Inovácie v retaile: Potenciál je v kategórii plant-based

Podrobnosti: Uverejnené streda, 31. máj 2023

Počas konferencie New Retail Summit 2023 sa ukázalo, že výrobcovia aj obchodníci veria kategórii potravín na rastlinnej báze (plant-based). Aj napriek pandémii a inflácii totiž stále rastie. Do tejto kategórie navyše smeruje množstvo inovácií a netýkajú sa len rozširovania sortimentu.

nrs2023 plantbased v

Na tohtoročný New Retail Summit zavítala Siska Pottie, ktorá má 20 - ročné skúseností z oblasti regulácie potravinárskeho priemyslu a vystúpila na koneferenčnom workshope, ktorý bol venovaný potravinám na rastlinnej báze. S. Pottie pracovala pre spoločnosti Danone a Nutritia a bola pri vzniku European Alliance for Plant-based Foods (EAPF), kde aktuálne pôsobí ako generálna tajomníčka. Aliancia EAPF reprezentuje celý dodávateľský reťazec a neziskové organizácie v sektore rastlinných alternatív. Komunikuje so stakeholdermi, hľadajú financovanie a realizujú edukatívne kampane.

Na podujatí prezentovala aktuálny stav a výzvy kategórie potravín na rastlinnej báze. Uviedla množstvo zaujímavých údajov z prieskumu NIQ realizovaného v 13 európskych krajinách. Spomenula, že táto kategória má hodnotu 5,8 miliardy € (celosvetovo 44,2 miliardy USD), pričom medzi rokmi 2020 a 2022 v hodnote predaja narástla až o 22 %. Medziročne 2021 vs. 2022 išlo o rast na úrovni 6%. Rastúce sú podľa jej slov všetky podkategórie plant-based potravín, a to napriek aktuálne vysokej inflácii. Z pohľadu tržieb za plant-based potraviny vedie v rebríčku s veľkým náskokom Nemecko, nasledujú Veľká Británia, Taliansko, Španielsko, Francúzsko a Holandsko (Slovensko nebolo súčasťou prieskumu).

Pokiaľ ide o konkrétne produkty, prieskum odhalil, že v predaji vedie rastlinné mlieko (38 %), nasledujú mäso (35 %), jogurty (8 %), nátierky (4 %), hotové jedlá (3 %), zmrzlina (3 %), syr (3 %), smotana (3 %), dezerty (1 %), morské plody (1 %). Medziročne (2021 vs. 2022) sú však najrýchlejšie rastúcimi kategóriami morské plody (+ 60 %), hotové jedlá (20 %) a dezerty (+ 17 %).

Zaujímavé je porovnanie objemu predaja rastlinných vs. živočíšnych produktov. Kým napríklad rastlinné syry medziročne (2021 vs. 2022) rástli o 17 %, živočíšne syry zaznamenali pokles o 3 %. Podobne rastlinné mlieko zaznamenalo o 6 % viac, živočíšne naopak o 4 % menej.

Spotrebiteľ vs. legislatíva

Dobrou správou pre dodávateľský reťazec a retail je to, že sami spotrebitelia sú tí, ktorí vyžadujú pestrejšiu ponuku potravín na rastlinnej báze. Na workshope odznelo, že až 39 % ľudí deklaruje to, že sú flexitariáni, pescetariáni, vegáni a vegetariáni, pričom ani zvyšných 61 % nie sú a priori proti rastlinnej strave, avšak sami seba označujú skôr za „všežravce“.

Aké sú bariéry nákupu a konzumácie potravín na rastlinnej báze? Podľa veľkého prieskumu „Smart Protein Project“ z novembra 2021 až 41 % ľudí nemá dostatok možností nakúpiť plant-based potraviny, 40 % uviedlo, že ich priatelia a rodina nekonzumujú tieto potraviny, 52 % opýtaných odrádza vyššia cena, 39 % deklaruje, že ich neláka chuť a 45 % ľudí potrebuje pred kúpou takýchto potravín viac informácií.

