Novela zákona o potravinách neodstránila jeho odborné nedostatky
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 18. november 2016
Návrh novely zákona o potravinách počíta so zachovaním likvidačných pokút aj po 1. januári 2017, a to aj napriek zisteniam Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorá v ostatných rokoch konštatuje kontinuálny pokles nedostatkov v maloobchodnej sieti na Slovensku.
Aj na základe tohto trendu následne vyslovilo Ministerstvo pôdohospodárstva opakovane, koncom roka 2015 a na jar roka 2016, úmysel pokuty za zistené nedostatky znížiť. Tento zámer ministerstvo následne premietlo do novely zákona, ktorú predložilo do pripomienkového konania. Po jeho skončení však bol náhle predložený do vlády iný, pozmenený dokument. Vláda tento dokument bez odbornej diskusie schválila.
SAMO nesúhlasí
Pokuty v miliónovej výške pre obchodníkov, s ktorými naďalej počíta návrh novely zákona o potravinách prerokovávaný v Národnej rade SR, sú podľa Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) neprimerané a nespravodlivé.
„Ak porovnáme pokuty v zákone o potravinách so sankciami v iných zákonoch, ktoré upravujú oblasti, kde dochádza k závažnejšiemu ohrozeniu života a zdravia spotrebiteľov, zistíme, že tieto sú omnoho nižšie než tie, ktoré hrozia obchodníkom. V prípade obchodu pritom ide iba o potenciálne menej závažné situácie. Za posledných sledovaných 25 rokov sme totiž na Slovensku nezaznamenali jediný prípad, kedy by došlo k ohrozeniu života zákazníka v dôsledku kúpy závadnej potraviny v predajni," konštatuje Katarína Fašiangová, predsedníčka SAMO.
Ako dodáva K. Fašiangová na porovnanie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou udelil v roku 2015 za 116 prípadov zanedbania starostlivosti o pacienta pokuty v celkovej výške necelých 190 000 €. Predložená novela je nespravodlivá aj v tom, že na rozdiel od praxe v iných krajinách Európskej únie, udelené miliónové pokuty znášajú výhradne len obchodníci.
Obchodníci združení v SAMO upozorňujú, že ak bude zákon schválený v podobe, v akej bol predložený do parlamentu, dotkne sa negatívne všetkých obchodníkov. Ohrozená môže byť najmä zamestnanosť a nové investície v regiónoch, negatívne dopady môžu pocítiť aj slovenskí dodávatelia. Vysoký podiel pokút v dôsledku pochybení ostatných článkov potravinového reťazca zrejme prinúti obchodníkov suplovať úlohu štátu a sprísniť predtrhovú kontrolu kvality dodávaného tovaru.
Nezohľadňuje sa závažnosť
Ďalším výrazným nedostatkom novely zákona je, že naďalej neumožňuje prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu a hlavne nezohľadňuje ani závažnosť porušenia zákona. "Odstrániť aj toto mala novela zákona prerokovaná v pripomienkovom konaní. Výsledok odborného dialógu však napokon skončil v koši," upozorňuje K. Fašiangová. Bude tak naďalej dochádzať k tomu, že v prípade tretieho drobného pochybenia, aj keď toto nijako neohrozuje zdravie či život spotrebiteľa, musí byť uložená obchodníkovi pokuta vo výške minimálne 1 milión €. Túto pokutu kontrolné orgány podľa súčasného zákona nemajú možnosť znížiť aj keď je neprimeraná konkrétnemu porušeniu. Pochybením môže byť napríklad prehliadnutie jedného balenia cestovín po dátume minimálnej trvanlivosti medzi miliónom produktov na pultoch.
"Výška peňažného trestu nerozlišuje medzi dvoma rozdielnymi kodifikovanými termínmi, teda dátumom spotreby (DS) a dátumom minimálnej trvanlivosti (DMT). Je to nielen v rozpore s logikou, ale aj v rozpore s legislatívou EÚ," dodáva K. Fašiangová.
Likvidačné pokuty
Miliónové pokuty, ktoré v zákone zostávajú zachované, sú podľa obchodníkov neprimerané, nespravodlivé a likvidačné. Pokutu za nájdené tretie porušenie, vo výške od 1 - 5 miliónov €, znášajú výhradne iba obchodníci, hoci sa na nich podieľajú často aj iné články v potravinovom dodávateľskom reťazci. Obchodníkom sa ich však nedarí zainteresovať k vyššej zodpovednosti a to ani hmotne, pretože im to zákon o neprimeraných podmienkach nedovoľuje. Obchod je teda nelogicky sankcionovaný aj za pochybenia z ostatných článkov potravinového dodávateľského reťazca, ktoré nemôže ovplyvniť.
„Ďalším faktom v tejto súvislosti je, že zo 100 najvyšších doteraz udelených pokút až 92 pripadlo na zahraničné reťazce (96,04 % hodnoty pokút). Domáci obchodný reťazec COOP Jednota, ktorý je s 2 225 predajňami najväčším obchodným reťazcom na Slovensku napríklad, zo 100 najvyšších udelených pokút dostal jednu, v hodnote 50 000 €. Oproti tomu zahraničné obchodné reťazce dostali spolu pokuty v hodnote 11,3 milióna €,“ špecifikuje K. Fašiangová.
