku boli v marci 2020 maloobchodné prevádzky v nedeľu zatvorené. Zámerom opatrenia bolo zabezpečenie pravidelného tzv. sanitárneho dňa. Prečo práve nedeľa? Veď požiadavka na zatvorené nedele bola v priamom rozpore s tým, aby ľudia trávili tento deň s rodinou. Vznikala totiž povinnosť vykonávať sanitáciu priestorov práve v nedeľu a teda zamestnanci museli byť prítomní na pracovisku. Zvláštne bolo to, že sanitárny deň nemali gastro prevádzky a otvorené mohli byť aj prevádzky služieb.
Neskôr sa vynorili úvahy o predĺžení zákazu nedeľného predaja natrvalo. V tej dobe, čiže v máji 2020, realizovala agentúra 2muse zaujímavý prieskum (zber dát prebehol od 5. do 7. mája na vzorke 1 000 respondentov). Vyšlo z neho aj to, že slovenským spotrebiteľom by nedeľné zatvorenie predajní neprekážalo, jednoznačne s tým súhlasilo 59 % a skôr súhlasilo 21 % opýtaných. Ľudia pracujúci v maloobchode sa však vyjadrili jednoznačne, až 88 % z ich si prialo, aby boli obchody v nedeľu zatvorené. Opačný názor malo 28 % Slovákov vo veku od 18 do 25 rokov, ktorí označili nedeľné zatvorenie za zbytočné. S týmto názorom sa stotožňovalo aj 23 % osôb nad 70 rokov.
Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) vo svojom blogu nedávno napísal: „Zákaz nedeľného predaja je krásny príklad pojmu „vyjavené preferencie“. Ak sa totiž spýtate ľudí, či sú za zákaz nedeľného predaja (ako v prieskume z máji 2020), dostanete jasnú odpoveď áno. Je to totiž rovnaké ako sa spýtať, či bijú svoje deti alebo či sú opilci. „Ja?! Nedeľu trávim, samozrejme, s rodinou v prírode!“ To sú „predstierané preferencie“ (pozn. red: social desirability bias), ktorými sa snažíme ukázať pred verejnosťou to, ako by sme chceli byť vnímaní ostatnými. Pohľad do plných predajní v nedeľu – to sú vyjavené preferencie. To, čo naozaj chceme. Preto si INESS pred dvoma rokmi nech spraviť kontraprieskum, kde sme morálne posolstvo otočili. Spýtali sme sa v ňom, či by malo byť ľuďom v maloobchode dovolené privyrobiť si v nedeľu. Odpoveďou bolo zreteľné áno.“
Chýbajú štúdie dopadov zákazu
Pre súčasnú vládnu garnitúru je presadzovanie rôznych zákazov bez relevantných štatistík a štúdií dopadov takmer symptomatické. Napríklad o víkendových príplatkoch nie sú dostupné žiadne medzinárodné štatistiky. Slovenskí zamestnávatelia sú však povinní priplácať za prácu v nedeľu najmenej 100% minimálnej hodinovej mzdy. A to je práve pre zamestnancov zaujímavé. Veľmi zjednodušene povedané, nedeľu sa „nenarobia a zarobia“. V obchodoch je menej ľudí, vo všeobecnosti je menej stresových situácií alebo aj žiadne. Pritom sa tento príplatok má ešte zvyšovať, čo je v priamom rozpore s tým, že ľuďom štát zakáže v nedeľu pracovať. Aj v roku rok 2023 budeme mať 15 sviatkov, pričom počas 14 budú predajne zatvorené a na Štedrý deň sa zatvoria po 12.00 hodine (viz. tabuľka). Počas sviatkov môžu v maloobchode pracovať len majitelia, franšizanti resp. obchod musí byť zatvorený pre zákazníkov.
Podľa portálu Podnikajte.sk sa zákaz týka bežných činností, ako je práca s pokladnicou, obsluha zákazníkov, výdaj tovaru, dokladanie tovaru, zaisťovanie čistoty predajne a ďalších činností. Zamestnávatelia počas sviatkov nesmú zamestnancom prikázať, aby pracovali ani sa s nimi nemôžu dohodnúť na výkone práce dobrovoľne, nadčas alebo za príplatok. Avšak z § 94 ods. 3 Zákonníka práca vyplýva, že inventúrne práce patria do skupiny „nevyhnutných prác“, teda ak sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom, môže počas sviatku vykonávať inventúru.
Keďže inflácia a stúpajúce ceny energií nútia mnohých ľudí mať až dve zamestnania, je vysoko pravdepodobné, že títo budú pracovať aj cez víkend. Podobne ľudia pracujúci v retaile na plný úväzok raz za čas pracujú v nedeľu (krátky a dlhý týždeň), avšak ako sme spomenuli, vďaka príplatkom je o nedeľné smeny enormný záujem. Dokonca viacerí majú záujem pracovať aj 12-hodinové smeny. Dohody sa často uzatvárajú na určitý počet odpracovaných hodín, čo pri výpadku štyroch dní bude znamenať jednak nutnosť odpracovať nadčasy. Alebo retailer vyhodnotí, že nepotrebuje toľko zamestnancov a bude prepúšťať.