Nie sú to však jediné bariéry. Siskia Pottie uviedla, že na európskom trhu majú plant-based potraviny aj množstvo legislatívnych prekážok. Napríklad nemôžu byť distribuované v školách v programoch ako sú u nás „školský mliečny program“ alebo „ovocie do škôl“. Upozornila aj na vyššiu DPH, ktorá sa s týmito potravinami spája. V štátoch, kde je DPH 19%-ná, jednoducho nemôžu rastlinné alternatívy konkurovať mäsu, ktoré má iba 6%-nú DPH. Niektorá legislatíva sa už pokúša regulovať aj terminológiu, napríklad mlieko by sa malo volať v takomto prípade mliekom len vtedy, ak je živočíšneho pôvodu. Siska konkrétne upozornila na Amendment 165 a Amendment 171, kedy zviedli veľký súboj o to, aby sa veggie burger mohol podobať na normálny burger, vegetariánsky tuniak na bežného tuniaka (obalom, konzistenciou, category managementom) a mohli sa tak aj volať. Ambíciou EAPF je nastavovať mechanizmy tak, aby potraviny na rastlinnej báze boli dostupné čo najširšiemu počtu spotrebiteľov a harmonizovať legislatívu EÚ so stratégiami EÚ ako sú „Z farmy na vidličku“ alebo „Zelená dohoda“.

Vplyv na zdravie

Konzultant Martin Smatana, ktorý pôsobil v Inštitúte zdravotníckej politiky, bol členom viacerých dozorných rád v rámci WHO a OECD, v prednáške po Siske potvrdil, že sa opakovane stretáva s tromi chybami pri tvorení politík verejného zdravia: 1. zameranie na represie a rýchle výsledky, 2. dátová tma a ultimátnosť cieľov a 3. neadresné oparenia a ich chabá implementácia. Svoje tvrdenia podporil množstvom dát, počnúc najčastejšími dôvodmi úmrtí na Slovensku, cez determinanty zdravia, až po dôležitosť potravín na rastlinnej báze v jedálničku. Uviedol, že v ukazovateli výživových rizík sme podľa Európskej komisie na úrovni 26 % (úmrtia spojené s výživou), pričom priemer EÚ je 17 %. Ak by sme sa dotiahli iba na priemer EÚ, odvrátilo by to 4000 predčasných úmrtí a ušetrilo štátu 40 miliónov €.

„Z istej kanadskej štúdie vyplýva, že najzdravšia je plant-based strava resp. diéta. Robustná metaštúdia s názvom „Plant-based diets and their imapact on health, sustainability and the environment“ uvádza, že v podstate všetky top diéty sú vystavané na podklade rastlinných alternatív. WHO takisto priznáva, že plant-based diéta je najviac udržateľná forma, a to i z pohľadu financií,“ uviedol M. Smatana, ktorý predstavil aj vlastnú štúdiu, realizovanú s agentúrou Focus v marci 2023. Potvrdilo sa v nej, že tí ľudia, ktorí zarábajú viac, sa aj lepšie a zdravšie stravujú. Vzdelávanie a príjem spolu korelujú. Ľudia si vyberajú skôr živočíšne produkty, iba približne 6,6 % sa rozhodne pre rastlinné alternatívy.“

Na Slovensku budeme mať najbližší polrok tzv. úradnícku vládu a väčšie zmeny v legislatíve zrejme nemožno očakávať, a to sa týka aj DPH. WHO pritom pre školské jedálne odporúča, aby rastlinný proteín prevažoval nad živočíšnym. Otázkou je, či štátne kampane na zvýšenie spotreby mlieka alebo vajec, doplnia alebo nahradia kampane na podporu rastlinných alternatív. Medzitým vo Fínsku deťom v školách servírujú živočíšne aj rastlinné mlieko, Holandsko prijalo akčný plán, ktorý má posunúť konzumáciu živočíšnych a rastlinných proteínov v krajine zo 60:40 na 50:50, a to do roku 2030 a Dánsko investuje desiatky miliónov eur do produkcie plant-based potravín. Do istej miery by mohla slovenských spotrebiteľov motivovať aj širšia implementácia značenia Nutri Score, keďže potraviny na rastlinnej báze majú zvyčajne skóre A, B alebo C.

Aká má byť úloha retailu?

Podľa Sisky Pottie by mal retail venovať rastlinným alternatívam zvýšenú pozornosť. Pomáha napríklad samostatné vystavenie, promócie, organizovanie akcií typu „Veganuary“. Ďalšou úlohou je edukovať a inšpirovať v aplikáciách, na sociálnych sieťach či v časopisoch pre zákazníkov.

