Nižšia DPH môže zmierniť rast cien
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 15. február 2022
Diskusia o nižšej DPH na potraviny bola témou mnohých debát odborníkov a obchodníkov už v minulosti. V týchto dňoch je táto problematika opäť v popredí a to najmä v súvislosti s citeľným zdražovaním.
Odborné kruhy sa zhodujú na tom, že zníženie DPH na potraviny dokáže zmierniť nárast cien. Bol by to tiež jeden z prospešných krokov na posilnenie domácej ekonomiky. Potravinárska komora Slovenska (PKS) dlhodobo upozorňuje, že Slovensko má jednu z najvyšších sadzieb dane z pridanej hodnoty na potraviny v Európskej únii. Znížená daň z pridanej hodnoty by sa mala uplatniť na podstatne širší okruh potravín, keďže momentálne zahŕňa len mäso, niekoľko druhov mliečnych výrobkov, čerstvý chlieb, rožky, ovocné a zeleninové šťavy a niektoré druhy ovocia a zeleniny.
„Vláda SR by nemala podceniť dopad opatrení prijatých okolitými krajinami na slovenských spotrebiteľov, maloobchod a výrobcov potravín. PKS podporuje zníženie sadzby DPH na potraviny, nakoľko je u nás jednou z najvyšších v rámci Európskej únie. Aby však spotrebiteľ toto opatrenie skutočne pocítil, zníženie sadzby nemôže byť iba kozmetické a zároveň je potrebné aplikovať ho na širší okruh potravín. Rovnako bude treba dohliadnuť, aby cenové zvýhodnenie z nižšej DPH neabsorboval nakoniec obchod, ale aby sa pretavilo do ceny pre konečného spotrebiteľa,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident PKS.
Zníženie DPH môže infláciu pribrzdiť, nie úplne zastaviť
Aj členovia Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) dlhodobo apelujú na potrebu zníženia DPH na potraviny, ktorá je najvyššia v rámci krajín V4 a jedna z najvyšších v rámci EÚ.
„Veľmi otvorene hovoríme, že zníženie DPH pomôže stlačiť inflačnú brzdu, ale nezastaví ju úplne. Náklady budú neustále rásť a to nielen obchodníkom, ale najmä dodávateľom, čiže poľnohospodárom a potravinárom. Znížená DPH by však pomohla lepšie absorbovať tieto náklady v celej agropotravinárskej vertikále, čo sa prejaví pre spotrebiteľa v nižšom raste cien potravín. To sa dialo napríklad aj v minulom roku, keď priemerná inflácia bola na úrovni 3,2% a inflácia na potraviny iba 1,8%. Obchodníci boli schopní značnú časť nákladov absorbovať vo vlastnej sieti a impulz v podobe zníženej DPH by pomohol pri férovom prenesení do cien ešte viac absorbovať tieto cenové nárasty. Obchod dokázal, že zníženú DPH preniesol férovo do cien, to však neznamená, že sa ceny zmrazili. To by sa museli zafixovať všetky faktory, ktoré vstupujú do cenotvorby v celej agropotravinárskej vertikále,“ vysvetľuje Martin Krajčovič, predseda SAMO.
Okolité krajiny pristúpili k výrazným opatreniam
Maďarsko ide cestou regulácie cien vybraných potravín. Ceny kryštálového cukru, pšeničnej múky, slnečnicového oleja, bravčového stehna, kuracích pŕs a kravského mlieka s 2,8-percentným obsahom tuku treba vrátiť na úroveň, na ktorej boli vlani, pred 15. októbrom, vyhlásil premiér. V Poľsku od februára zaviedli nulovú DPH na potraviny. Navyše, v Poľsku znížili DPH na benzín a diesel z 23 % na 8 %, čo nepochybne prehĺbi nákupnú turistiku Slovákov.