„Zákaz nedeľného predaja môže spôsobiť zníženie zamestnanosti, dostupnosti čiastočných úväzkov, brigád, ako aj zníženie čistej mzdy zasiahnutých zamestnancov. Obzvlášť upozorňujeme na efekt zníženia miezd dotknutých zamestnancov, ktorý stratou nedeľných príplatkov prídu o 350 až 600 € ročne v hrubých príjmoch,“ varuje INESS.
Dôsledkom zákazu nedeľného predaja môžu byť nižšie tržby a nižší výber DPH, či zánik niektorých obchodníkov, najmä takých, ktorým víkendové tržby tvoria väčšiu časť týždenných príjmov.
Zdôvodnenie tiež nemá oporu v dátach
Argumenty pre zákaz predaja sa rôznia. Opakovane sa objavuje ako zdôvodnenie štatistika z Eurostatu, podľa ktorej boli slovenskí zamestnanci najčastejšie pracujúcimi zamestnancami počas nedele zo všetkých krajín EÚ. Táto štúdia je však z roku 2014. Podľa nej pravidelne v nedeľu pracovalo 21 % z nich, čiže každý piaty Slovák.
„Zámerom predkladaného návrhu zákona je zmierniť túto diskrepanciu medzi citovaným ustanovením zákona a praxou, a to prostredníctvom regulácie podmienok maloobchodného predaja počas nedele,“ uviedli poslanci.
Ako inak ešte nedeľný predaj „škodí spoločnosti“? Ľudia byť namiesto nakupovania mali byť v prírode s rodinou! Zástancovia voľných nedieľ argumentujú aj tým, že 80 % zamestnancov v maloobchode tvoria ženy a teda v nedeľu nemôžu tráviť voľný deň s rodinou. V tomto duchu by sa však zákaz nedeľnej práce mal vzťahovať aj na iné odvetvia, nielen na retail. V obchode pracuje v nedeľu približne 13 % z tých, ktorí robia aj v nedeľu. Nepracujú však každú nedeľu v mesiaci. Zvyčajne len dve. „S prácou počas nediel sa stretáva 70 % zamestnancov v ubytovacích a stravovacích službách, kým v obchode ich je menej ako tretina. Polovica pracovníkov pracujúcich v nedeľu je zamestnaná v priemysle, zdravotníctve a obchode,“ uvádzala ešte v apríli v roku 2021 Národná banka Slovenska (NBS). Opatrenie by teda doprialo voľno len úzkej skupine ľudí.
Za príklad a vzor majú slúžiť okolité štáty. V Európe je v trinástich štátoch nedeľný predaj do určitej miery obmedzený a v siedmich krajinách je zakázaný. V Maďarsku sa opatrenie neosvedčilo a po 13-tich mesiacoch obchody v nedeľu znovu otvorili. V susednom Rakúsku sú síce obchody zatvorené, no v tejto krajine je úplne iná životná úroveň a iná úroveň príjmov. Zároveň Rakúšania priznávajú a OECD to potvrdzuje na dátach, že počas nedieľ sa zvýšila nákupná turistika. Obchodníci, ktorých sa zákaz týka sa museli zmieriť s tým, že ak spotrebiteľom tovar chýba, kúpia ho v nedeľu na čerpacích, autobusových alebo železničných staniciach, prípadne si odskočia za hranice. Ako sa uvádza v štúdii Slovak Business Agency, každá krajina má však z nedeľného zákazu množstvo výnimiek a ďalšie špecifiká.
„Hrubý domáci produkt vytvorený maloobchodom nie je o nič horší, ako hrubý domáci produkt vytvorený inými službami, alebo priemyslom,“ uvádza INESS v tlačovej správe. O zatváraní prevádzok majú podľa INESS rozhodovať ceny energií a teda interné firemné výpočty nákladov a výnosov, nie nálady politikov.
Výnimky nahrávajú čerpačkám a e-shopom
Zákaz nedeľného maloobchodného predaja nie je bez výnimiek. Podľa posledného návrhu by výnimkou štyri nedele v roku. Obchody by zostali otvorené poslednú nedeľu pred začiatkom školského roka a tri adventné nedele pred Vianocami. Týmito výnimkami chcú predkladatelia umožniť obchodníkom zvýšenie tržieb a zásobenie obyvateľstva pred začiatkom školského roku a pred Vianocami.
Mnoho spotrebiteľov sa však presunie do online retailu. Pre výdajne e-shopov totiž zrejme bude platiť výnimka. Nákup prebieha v inom čase a na inom mieste online a je oddelený od vyzdvihnutia. V Česku dal Najvyšší správny súd po takmer štyroch rokoch za pravdu e-shopu Alza.cz, ktorý zažalovala Česká obchodná inšpekcia za nedovolený predaj počas Vianoc. Súd práve poukázal na rozdiel medzi fyzickou kúpou a jednoduchým vyzdvihnutím v kamennej predajni / výdajni.