Erik Šiatkovský, komerčný riaditeľ, Tesco Stores SR v panelovej diskusii potvrdil, že kategórii plant-based sa venujú skutočne intenzívne. „Za posledné 3-4 roky rástla táto kategória dvojciferným tempom a hoci bol uplynulý rok krízový, kategória i tak dosahovala slušný rast. V porovnaní s ostatnými kategóriami je však stále malá. Na Slovensku vypijeme stále viac alkoholu, ako zjeme plant-based potravín,“ uviedol E. Šiatkovský a dodal: „Mnohých zákazníkov odradí cena, na čo sme zareagovali úpravou profitability. Kalkulujeme s nižšími maržami, ale vnímame to ako investíciu do kategórie a do jej sprístupnenia širšej báze spotrebiteľov. Posilnili sme jej predaj aj v menších mestách. Výsledok bol dobrý a je zaujímavé, že plant-based potraviny nie sú elitárske. Nevidíme ani na základe údajov z Club Card, že by bol nákup menší v menších mestách a na východe Slovenska, hoci inflácia ovplyvnila rozhodovanie ľudí. Spotrebiteľ síce deklaruje, že má záujem, ale iné rozhodnutie urobí pred regálom.“

Tesco vníma v tejto súvislosti dva významné segmenty zákazníkov: menšie rodiny s vyšším príjmom a mladých ľudí, ktorí radi experimentujú. Potenciál vidia v oslovení flexitariánov a v edukácii spotrebiteľov. Tesco sleduje vývoj chutí aj surovín, plant-based už nie sú len výrobky zo sóje a i v tomto smere sa snaží vzdelávať.

„Kľúčom je chuť, ktorá sa zlepšuje pri značkových produktoch, aj u produktov privátnej značky. Očakávame rýchlejší inovačný cyklus, dokonca aj mnohé ikonické produkty, dlhodobo nemenné, už uviedli na trh novinky. Chceme zvyšovať ponuku alternatív mäsa rádovo v stovkách percent. V rámci privátnej značky budeme hľadať dodávateľov, aby sme priniesli zákazníkom kvalitu za dostupnú cenu,“ povedal na margo inovácií počas druhého dňa konferencie Martin Kuruc, generálny riaditeľ, TESCO Stores SR.

Tesco tak stavilo na pestrosť sortimentu. Ako však priznal E. Šiatkovský, v rámci manažmentu kategórie plant-based je ťažké obsiahnuť množstvo menších dodávateľov, ktorí nemajú dlhú históriu a často zaniknú ešte skôr, ako ich zalistujú. Tesco napriek tomu chce poskytovať šancu aj menším a lokálnym výrobcom. Druhou cestou je spomínané rozširovanie sortimentu vlastnej značky Plant Chef.

Do roku 2025 plánuje Tesco zvýšiť predaj plant-based potravín až o 300%. Pomáhajú mu v tom aj rozširujúce sa portfóliá veľkých dodávateľov. Paradoxne to môžu byť aj tí, ktorí dodávajú výrobky živočíšneho pôvodu. Napríklad Rügenwalder Mühle má väčší obrat z rastlinných alternatív, pričom je to tradičný nemecký výrobca mäsových produktov. Na Slovensku na vlnu plant-based inovácií veľmi dobre zareagovali viacerí výrobcovia, napríklad Ryba Žilina, Mäspoma alebo Mäsovýroba Gašparík. Veľkých nadnárodných producentov v diskusii počas New Retail Summit reprezentovali Danone a Nestlé.

Ako vidia kategóriu dodávatelia?

Marián Jánoš, General Manager CZ/SK, Danone potvrdil, že portfólio, ktoré pod značkou Alpro predávajú na Slovensku, je užšie ako v zahraničí. „Kategória je tu veľmi malá. Potrebuje dozrieť a spoločne s podporou retailu a štátu sa dostať k väčšiemu počtu ľudí. Vnímame dopyt po novinkách, príchutiach a berieme ohľad na špecifiká slovenského spotrebiteľa, ktorému ponúkame relevantné produkty. Stále však iba 41% ľudí raz ročne ochutná plant-based potraviny, pričom v zahraničí je to dvojnásobok. Rozširovanie kategórie je dôležité, lebo v konečnom dôsledku to prinesie úspory z rozsahu a výroba bude efektívnejšia. Väčšina výrobcov zvýšený objem produkcie premietne do nižšej ceny pre spotrebiteľa.“