Negatívny dopad na slovenských spotrebiteľov, maloobchod a výrobcov potravín si vyžaduje včasnú a razantnú reakciu. Daňové úľavy na potraviny prijaté okolitými krajinami by vláda SR nemala podceniť. „Až polovica obyvateľov Slovenska žije v oblastiach do 100 km od najbližších hraníc, preto citlivo reaguje na cenové pohyby hlavných položiek spotrebiteľského koša. Po prijatí cenových opatrení v Maďarsku alebo v Poľsku, kde štát znižuje DPH na potraviny na nulu a citeľne prispieva k zlacneniu pohonných látok, môžeme očakávať, že nemalá časť obyvateľov Slovenska bude praktizovať väčšie týždenné nákupy v Poľsku. Môžu pri nich dosiahnuť dvojitú úsporu, ak spravia veľký nákup potravín a navyše natankujú s daňovým zvýhodnením,“ upozorňuje Jana Venhartová, riaditeľka PKS. A dodáva: „Podobne treba očakávať, že nákup surovín z lacnejšieho zdroja v zahraničí uprednostnia mnohé gastro zariadenia. To však bude znamenať vážne negatívne dopady na miestny maloobchod a výrobcov potravín na Slovensku.“
Ak nepredá obchod, nepredá ani dodávateľ
Myšlienkovú jednotu v situácii, kedy sa určite treba spojiť a držať za jeden koniec, prejavuje i Zväz obchodu SR (ZO SR). „Okolité štáty prijímajú rázne opatrenia a podliezajú nás v cenách potravín, energií, pohonných látok, navyše poskytujú priamu podporu domácnostiam a nám hrozí nákupná turistika nevídaných rozmerov. Situácia začína byť zlá. Potrebujeme predávať a udržať konkurencieschopnosť a kúpyschopnosť. Ak nepredáme my, nepredajú ani naši dodávatelia. A v susedných krajinách si nikto nebude kupovať slovenské výrobky. Spotrebiteľské správanie vie citeľne ovplyvniť príjmy do štátneho rozpočtu a môžeme len čakať, čo nás bude stáť viac, ak štát neprispôsobí svoju politiku nepriaznivému vývoju situácie,“ konštatuje Nadežda Machútová, prezidentka Zväzu obchodu SR (ZO SR). "Členovia ZO SR sú jednoznačne za zníženie DPH na potraviny v čo najširšom rozsahu, ideálne na 5 %, samozrejme spolu s gastro rezortom a znížením DPH na pohonné látky, čo by pomohlo celej agropotravinárskej vertikále a dopad na spotrebiteľa by bol určite miernejší,“ zdôrazňuje N. Machútová.
Nezmyselné a neefektívne podpory zo strany štátu
Všetko je v rukách predstaviteľov štátu. Ako sa budú vyvíjať spotrebiteľské ceny a ako budú poľnohospodári, potravinári a obchod ďalej pracovať, ovplyvní určite i prijatie, resp. neprijatie nižšej sadzby DPH na potraviny.
„Každé zníženie daní znamená viac peňazí v rukách občanov a menej peňazí v rukách politikov. Po rokoch bezbrehého míňania v podobe desiatok opatrení, sociálnych balíčkov, ktoré vyeskalovali až k súčasným očkovacím bonusom, tehotenským dávkam a gigantickému deficitu, považujem zníženie DPH na potraviny za dobrý krok. Osobne som síce fanúšikom jednoduchého a prehľadného daňového systému, preto by som radšej preferoval plošné zníženie DPH. Chápem však spoločenský tlak ohľadom rastúcich cien potravín, preto by som aj selektívne zníženie DPH považoval za pragmatický krok, tým skôr, že znížená sadzba na vybrané druhy už aj tak existuje,“ vysvetľuje Martin Vlachynský, INESS - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz a pokračuje: „Zníženie DPH by znamenalo výpadok v rozpočte rádovo 200 miliónov € (podľa rozsahu). Dovolím si však pripomenúť, že kým v roku 2020 bol príjem z DPH 6,8 miliardy €, tak v roku 2022 sa očakáva príjem z DPH vo výške 8 miliárd €. Priestor vrátiť niečo spotrebiteľom nazad je teda obrovský.“
Zmysluplné riešenie = komplexný súbor opatrení
Problémy sú širšie a zvyšovanie nákladov na život je medzirezortná téma. „Zmysluplným riešením by mal byť súbor opatrení, ktoré do seba budú zapadať. Táto debata by preto nemala byť devalvovaná len na DPH na potraviny. A už vôbec nie je na mieste dopredu obviňovať obchodné reťazce, že prípadné zníženie DPH zneužijú v tak silnom konkurenčnom prostredí a práve v tejto situácii. Aj ceny potravín reagujú na všetky vstupy a výrobcovia potravín ceny zvyšovali v závere roka a opakovane od nového roka. Zmluvy sa prakticky neustále otvárajú,“ zdôrazňuje N. Machútová.
Opatrenia by mali byť podľa zástupcov obchodu komplexnejšie. Až to by prinieslo výraznejší efekt pre všetkých účastníkov trhu. „Z dlhodobého hľadiska je potrebné výrazne zvýšiť podporu pre potravinársky priemysel na Slovensku, aby dokázal znižovať investičný dlh a dobiehať konkurenciu z okolitých štátov, najmä z krajín V4. V súčasnosti žiadajú slovenskí potravinári v priemere vyššie navýšenia odbytových cien ako zahraničná konkurencia, čo len potvrdzuje dlhodobé podfinancovanie slovenského agropotravinárskeho priemyslu,“ uzatvára M. Krajčovič. PKS taktiež dlhodobo upozorňuje na nepriaznivú situáciu v potravinárskom odvetví: pokles potravinárskej produkcie, vysoké negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, ohrozenie potravinovej bezpečnosti či podfinancovanie celého sektora.
Potravinárom zároveň dlhšie obdobie výrazne rastú náklady na výrobu potravín, či už je to zvyšovaním cien surovín, ale aj obalov, ceny energií či pohonných hmôt. Od januára 2022 sa rovnako zvýšila minimálna mzda. Toto všetko sa odráža vo výsledných cenách.
Jana Kuklová
Ilustračné foto: Schutterstock.com
