Ako zastaviť plytvanie potravinami na Slovensku?

Podrobnosti

Uverejnené pondelok, 07. december 2015

Potraviny patria medzi najvýznamnejšie faktory s vysokým podielom na zdravie človeka a kvalitu jeho života. Ich zloženie, vlastnosti aj kvality sú rozdielne a menia sa vplyvom času a podmienok skladovania. Na druhej strane, ich výroba si vyžaduje ľudskú prácu, energiu, vodu a čas. Tieto faktory si oveľa viac uvedomovali naši predkovia, a to nielen v čase hladu, ale aj v iných obdobiach. Snažili sa obrábať pôdu, znižovať straty pri zbere a skladovaní, zbytočne nenakupovali potraviny do zásoby a nevyhadzovali ich. Dnes v 21. storočí ako keby sme si nedostatočne uvedomovali tieto faktory, nesnažíme sa šetriť ani vodou, ani energiou ani potravinami. To vedie k tomu, že až jedna tretina svetovej produkcie potravín sa každoročne stáva odpadom, čo predstavuje asi 1,3 mld. ton. Keď si uvedomíme, že na svete hladuje viac ako 1 mld. ľudí, je ťažko nájsť výraz ako to pomenovať. Určite je to neetické, nezodpovedné, neľudské, nesolidárne a tak ďalej. Plytvanie potravinami je zrkadlom našej konzumnej spoločnosti, podporuje globálnu sociálnu nespravodlivosť a je eticky sporné. Potraviny, ktoré sa nezjedli sa stávajú dvojnásobným problémom pre klímu, pretože emisie skleníkových plynov vznikajú pri ich výrobe aj rozklade.

Otázkou zostáva ako túto problematiku postupne riešiť tak, aby sa podarilo znížiť množstvo odpadov z potravín. Odpoveď nie je jednoduchá a nie je ukrytá ani v jednom riešení. Je však potrebné začať na viacerých miestach, použiť rôzne metódy a hľadať nové riešenia. Najúčinnejším prostriedkom je určite vzdelávanie, začať treba už v materských školách a deťom vysvetľovať ako je dôležité skonzumovať všetko čo nám ponúkajú. So vzdelávaním je určite potrebné pokračovať aj minimálne na základných školách. Ak by sme zaviedli predmet, ktorý by vysvetľoval žiakom princípy výroby potravín, ich vplyvu na ich zdravie, ceny potravín a ich hodnotu, malo by to veľký vplyv na správanie sa takýchto žiakov neskôr v dospelosti.

Určite takýto predmet by mal byť aj na stredných a vysokých školách a mal by patriť ku všeobecnému vzdelaniu. Takto vzdelaní ľudia môžu potom pôsobiť aj na nevzdelaných a presviedčať ich o potrebe šetrenia. Ľudí je potrebné naučiť nákupy plánovať.

Ďalšou možnosťou je postupne meniť systém stravovania tak, aby sa nielen šetrilo, ale spotrebiteľ by si mal možnosť vybrať nielen to, čo bude konzumovať, ale aj množstvo jedla. Súčasný systém sa prakticky nijakým zásadným spôsobom nemenil. V mnohých krajinách už prešli na individuálny výber jedál a platbu za hmotnosť jedla na tanieri. Tak sa správa spotrebiteľ oveľa zodpovednejšie, neplytvá toľko a vyberá si to, čo mu chutí. Toto je spôsob ako znížiť straty v reštauráciách a jedálňach.
Tretia možnosť je správne stanovenie, resp. nastavenie dátumu spotreby, resp. dátumu minimálnej trvanlivosti. Mnohé z nich je potrebné overiť na báze nových vedeckých poznatkov a novej prístrojovej techniky. Viaceré tieto doby sú opodstatnené, mnohé sú však aj krátke a potraviny sa tak zbytočne vyhadzujú. Prispievajú k tomu aj mnohé praktiky v obchodoch, ako napr. krájanie syrov, salám do zásoby, čim sa znehodnocujú tak po stránke senzorickej, ako aj nutričnej. V mnohých krajinách spôsobuje plytvanie potravinami aj reklama a rôzne akcie obchodníkov. Tieto faktory je potrebné regulovať v prospech spotrebiteľa, teda kvality tovaru, nie v prospech komfortu, aby nemusel dlho čakať v rade. Problémom je aj prebytok tovaru na pultoch, napr. chleba a pečiva. Predajcovia nemajú správny odhad a chcú mať čerstvý chlieb stále počas otváracích hodín. To vedie k plytvaniu, stratám a potraviny sa nepredajú ani za zníženú cenu.

Určitou možnosťou je poskytovanie potravín pred koncom doby spotreby, resp. minimálnej trvanlivosti na charitu. Aj to má viaceré úskalia a je nevyhnutné, aby charitatívna organizácia mala štatút prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a podliehala úradnej kontrole potravín. Potraviny práve v tomto štádiu musia byť dôkladne kontrolované a musia ich kontrolovať odborníci na bezpečnosť potravín. Naráža to aj na mnohé ďalšie problémy ako skladovanie, evidencia tovaru, kontrola teplotných režimov spôsob a miesto výdaja a pod.

Najväčšie bremeno je na obchode, pretože je tam vysoké riziko najmä u potravín s dátumom spotreby, vznikajú ekonomické straty za tovar, ktorý nie je možné už predať. Preto tento problém nie je možné bez obchodu riešiť. Riešenie tohto problému si vyžaduje aj špecializovaných pracovníkov, ktorí by mali na starosti kontrolu doby spotreby, vyhľadávanie takéhoto tovaru a jeho sťahovania z pultov. Určite sa to deje aj v súčasnosti v nejakej forme, ale je otázne, či je to dostatočné účinné na zníženie strát potravín. Určite je efektívnejšie platiť mesačne 1-2 pracovníkov ako potom jednorazovo zaplatiť vysokú pokutu.

Cieľom všetkých zainteresovaných strán by malo byť preniesť diskusiu o plytvaní potravín do médií a medzi širokú verejnosť. Je potrebné hľadať motivačné nástroje pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, obchod a stravovacie služby, aby sa plytvaniu zamedzovalo plynule a v u každého z nich. Dôležité bude zamerať sa aj na tvorbu takej legislatívy, ktorá pôjde v ústrety všetkým, ktorí sa chcú na znižovaní plytvania podieľať. Určite sa v tejto oblasti dá lepšie využiť internet a facebook, mobilné aplikácie a pod.

Plytvanie potravinami je zlé tak z ekonomického pohľadu, ako aj z hľadiska morálneho. Treba si v súčasnom období uvedomiť, že ak budeme intenzívne vyčerpávať prírodné zdroje, budúce generácie to budú mať ťažké a budú ceny potravín oveľa vyššie ako dnes. Preto je potrebné sa správať zodpovedne aj vo vzťahu k budúcim generáciám. Plytvanie potravinami nikomu neprináša žiadny efekt, preto sú potrebné zmeny v legislatíve, predaji potravín, správaní sa spotrebiteľa a marketingu s potravinami. Plytvanie s potravinami je možné zastaviť, musíme však byť vysoko zodpovední, ekonomicky aj ekologicky založení a prajní aj iným v súčasnosti aj v budúcnosti.

Prof. Ing. Jozef Golian, Dr.
Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra
Autor je čestným členom SAMO