Polovica domácností čaká s nákupom potravín na zľavy
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 13. december 2023
Takmer 43 % slovenských domácností vydá mesačne za potraviny 200 až 400 €. Viac ako 400 € minie celá štvrtina slovenských rodín (26 %), zároveň však pätina (21 %) rodín musí vystačiť so sumou 120 až 200 €.
Výdavky za potraviny a nákupné zvyklosti Slovákov zisťovala spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Sumy, v ktorých sa pohybujú mesačné nákupy potravín, sa príliš nelíšia u žien a u mužov. V Nitrianskom kraji vystačí s mesačným rozpočtom do 400 € 82 % domácností. Naopak v Žilinskom kraji vydá 37 % domácností za jedlo viac ako 400 €. V Bratislavskom kraji to je 35 % domácností. Najviac za nákupy utratia pracovníci v oblasti IT a telekomunikácií. Celých 56 % respondentov z týchto profesií uvádza mesačnú útratu vyššiu ako 400 €.
„Výdavky za potraviny celkom rýchlo rastú s dosiahnutým vzdelaním, čo môže súvisieť nielen s vyšším príjmom, ale aj s väčším dôrazom na kvalitnejšie stravovanie. Takmer tretina respondentov (30 %) nášho prieskumu však zároveň uvádza, že začala nakupovať len základné potraviny a 19 % domácností rastúce ceny donútili nakupovať menej kvalitné potraviny než nakupovali doposiaľ,“ uvádza Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti KRUK.
Možnosť, ako za nákupy potravín ušetrí, vidí 50 % Slovákov v zľavových akciách. Zľavy využívajú častejšie ženy (55 %) než muži (44 %), ďalej ľudia vo veku 55 až 64 rokov (takmer 55 %) a rodičia na materskej a rodičovskej dovolenke (54 %). V porovnaní s minuloročným prieskumom nastalo zlepšenie u slovenských domácností, ktoré môžu nakupovať len základné potraviny: ich počet klesol z vlaňajších 36 % na tohoročných 30 %. Viac ako pätina (21 %) opýtaných (23 % mužov a 19 % žien) sa nemusí nijako obmedzovať a nakupujú podľa potreby.
„Obmedzovať nákupy nemusia najmä ľudia vo veku 35 až 44 rokov, respondenti pracujúci v armáde a bezpečnostných zložkách, ako aj pracovníci v oblasti IT a telekomunikácií. S nákupom základných potravín musia vystačiť predovšetkým Slováci pracujúci v poľnohospodárstve a lesníctve. Tí si však často pomáhajú vlastným chovom a pestovaním," dodáva Jaroslava Palendalová.
Počet Slovákov, ktorí sa na nákupy lacnejších potravín vydávajú do zahraničia, sa medziročne nezmenil a zostáva na úrovni 7 %. Klesol však počet domácností, ktoré pre zdražovanie potravín upravili svoj jedálny lístok tak, že jedia menej často a menšie množstvo, a to z 13 % na 11 %. Na potravinové banky sa rovnako ako vlani spolieha len úplné minimum Slovákov (necelé 1 %).
Zdroj: KRUK Česká a Slovenská republika
