Z Levíc putujú paradajky do celej krajiny

Podrobnosti

Uverejnené piatok, 31. máj 2024

V súčasnosti sú už celoročne dostupnou zeleninou, k dispozícii aj v zime a od slovenského pestovateľa. Približne 12 % paradajok, ktoré sa predajú na území Slovenska pochádza zo skleníkov spoločnosti Paradajkovo, konkrétne z troch skleníkov v Leviciach a jedného v Babindole. Jedným z najväčších odberateľov ich produkcie je spoločnosť Lidl, odoberá konkrétne až štvrtinu úrody.

Ročne tu na zasklenej ploche vypestujú až 2400 t paradajok. Mimo hlavnej sezóny, na jar a počas jesene, zozbierajú zhruba 70 t paradajok týždenne, počas leta až 100 t týždenne a v zimných mesiacoch do 30 t. Bežne tu vo všetkých skleníkoch rastie v špeciálnom kokosovom substráte až 120 000 koreňov paradajok, z ktorých vyrastá 300 000 rastlín. Vegetujú tu priemerne rok a za tú dobu narastú do dĺžky zhruba 16 m.

Po skončení životnosti odumierajúce rastliny mulčovacie stroje rozdrvia a získaná hmota putuje na výrobu bioplynu. Rastlinné zvyšky tak nie sú umiestňované na skládky a nevzniká tak žiaden odpad. Celkovo Paradajkovo pestuje v rámci všetkých skleníkov až 12 odrôd paradajok. Tie však každoročne obmieňa. Novšie odrody sú väčšinou suplementy starších. V súčasnosti využívajú 4-5 preverených dodávateľov paradajkových semien z Holandska, priesady si nechávajú dopestovať v Rakúsku a tie potom umiestňujú do svojich skleníkov.

Najpestrejšie zastúpenie, pokiaľ ide o odrody, je v skleníkoch v mesiacoch marec až jún. Pre zaujímavosť, k najobľúbenejším medzi zákazníkmi patrí už dlhodobo odroda Tramezzino. Aktuálne portfólio Paradajkova zahŕňa rajčiny všetkých možných tvarov a veľkostí, červené aj žlté, či oranžové. Najobľúbenejšie však zostávajú odrody s červenými plodmi. Skúšali sa tu aj nevšedné a trendové paradajky, tmavofialové, no tie si priazeň nezískali.

S opeľovaním pomáhajú čmeliaky

Redakcia odborného portálu RETAIL magazin.sk dostala príležitosť nazrieť do jedného z obrích skleníkov v Leviciach s rozľahlými výsadbami paradajok. V rámci zaujímavej odbornej exkurzie sme mali možnosť spoznať mnohé unikátnosti, ktoré predchádzajú chutnej úrode.

Prvým nevyhnutným krokom pred vstupom do skleníkov k rastlinám bolo navlečenie špeciálnych oblekov a obuvi a tiež dôkladná dezinfekcia. Až potom sme mohli vojsť do pestovateľských priestorov a obdivovať dnešné spôsoby veľkopestovania tejto teplomilnej zeleniny.

Komplex levických skleníkov je vybavený najmodernejšími pestovateľskými technológiami. Vo vnútri je nastavená štandardná, celoročná teplota 22 °C, zabezpečené je tu pre letné mesiace aj tienenie prostredníctvom náterov sklených tabúľ. V dokonale usporiadanom priestore panuje dômyselný systém a precízny poriadok. Ku každej pestovanej rastline je cielene privádzaná voda a živiny.

„Prebytočná zálievková voda steká do spodného žľabu, následne prechádza pieskovým filtrom, je obohatená o živiny a opäť využitá pri pestovaní. Celý systém, ktorý využívame, je tak maximálne šetrný k životnému prostrediu. Nič nevypúšťame, snažíme sa ďalej recyklovať a využívať čo sa dá,“ povedal Erik Csatári, konateľ spoločnosti Paradajkovo. Farma má v súčasnosti zhruba 50 odberateľov, časť aj zo zahraničia.

