Ako ochrániť predajňu pred požiarmi?

Podrobnosti: Uverejnené pondelok, 24. september 2018

Počet majiteľov a prevádzkovateľov maloobchodných predajní, ktorí zabúdajú na protipožiarnu ochranu nie je malý. Ide pritom o dôležitú povinnosť, ktorej podceňovanie sa nevypláca.

ohen2018 v

Majiteľ, alebo prevádzkovateľ predajne je v súvislosti s ochranou pred požiarmi viazaný niekoľkými právnymi predpismi. Tie zahŕňajú celý systém protipožiarnej ochrany obchodných priestorov a vymedzujú základné práva a povinnosti. Ide konkrétne o tieto právne predpisy:

• Zákon NR SR č.314/2001 Z.z. O ochrane pred požiarmi
• Vyhláška MV SR č.121/2002 Z.z. O požiarnej prevencii.
• Zákon NR SR č.124/2006 Z.z. O BOZP

Ak sú v obchodnej prevádzke zhromažďované vo väčšom množstve horľavé kvapaliny, je potrebné sa riadiť aj vyhláškou MV SR č. 96/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov. Táto vyhláška sa týka najmä predajcov drogistického tovaru.

V pôsobnosti špecialistov

Vykonávanie ustanovení právnych predpisov sťahujúcich sa na ochranu pred požiarmi a BOZP, môže vykonávať len odborne spôsobilá osoba - technik Požiarnej ochrany (PO), špecialista PO a technik BOZP.

„Prevádzkovateľ predajne si nemôže sám určiť kde bude situovaný únikový východ alebo umiestnený hasiaci prístroj. Odborne spôsobilá osoba, technik požiarnej ochrany alebo špecialista požiarnej ochrany, vypracováva na základe právnych predpisov príslušnú dokumentáciu, vykonáva školenie o ochrane pred požiarmi a preventívne protipožiarne prehliadky,“ uvádza pre odborný portál RETAIL magazin.sk Milan Marcinek, špecialista PO.

Väčšina maloobchodných prevádzok dnes protipožiarnu ochranu rieši prostredníctvom interných zamestnancov alebo pracovníkov – dohodárov.

Praktické rozdelenie

Obchodné prevádzky sa v súvislosti s protipožiarnou ochranou rozdeľujú do dvoch skupín. Obom zákon nariaďuje povinnosť a potrebu vypracovať príslušnú dokumentáciu.

Prvú skupinu tvoria prevádzky bez zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru. Týmto prevádzkam sa vypracováva prevádzková dokumentácia, ktorá spočíva v uvedených požiarne poplachových smerniciach a požiarnom evakuačnom pláne.

V druhej skupine sú prevádzky so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Pre ne je nutné vypracovať požiarny poriadok miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Zároveň je potrebné vymenovať a preškoliť protipožiarnu hliadku. Stanovuje sa aj rozsah kontrolnej činnosti. Vo vyhláške sa uvádza, aké množstvá horľavých kvapalín môžu byť uložené v prevádzke a súčasne aj v akých obaloch môžu byť uskladnené. Základným cieľom je, aby sa predávaný tovar ihneď nevznietil a čo najviac sa predĺžil čas, dokedy sa prípadne oheň rozhorí.

Zaradenie maloobchodnej prevádzky do jednej alebo druhej kategórie prebehne na základe vyhodnotenia požiarneho rizika, množstva uskladňovaných horľavých kvapalín alebo vymedzením činnosti so zvýšením nebezpečenstvom vzniku požiaru.

Aké podmienky by mala prevádzka spĺňať?

Prevádzkovateľ predajne, ak je zároveň aj majiteľom, má niekoľko povinností. „V prvom rade je dôležité, aby mal vypracované riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii stavby. Ak ju nemá, nevie aké hasiace prístroje, hydranty či iné stabilné zariadenia na hasenie požiaru je potrebné mať pre danú predajňu. Musí ich v spolupráci s požiarnym technikom rozmiestniť po predajni tak, aby boli ľahko a vždy dostupné a umiestnené v správnej výške,“ konštatuje Lucia Fusková, technik požiarnej ochrany a bezpečnostný technik.