Podľa jedného z návrhov zákazu z júna 2020 mali mať výnimku napríklad čerpacie stanice, lekárne, predajne na letiskách, predajne suvenírov či cestovných lístkov. V tomto smere sa nedeľný zákaz podobá na zákaz maloobchodného predaja počas sviatkov. Tiež sú z neho vylúčené veľkoobchody, kvetinárstva (8. mája a 1. septembra) alebo siete čerpacích staníc. Práve čerpačky veľmi logicky začali rozširovať ponuku o predaj rýchloobrátkového tovaru a začali sa spájať s retailermi. Napríklad OMV a BILLA už majú tri prevádzky s konceptom VIVA BILLA a spolupracujú aj Delia a Lukoil. Podobne môžu byť počas sviatkov otvorené predajne v tzv. hybridných nákupných centrách, teda takých, ktoré sú súčasťou dopravných uzlov ako Nivy Centrum v Bratislave alebo Vlak Bus Shopping Terminal v Banskej Bystrici.
Čo na to spotrebiteľ?
Ako sme už uviedli vyššie, spotrebitelia nie sú v názoroch jednotní a záleží na tom, ako sa položí otázka, či práve potrebujú vybaviť nákupy cez víkend alebo či sú zároveň zamestnancami maloobchodu.
„Zatvorenie predajní počas nediel spotrebiteľom zoberie slobodu výberu, flexibilitu a pripraví ich o užitočné produkty, ktoré im zlepšujú život. Nezabudnime tiež, že kto v nedeľu nakupovať nechce, nemusí tak robiť už ani dnes,“ uviedol v medializovanom stanovisku Filip Kužma, riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa (IMS). IMS si nechal vypracovať prieskum IPSOS Instant Research, ktorý ukázal, že až 35 % spotrebiteľov zvykne väčší nákup robievať práve cez víkend. IMS tiež odhalil, že vyše 57 % respondentov z prihraničných oblastí by využilo možnosť ísť si nakúpiť do inej krajiny, ak by boli obchody v nedeľu zatvorené. Až 67 % z 1 050 opýtaných si myslí, že vláda by nemala obchodom určovať, v ktorých dňoch majú byť zatvorené. Takýto názor v zásade zdieľajú ľudia naprieč celým spektrom, bez ohľadu na vek, kraj, či pohlavie.
Spotrebitelia si však napokon vždy zvyknú a svoju spotrebu prispôsobia novovzniknutej situácii. Nákupy jednoducho presunú na iné dni. Napokon podľa transakčných dát, ktoré zverejnili Poštová banka a ČSOB sú najsilnejšími nákupnými dňami štvrtok a piatok.
Názorová nejednota medzi obchodníkmi
Kým Zväz obchodu SR je za zatvorenie obchodov v nedeľu, členovia Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) nemajú na túto otázku jednotný názor. Viacerí prevádzkovatelia maloobchodných sietí však zo spomínaných „interných firemných výpočtov nákladov a výnosov“ a interných štatistík vyvodili, že zákaz by priniesol viac negatív ako pozitív. A týka sa to zamestnancov, zákazníkov aj dodávateľského reťazca. Iní považujú nedele za ekonomicky nezaujímavé a prípadný výpadok príjmov z nedieľ by si dnes už dokázali nahradiť zvýšením predaja online.
Obchodníci, ktorí prevádzkujú siete v malých obciach, by plošné zatvorenie retailu privítali. Neunikali by im nakupujúci do väčších miest a nákupných centier. Práve prevádzkovatelia nákupných centier a obchodníci, ktorí majú svoje predajne v shoppingoch, sú dôrazne proti zákazu, nakoľko by im to skomplikovalo nájomné vzťahy. Ani v zahraničí pritom neťahajú obchodníci za jeden povraz. Spomeňme napríklad iniciatívu nemeckých obchodníkov „Selbstbestimmter Sonntag“ (voľne preložené: O nedeli si chceme rozhodovať sami).
V Poľsku sa zasa sieť Žabka dohodla s logistickou firmou DHL a Poľskou poštou a povýšila svoje predajne na výdajne tovaru pre e-shopy. Tým pádom môžu mať otvorené aj v nedeľu.
S pokračujúcou automatizáciou možno tiež očakávať žiadosti o výnimku zo zákazu od tých retailerov, ktorí budú prevádzkovať bezobslužné predajne, podobné konceptu Amazon Go. Napokon v Čechách už je niekoľko prevádzok COOP, ktoré po tom, ako personál opustí predajňu, táto funguje v bezobslužnom režime pre zákazníkov s príslušnou aplikáciou. Na Slovensku má podobný režim zatiaľ len jedna prevádzka - Potraviny Od Našich v Devíne pri Bratislave. Zákaz sa rovnako nebude dotýkať vendingových automatov.
Juraj Turzo
Zdroj: SITA Slovenská tlačová agentúra, INESS, Modernyspotrebitel.sk, Podnikajte.sk, Nechajmetootvorene.sk, redakcia
Ilustračné foto: Shutterstock