Jednou z mnohých zaujímavostí, ktoré sme tu mali možnosť spoznať detailnejšie, je využitie čmeliakov. Využívajú ich na opeľovanie kvetov paradajok a ako nám povedal Erik Csatári, sú dokonca oveľa efektívnejší opeľovači než včely. Kvetom dokážu lepšie zatriasť a opeliť ho tak dôkladnejšie. Čmeliakov si dovážajú až z Holandska a sústredených ich tu majú v špeciálnych elektronicky ovládaných škatuliach, ktoré sú rozmiestnené pod aj nad rastlinami. V jednej takejto schránke je ich asi 200. Ráno ich vypustia do porastu a večer po návrate dnu uzatvoria.

„Na jeden hektár potrebujeme zhruba 5500 čmeliakov, celkovo máme až 9 hektárov na ktorých pestujeme, čiže potrebujeme ich naozaj veľmi veľa. Potreba čmeliakov je však iná v lete a v zime. Pre zaujímavosť, každý čmeliak „obhospodaruje“ kvety vo vzdialenosti do 500 m od svojho útočiska. Jedna krabica s čmeliakmi nám slúži 8-9 týždňov. No a prvé plody dozrievajú 8 týždňov po opelení. Každý týždeň a na každej rastline dozreje zhruba jeden paradajkový strapec, na každej rastline je ich asi sedem. Vďaka práci čmeliakov je paradajkový strapec husto a rovnomerne obsypaný plodmi,“ vysvetlil Erik Csatári.

Ďalším špecifikom levických paradajkových skleníkov je využitie parazitického hmyzu. Ten pomáha tunajším pestovateľom pri boji s agresívnymi škodcami (napríklad molicami). Títo užitoční pomocníci sa zdržiavajú a rozmnožujú v spodnej časti, pod rastlinami, v listoch, ktoré zamestnanci odstraňujú zo spodných častí jednotlivých rastlín. Okrem tohto tu pracovníci realizujú aj obtáčanie stoniek okolo inštalovanej opory. Jednotliví zamestnanci však v rámci svojej práce smú za jeden deň vstúpiť vždy len do jedného skleníka. Takto sa zamedzuje rozšíreniu chorôb v iných priestoroch. V súvislosti s využitím užitočného hmyzu treba dodať, že celé pestovanie paradajok tu prebieha ekologickým spôsobom, nepoužívajú žiadne chemické hnojivá ani postreky. Aj preto sme si mohli paradajkové plody počas našej prehliadky priamo odtrhnúť a ochutnať.

Medzi priestormi s rastlinami sú inštalované aj špeciálne koľajnice. Slúžia na pohyb vozíkov, z ktorých sa oberajú plody a ošetrujú rastliny, v zimnom období sa prostredníctvom nich zároveň vykurujú skleníkové priestory. K zimnému pestovaniu patrí aj presvetľovanie vnútra skleníkov sodíkovými lampami. Tie dodávajú rastlinám počas kratších zimných dní potrebné svetlo a zároveň aj teplo.

„Na vykurovanie využívame plyn. Z plynu si vyrábame procesom kogenerácie teplo a elektrickú energiu. Tú využívame na svietenie. Geotermálnu energiu zatiaľ nevyužívame,“ doplnil Erik Csatári.

Množstvo úkonov a zamestnanci

Rozľahlé skleníkové hospodárstvo si žiada aj adekvátnu pracovnú silu. „Celkovo u nás, vo všetkých priestoroch, pracuje až 100 zamestnancov. Okrem ľudí, ktorí pracujú v skleníkoch (zberači, trhači listov a obtáčači stoniek) sú to aj pracovníci logistiky, teda skladníci a šoféri, kolegovia, ktorí balia paradajky a podobne,“ povedal Erik Csatári a doplnil, že počet zamestnancov narastá v lete, kedy využívajú pri zbere aj brigádnikov.