Zároveň tieto musia byť označené piktogramom vo výške očí, aby ich každý mohol v prípade potreby jednoducho nájsť a použiť. Nesmie tiež chýbať piktogram - svetelné označenie únikového východu, prípadne únikovej cesty (podľa veľkosti a zložitosti prevádzky).

Ak sú v maloobchodnej prevádzke umiestnené schody, prvý a posledný musí byť označený žlto čiernym šrafovaním, alebo piktogramom aby ľudia nezakopávali. Pri východe a vchode do prevádzky, na viditeľnom a pre všetkých dostupnom mieste, majú visieť požiarne poplachové smernice a požiarny evakuačný plán. Ak ide o prevádzku so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom, mala by byť zverejnená určená požiarna hliadka a označenie ohlasovne požiaru, kde budú smernice aj evakuačný plán ešte raz vyvesené.

V ohlasovni požiaru sa musí nachádzať aj ostatná požiarna dokumentácia. Najčastejšie ide o kanceláriu alebo priestor kde sú umiestnené pokladnice. Chýbať nesmie ani označenie hlavného uzáveru elektriny, upozornenie čím ho nemožno hasiť, označenie plynového uzáveru, plynovej kotolne a tabuľka o zákaze fajčenia v celom objekte.

Požiarna kniha

Požiarnu knihu vedie spravidla technik požiarnej ochrany. V pravidelných intervaloch, zvyčajne každé 3 mesiace, má povinnosť skontrolovať stav prevádzky. Kontrole podliehajú únikové cesty, dostupnosť hasiacich prístrojov a hydrantov, kontrola označenia a dokumentácie. Súčasťou kontrol sú záznamy o revíziách, tlakové skúšky hasiacich prístrojov, hydrantov a iných požiarnych a požiarnotechnických zariadení alebo preverenie správnosti skladovania horľavých látok a manipulácie s nimi. Keď je všetko skontrolované, technik požiarnej ochrany vykoná podrobný zápis a všetky nedostatky alebo pripomienky zapíše do knihy.

„Požiarnu knihu musí majiteľ alebo prevádzkovateľ predajne podpisovať. Nemôže sa vyhovoriť na to, že o nedostatkoch nevedel. Je žiaduce, aby ich aj odstránil. Po následnej kontrole sa uskutočnené zmeny do požiarnej knihy zapíšu. Do knihy môžu písať aj príslušníci HaZZ v prípade výkonu plánovanej kontroly,“ objasňuje M. Marcinek.

Požiarna kniha je prvý doklad, ktorý pri zásahu požiarnikov bude zodpovedná osoba za prevádzku predkladať. Ide o ucelený pohľad na stav, v akom sa požiarna ochrana danej prevádzky nachádza.

Hasiace prístroje

Aký počet hasiacich prístrojov je potrebných a aké typy? To by mal určiť špecialista požiarnej ochrany, ktorý vypracováva riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii stavby. Zohľadniť musí materiál, z ktorého je postavená budova, podlahy, priečky, steny, skladovaný aj predávaný tovar.

V súčasnosti sa používajú tri druhy hasiacich prístrojov. Bežne rozšírený je najmä práškový hasiaci prístroj. Ide o najlacnejší variant. Má však jednu nevýhodu, preto nie je vhodný pre všetky predajne. Pri zásahu práškovým hasiacim prístrojom zostane na mieste zásahu prášok, ktorý môže znehodnotiť celú prevádzku a tovary.

Druhým typom je snehový hasiaci prístroj. Ide o najdrahší variant, ktorý je však bezodpadový a najpraktickejší. Tretím používaným variantom je vodový hasiaci prístroj. Ten nie je vhodný napríklad pre kníhkupectvá. Aj menší zásah vodným hasiacim prístrojom môže napáchať na knihách škody väčšieho rozsahu.

Kto je zodpovedný za ochranu pred požiarmi?