„V našom prieskume nám vyšlo, že 2,5-3 % spotrebiteľov patrí medzi vegánov. Avšak flexitariánov je 32 %, čo je viac ako v Čechách. Najväčšiu časť spotrebiteľov tvoria rodiny v strednom veku a dôvodom pre konzumáciu plant-based potravín je vyššia starostlivosť o svoje zdravie,“ uviedol niekoľko interných údajov Martin Mittner, Country Manager SK & Sales Director, Nestlé Slovensko, ktorý tiež potvrdil, že ich značka Garden Gourmet má oveľa širšie portfólio, ako je aktuálne dostupné u nás. „Nemá zmysel vrhnúť množstvo SKU, ktoré by nemali želanú obrátkovosť. Uviedli sme len také výrobky, ktorým hovoríme „Simple Switch“, teda je u nich ľahšie prejsť, „prepnúť“ z živočíšnych na rastlinné produkty. Samozrejme tieto výrobky musia aj chutiť. Stále preto hľadáme vhodné zloženie a kompromisy. Pri komunikácii nechceme zákazníkov do ničoho nútiť, ale ukazujeme im dopady na životné prostredie, na biodiverzitu, na úmrtnosť spôsobenú nevhodnou stravou. Mladšie generácie tieto témy vnímajú citlivejšie.“

Za dodávateľov v panelovej diskusii o inováciách počas druhého dňa konferencie New Retail Summit vystúpil Jakub Lunter, Business Development Director, Alfa Bio. Predikoval, že mäso a mäsové produkty budú vzhľadom k rôznym faktorom, načrtnutým M. Mittnerom niečo, čo nebude „in“ ani „trendy“. V Nemecku plánujú do 20-30 rokov ponúkať také náhrady mäsa, ktoré sa budú podobať na mäso. „Chuť je to, čo rozhoduje aj u tofu, čo je náš kľúčový produkt. Dôraz kladieme na lokálne suroviny. Napríklad sóju máme zo Slovenska, vieme tak dohliadnuť na kvalitu,“ potvrdil slová M. Kuruca Jakub Lunter a dodal: „Mladšia generácia je hrdá na lokálne potraviny a rastlinné alternatívy. Práve tu vnímame rozdiely v nákupnom správaní. Oproti 90-tym rokom alebo začiatku milénia, kedy boli kľúčovou zákazníckou skupinou ženy vo veku 20-45 rokov, ktoré dbali na zdravie, v súčasnosti sú to flexitariáni a trocha nadnesene povedané muži po prvom infarkte.“

J. Lunter tiež hovoril o privátnych značkách reťazcov, vďaka ktorým prenikli na zahraničné trhy, pričom je to výhodné aj z pohľadu dohôd na lokálnej úrovni v danom štáte, čo by nebolo možné dosiahnuť a manažovať zo Slovenska. Ján Husák, obchodný riaditeľ a člen predstavenstva, Tatranská mliekareň nadviazal na slová Sisky Pottie a posťažoval si, že zo školského mliečneho programu im vylúčili delaktózovaný produkt fortifikovaný vitamínom D.

„Napríklad ani vegánske zmrzliny nemajú uspokojivo doriešenú legislatívu a všeobecne plant-based potraviny sú vágne definované a právne ukotvené,“ uviedol J. Husák a dodal: „V rastlinných alternatívach a privátnych značkách vidíme budúcnosť a príležitosti, hoci ani výrobky živočíšneho pôvodu nie je potrebné zatracovať, veď mliečny tuk je jeden z najzdravších a najľahšie odbúrateľných. Značkové výrobky sú stále v predajoch nad úrovňou privátiek, no napríklad penetrácia na zahraničné trhy pomocou privátiek reťazcov je pre nás ekonomická a logická. Plant-based potraviny ako aj BIO mlieko si držia cenu, i keď dvojciferný medziročný rast predajov už neočakávame. Sú v súlade s trendami, rovnako ako zdravšie produkty, výrobky bez konzervantov a sortiment pre ľudí s potravinovými intoleranciami.“