Balenie a predaj

Po zbere putuje úroda do skladu vedľa skleníkov s teplotou 12 °C. V tomto priestore sa spomalí dozrievanie plodov a zároveň predĺži doba na ich predaj. Následne sa ručne balia. Veľkosť, podobu či gramáž jednotlivých balení si určuje konkrétny dodávateľ, no záleží aj od danej odrody. Využívajú sa papierové vaničky a plastové obaly. Balené paradajky potom putujú na paletách či už prostredníctvom vlastných závozov alebo externých dopravcov do jednotlivých sietí a logistických centier. Spravidla to funguje tak, že jeden deň sa paradajky oberú a do 24 hodín sú už dostupné na pultoch predajní. Dopestované paradajky sú k dispozícii zákazníkom aj v dvoch podnikových predajniach, v Leviciach a Babindole.

Priebežne je však kontrolovaná a vyhodnocovaná aj kvalita dopestovanej produkcie a od nej závisí napríklad aj to, aké odrody dostanú v budúcnosti prednosť. „Máme oddelenie kvality, ktoré pravidelne odoberá úrodu a tú podrobuje analýze. Každý týždeň meriame cukornatosť a zisťujeme veľkosť plodov. Spravidla je to tak, že keď rastlina začne rodiť, jej plody sú o pár milimetrov väčšie, postupne sa však ich veľkosť zmenšuje avšak zároveň rastie aj ich cukornatosť. V lete sú plody väčšie a v zime menšie, chuťovo sú však rovnaké celoročne,“ dodal Erik Csatári.

Erik Csatári

„Laboratórne kontroly plodov prebiehajú niekoľkokrát do roka. Kontroly paradajok nám vyplývajú z našich interných smerníc a aj zo smerníc certifikačných spoločností, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať. Každé tri týždne tiež prebieha laboratórna kontrola živín v rastlinách a v závlahovej vode, aby sme zistili, ako správne nastaviť závlahu a prísun živín ku koreňom. Vizuálna kontrola paradajok prebieha každý deň a na viacerých úrovniach. V sklade čerstvých paradajok, v baliarni a aj v expedičnom sklade hotových výrobkov. Pri kontrole kladieme dôraz najmä na čerstvosť a zrelosť plodov. Zo strapca odstrihneme preč všetky paradajky, ktoré by neboli zrelé alebo mali inú vadu napríklad prasknutú šupku,“ spresnil Erik Csatári.

Plány do budúcnosti

Najviac paradajok predajú pred Vianocami a Veľkou nocou, ako doplnil Erik Csatári, je to často aj jedna tona týždenne. V súčasnosti je slovenská paradajka samozrejmosťou aj v zime a je veľa ľudí, ktorí sú túto zeleninu ani v najchladnejšom období neodoprú. „Treba však počítať s tým, že cena je v zime 2-3 násobne vyššia v porovnaní s letom,“ podotkol Erik Csatári.

Paradajky však nie sú jedinou plodinou, s ktorou tu počítajú do budúcna. Keďže rozširovanie plôch tejto plodiny aj vzhľadom na aktuálny stav trhu a konkurenciu nie je reálny, uvažujú portfólio doplniť aj o ďalšie zeleninové druhy a poskytnúť tak svojim odberateľom a hlavne zákazníkom ďalší zdravý a chutný artikel zo svojho ekologického pestovania. O čo konkrétne pôjde, nám však v Leviciach zatiaľ neprezradili.

Spolupráca Paradajkova s diskontom Lidl je len z jedným príkladom z množstva ďalších. Lidl sa usiluje podiel slovenskej produkcie na svojich regáloch každoročne zvyšovať. V roku 2023 mali slovenské výrobky vyše 35-percentný podiel na celkovej hodnote potravín dodaných pre Lidl Slovenská republika. Medziročne išlo o nárast viac ako 70 miliónov €. Ide o nákupné ceny bez DPH a marže predajcu, a teda sumu, ktorú dodávatelia dostanú na svoje účty. Spoluprácu s Lidlom si pochvaľujú aj dodávatelia, ktorí oceňujú predovšetkým férovosť a stabilitu. Vďaka tomu sa totiž môžu ďalej rozvíjať.

Pripravil: Daniel Košťál
foto: redakcia, Lidl, Paradajkovo

• < Predch.
• Nasl. >