Doteraz bolo ako ďalej K. Fašiangová uvádza na Slovensku udelených spolu 9 miliónových pokút, všetky dostali zahraničné obchodné reťazce (Tesco 5, Billa 2, Kaufland 2). Porušuje sa tým podľa stanoviska SAMO zásada rovnakého zaobchádzania a navodzuje dojem zaujatosti, keďže podľa legislatívy EÚ môžu zahraničné podnikateľské subjekty v Slovenskej republike podnikať za rovnakých podmienok ako slovenské subjekty.
“Zahraničné obchodné reťazce, vlastniace prepracované know-how, s ktorým úspešne pôsobia na ostatných trhoch členských krajín EÚ, čelia takýmto perzekúciám iba v SR,“ konštatuje K. Fašiangová.
Dopady novely
Ak dôjde v parlamente k schváleniu zákona o potravinách v podobe, v akej ho schválila vláda, bude to mať značné sociálno-ekonomické a politické dopady na celý sektor obchodu na Slovensku. Obchodník, ktorý musí zaplatiť miliónovú pokutu je napríklad nútený prehodnotiť ďalší rozvoj a expanziu na slovenskom trhu. Má to prirodzene priamy dopad na vytvorenie ďalších pracovných miest v rôznych regiónoch Slovenska, pričom zrejme obmedzí alebo nevytvorí ani ďalšie možnosti spolupráce s lokálnymi dodávateľmi. Obmedzenie investícií znamená tiež menej platieb do štátneho rozpočtu a nižšie príspevky na verejné financie. „Neprimerané pokuty v obchode na Slovensku a ich medializácia dlhodobo odrádza aj ľudí pracovať v maloobchode a veľkoobchode, čím tento sektor dlhodobo trpí nedostatkom zamestnancov a nevie tak prispieť k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku,“ vysvetľuje K. Fašiangová.
Ako to je v zahraničí?
Slovensko je v porovnaní s väčšinou členských krajín EÚ najkonzervatívnejšie v ďalšom využití potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. O to viac je nadmieru prísne v oblasti sankcií, pri ojedinelom náleze potraviny deň, alebo niekoľko dní po dátume minimálnej trvanlivosti v obchode, kde výška pokút ďaleko presahuje aj bohaté krajiny ako Nemecko či Rakúsko. V porovnaní s nimi, pri stanovovaní výšky pokút tiež ako jediné neprihliada na individuálne posúdenie jednotlivých pochybení.
Ľudský faktor
„Pokuty tak, ako by mali naďalej v zákone zostať považujeme za neprimerané a likvidačné. Nehovoriac o tom, ak porovnáme situáciu na Slovensku a v okolitých krajinách. Pochybenia, ktoré nastávajú v našich predajniach nie sú z nášho pohľadu vysoké. Ide len o tovar pár dni po záruke, v nízkych hodnotách. Samozrejme v predajniach sme kontroly sprísnili, zamestnanci sú poučení a dôslední. Špeciálneho človeka na kontrolu kvality v predajniach nemáme, táto dôležitá úloha je na každom našom zamestnancovi. Vždy však môže zlyhať ľudský faktor nakoľko ide o manipuláciu s tovarom. Faktom je aj to, že ide o sektor s pomerne vysokou mierou fluktuácíe ľudí, čo takisto má na výskyt nedostatkov určitý vplyv,“ uvádza pre odborný portál RETAIL magazin.sk Denisa Pernicová, marketingová riaditeľka Billa Slovensko a dodáva: „Ak majú byť pokuty udeľované, tak nech sú primerané a nielen na pleciach obvchodníkov. Na prvom mieste je u nás zákazník a tomu chceme predávať najkvalitnejší tovar“.
Prečo len obchodník?
„To, že pokuty zostávajú nás neteší. Nezostáva nám nič iné, len ďalej argumentovať, hovoriť so zákonodarcami a s jednotlivými rezortmi. Bude nevyhnutné pokračovať a prinášať fakty z praxe. Faktografickou argumentáciou a odbornou diskusiou, neustálym informovaním našich partnerov na strane štátu sa môžeme posunúť ďalej a dosiahnuť želanú zmenu,“ uvádza Martin Gärtner zo spoločnosti Kaufland a dodáva: „Ak sa v súčasnosti 2% kontrol zrealizujú na strane výroby a zvyšok na strane obchodu, je to výrazný nepomer. Stále tvrdíme, že systém kontrol je momentálne jednostranne zameraný. Nemyslime si, že je to v prospech spotrebiteľa ako je deklarované. Nikdy sme sa kontrolám nebránili, boli tu vždy a aj budú. Akceptujeme aj argument, že kontroly chránia konečného spotrebiteľa. Len sa za posledné roky zdeformovali do súčasnej podoby. Aký má z miliónovej pokuty prospech spotrebiteľ? “ Ako ďalej hovorí, reťazec Kaufland má perfektne fungujúci systém vnútornej kontroly, dôsledná vstupná kontrola začína už v logistickom centre. Časť kontrol prebieha elektronicky, časť fyzicky, s cieľom maximálne znížiť počet nedostatkov a výskytu tovarov, ktoré nespĺňajú požiadavky legislatívy. „Za kvalitnú potravinu sme spoluzodpovední všetci, od výroby až po obchod. Neustále sa však poukazuje len na obchodníkov,“ dodáva M. Gärtner.
Pripravil: dk
Zdroj: SAMO, redakcia
Ilustračné foto: Shutterstock.com
