Podiel slovenských výrobkov na pultoch mierne klesol
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 05. jún 2023
V tomto roku dosiahol hodnotu 41,7%. Oproti roku 2022 ide o pokles o 0,6 percentuálneho bodu (z hodnoty 42,3%). V posledných piatich rokoch pritom podiel vystavených slovenských výrobkov v regáloch predajní na Slovensku mierne rástol.
Merania, ktoré iniciuje Potravinárska komora Slovenska, od roku 2011 ukazujú, že podiel vystavenia slovenských potravín do roku 2017 každoročne klesal (z 50% až na 37,2 %), až v roku 2018 začal postupne opäť rásť. Podiel vystavených slovenských výrobkov následne rástol päť rokov za sebou s priemerným ročným nárastom o 1 percentuálny bod. V roku 2023 sa však aj tento rast zastavil.
Potravinárska komora Slovenska uskutočňuje prieskum vystavenia slovenských výrobkov v maloobchode prostredníctvom agentúry Go4insight už od roku 2011. Kvôli relevantnosti dát používa rovnakú metodológiu. V roku 2023 sa prieskum uskutočňoval osobným zberom dát prostredníctvom anketárov v 360 predajniach potravinových reťazcov v celej Slovenskej republike. Terénny zber údajov prebiehal v mesiaci marec až apríl 2023 v rovnakých obchodných sieťach ako minulý rok.
„Pandémia a následne energetická kríza a vojenský konflikt na Ukrajine mali pre potravinárske odvetvie na Slovensku i v celej Európskej únii závažné dôsledky v podobe enormného nárastu vstupných nákladov na výrobu potravín. Inflácia cien potravín sa v Slovenskej republike vyšplhala na druhú najvyššiu úroveň v rámci Európskej únie, čo ovplyvňuje spotrebiteľské správanie našich občanov. Boli sme preto zvedaví, aké sú hlbšie príčiny poklesu vystavenia slovenských potravín v roku 2023,“ uviedol Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.
Zastúpenie slovenských potravín
Najvyššie zastúpenie slovenských potravín majú už tradične reťazce COOP Jednota (54,8%), nasledujú predajne Fresh (51,3%) a CBA (50,6%). Naopak jasne najmenej slovenských výrobkov je vystavených v reťazci Lidl (34,0%). Pre meranie celkového podielu vystavenia slovenských potravín je okrem podielu v jednotlivých reťazcoch dôležitá aj ich váha, resp. trhový podiel jednotlivých obchodných reťazcov na celkovom predaji potravín na Slovensku.
„Ukazuje sa, že väčšina obchodných sietí už niekoľko rokov nedokáže zvýšiť podiel slovenských výrobkov vo svojej ponuke. Na pokles vystavenia na pulte a ponuky slovenských potravín majú v skutočnosti najväčší vplyv zmeny v trhovom podiele jednotlivých obchodných reťazcov na predaji potravín, pričom na Slovensku sa stále viac presadzujú reťazce s agresívnou cenovou politikou, masívnymi investíciami do reklamy a žiaľ, aj najnižším podielom slovenských potravín vo svojej ponuke,“ vysvetlil D. Poturnay.
Do značnej miery podiel vystavených slovenských výrobkov determinuje aj formát predajne. Najvyšší podiel je v malých predajniach, nasledujú supermarkety, potom hypermarkety a najnižší podiel vystavených slovenských výrobkov je v diskontoch.
Silné a slabšie kategórie
Najvyšší podiel zastúpenia slovenských výrobkov v regáloch je podľa tohtoročných zistení v kategóriách mlieko (72%), vody a minerálky (67%), víno (53%), pivo (50 %) a mliečne výrobky (49 %). Najmenej zastúpené slovenské výrobky sú cukrovinky nečokoládové (10%), kategórií oleje (15%), konzervované produkty (15%) a cukrovinky čokoládové (20%). Zo 16 sledovaných kategórií bol v roku 2023 zaznamenaný nárast v 3 kategóriách, najvýraznejší v vody a minerálny neochutené a ochutené a oleje (plus 3 p. b.). Naopak pokles zaznamenali ostatné mliečne výrobky a konzervované produkty (mínus 3 p. b.).
„V prípade jednotlivých kategórií potravín už dlhodobo pozorujeme najvyšší podiel slovenskej produkcie u potravín, ktoré majú nižší stupeň spracovania, resp. tam, kde je pre spotrebiteľa dôležitá konkrétna značka alebo chuť výrobku. Naopak medzi výrobkami s vyššou pridanou hodnotou prevažujú potraviny dovezené zo zahraničia,“ dodáva Branislav Cvik.
Situácia v rámci Slovenska
Najvyšší podiel slovenských potravín na pultoch obchodov je v Banskobystrickom kraji (47 %), nasleduje Žilinský kraj (45 %), Prešovský a Košický kraj (43 %), najnižší podiel má Trenčiansky kraj (38 %) a Bratislavský kraj (35 %).
„Pri porovnaní výsledkov za jednotlivé samosprávne kraje je zaujímavý fakt, že husto osídlené kraje s koncentráciou obyvateľstva a sietí s diskontnými predajňami a hypermarketmi majú najnižšie zastúpenie, naopak v krajoch, kde je vyššie zastúpenie domácich obchodných sietí je aj vyšší podiel slovenských potravín. V tejto súvislosti vnímame ako vysoké riziko aj možný vstup poľského diskontného reťazca, ktorý by znamenal ďalšie zhoršenie situácie pre slovenských výrobcov potravín. Lacným poľským potravinám, ktoré by reťazec priniesol na náš trh, by nedokázali konkurovať,“ komentoval B. Cvik.
„Po niekoľkých rokoch pozitívneho vývoja v podiele vystavenia slovenských výrobkov opätovne nastúpil negatívny trend. Aby nastal skutočne dlhodobý pozitívny trend v budovaní našej potravinovej sebestačnosti, musíme jasne pomenovať príčinu tohto problému – slovenskému potravinárskemu priemyslu sa nedostáva zodpovedajúca štátna podpora na budovanie jeho konkurencieschopnosti, čo viedlo k k vzniku investičného dlhu na úrovni približne 1 mld. €. Zmenu v tomto ohľade neprináša ani nové rozdelenie cca 5 mld. € z európskych dotácií na obdobie rokov 2023 až 2027. Ak nebude na strane slovenskej vlády skutočne úprimná snaha podporiť výrobu potravín na Slovensku, posilnenie potravinovej sebestačnosti Slovenska nie je reálne,“ dodáva B. Cvik.
Zdroj: Potravinárska komora Slovenska