Je to majiteľ stavby alebo prevádzkovateľ predajne? „Všetko závisí na vzájomnej dohode. Dôležitá je zmluva o prenájme,“ konštatuje M. Marcinek. Ak majiteľ stavby dá do zmluvy klauzulu, že o požiarnu bezpečnosť a prenajímané priestory sa stará prenajímateľ, tak prenajímateľovi vznikajú povinnosti týkajúce sa protipožiarnej ochrany.

Ak bude v zmluve zakotvené, že o ochranu pred požiarmi sa postará majiteľ, tak nájomcovi odpadne povinnosť dávať kontrolovať hasiace prístroje a iné požiarne zariadenia. Rovnako mu nevzniká povinnosť vypracovať požiarny evakuačný plán a požiarne poplachové smernice.

Pravidelné protipožiarne prehliadky by taktiež robil požiarny technik ktorého by platil majiteľ. Nájomcovi by takto zostala iba povinnosť dať svojich zamestnancov zaškoliť na problematiku požiarnej ochrany. Školenie sa robí pri nástupe do zamestnania a následne pravidelne každých 24 mesiacov. Ak by išlo o prevádzku, kde je miesto so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom, nájomca si určí požiarnu hliadku, ktorú si dá zaškolíť. Školenie požiarnych hliadok sa uskutočňuje raz za 12 mesiacov.

Sankcie a kontroly

Nesplnenie podmienok ochrany pred požiarmi môže byť sankcionované. V súčasnosti sa uplatňujú tri druhy sankcií:

• Pokuta
• Vylúčenie vecí z používania
• Zastavenie prevádzky

Kontrolu samotných prevádzok vykonáva buď technik požiarnej ochrany alebo štátny požiarny dozor. Ten môže vykonávať v prevádzkach tri druhy kontrol. Jednak komplexnú kontrolu, pri tej je kontrolovaná prevádzka ako celok. Potom tematickú kontrolu ,ktorá je zameraná na určité bezpečnostné prvky, alebo následnú kontrolu. Tá sa uskutočňuje najmä kvôli zisteniu, či boli nedostatky pri predchádzajúcej kontrole odstránené.

Štátny požiarny dozor nevykonáva kontrolu náhodne. Oficiálne sa ohlasuje v prevádzke niekoľko dní vopred. Predmetom kontroly je dokumentácia, splnenie všetkých protipožiarnych požiadaviek. Na odstránenie zistených nedostatkov dostane prevádzkovateľ alebo majiteľ čas na odstránenie. Pri neodstránení nedostatkov štátny požiarny dozor pristupuje k udeľovaniu pokút.

Najčastejšie chyby?

Množstvo maloobchodných prevádzok dnes sídli v starých budovách, ktoré predtým slúžili na iný účel ako v súčasnosti. V neaktuálnej dokumentácii sa nedá dohľadať požiarna charakteristika stavby a noví majitelia zväčša nedávajú spraviť na nový účel stavby novú charakteristiku. A od toho sa následne odvíja aj nedostatočná ochrana pred požiarmi.

„Majitelia si neuvedomujú, že ak bude napríklad predajňa pečiva neskôr prerobená na predajňu drogistického tovaru, zmení sa požiarne zaťaženie stavby. Jeden hasiaci prístroj, ktorý bol dostačujúci v predajni pečiva rozhodne nebude stačiť, ak by z ničoho nič začala horieť predajňa s horľavým či výbušným materiálom,“ konštatuje L. Fusková.

Je preto dôležité myslieť na to, že ak sa vykoná rekonštrukcia starších priestorov, absolútnym základom je mať aktuálnu požiarnu charakteristiku stavby. Druhou častou chybou je dodržiavanie bezpečnosti pred požiarmi na minimálnej úrovni. Veľa podnikateľov totiž nekladie dôraz na samotnú ochranu prevádzky. S tým súvisí zle označenie bezpečnostných zariadení, zahataný prístup k hasiacim prístrojom alebo únikovému východu.

Michal Ondruš
Ilustračné foto: Pixabay.com