Vývoj reklamy v obchode odhaľuje unikátna výstava

Podrobnosti: Uverejnené piatok, 26. január 2018

V historických priestoroch Bratislavského hradu si ju môžete prezrieť až do konca septembra 2018. Fascinujúce exponáty, podmanivá atmosféra dávno minulého, prítmie a k tomu dobová hudba, to všetko prispieva k netradičnému zážitku z výstavy Reklama a obchod 1918 -1948.

vystava hrad uvod

Precízne a moderne koncipovaná výstava na ploche 500 m² nadchne nielen milovníkov histórie obchodu, ale aj reklamy, marketingu a zberateľstva. Čo je najdôležitejšie, budete mať príležitosť spoznať rôzne tradičné aj netradičné prevedenia reklamy na našom území od vzniku prvej Československej republiky. Vystavené exponáty prenesú návštevníka do obdobia rokov 1918-1948. Výstava je silným nostalgickým návratom do histórie, súčasníkom prináša množstvo zaujímavých podnetov a vyvoláva mnohé otázky. Okrem bratislavského Múzea obchodu sa na nej podieľa Historické múzeum Slovenského národného múzea a D&D studio.

Ako to bolo kedysi

Reklama za čias prvej Československej republiky nadväzovala na formu propagácie v Rakúsko-Uhorsku na prelome 19. a 20. storočia. V tom období bol najdôležitejším komunikačným prostriedkom reklamný plagát a reklama v novinách. Reklama bola súčasťou každodenného života, určovala módne trendy spoločnosti a bola nevyhnutnosťou kvôli rastúcemu tlaku konkurencie. Aj v tej dobe išlo o silný a vplyvný komunikačný prostriedok medzi predávajúcim a kupujúcim.

Reklama tých čias sa usilovala urobiť danú chvíľu nevšednou a povýšiť napríklad obyčajný nákup na spoločenskú udalosť. Vlastniť určitý produkt, či navštíviť odporúčané podujatie, sa veľakrát stalo záležitosťou spoločenskej prestíže.

Málo sa vie, že na prelome 19. a 20. storočia bolo reklamy oveľa viac než dnes. Nachádzala sa v uliciach, na domoch, prakticky od prízemia až po strechu. Každý malý živnostník ňou oznamoval, čo vyrába alebo predáva, snažil sa všemožne zaujať. Napokon stačí si pozrieť historické fotografie starej Obchodnej ulice v Bratislave. Zachovali sa dokonca články v novinách, kde sa ľudia sťažovali, že reklama prekážala, prekrývala fasády budov, obmedzovala pri prechádzaní, hyzdila budovy a bránila vo výhľade.

Čo na výstave uvidíte?

Predovšetkým vizuálne aj slovne vyjadrené reklamy. Veľa plagátov, okrem nich množstvo firemných tlačív, fliaš, pohárov, upomienkových aj úžitkových predmetov. Plechové a iné škatuľky na kávu, čaj, cigarety, oleje, semená záhradných rastlín a rôzny sortiment sa striedajú s kartónovými výveskami a ďalšími pútačmi, tiež výrobkami zaniknutých aj existujúcich firiem. Nájdete tu aj veľa exponátov, ktoré priamo s obchodom nesúvisia, napríklad hasičské pomôcky, alebo zaujímavé exponáty súvisiace so značkou Matador.

Zastúpené sú aj humorné príbehové reklamy či vývesné štíty. Ak sa na výstavu pozriete z iného uhla, prejdete sa aj históriou a vývojom obalov najrelevantnejších produktových kategórií – kávy, čaju, kakaa, polievok, olejov, nápojov, mydiel a pod..

Výstave dominuje rozsiahla kolekcia plechových a smaltových tabúľ od zberateľa a architekta Jozefa Habodásza. Upútajú vás hneď pri vstupe a budú vás sprevádzať počas celej prehliadky. Autori výstavy a nadšenci myšlienky sú však traja, okrem J. Habodásza je to Eduard Belušák a Richard Jakubík z Múzea obchodu.

Na začiatku bol nápad

Výstava je ojedinelá tým, že rovnaké príležitosti sa v našich končinách naskytajú minimálne. „Popri tom, ako som sa stretával pri iných pracovných príležitostiach s architektom Jozefom Habodászom, vídaval som v jeho ateliéri množstvo veľmi zaujímavých reklamných smaltových tabúľ. Napadlo ma, či by sme nepripravili špecializovanú výstavu zameranú práve na reklamu. Táto myšlienka ho oslovila a hneď sme sa pustili do príprav, ktoré trvali asi tri mesiace. Na výstave pritom máme zastúpený len zlomok jeho bohatej zbierky,“ hovorí kurátor výstavy Eduard Belušák, ktorý nás previedol výstavou.

Výstava poukazuje aj na bežne uplatňovanú trojjazyčnosť reklamy. „Ak bola reklama na určitý produkt v slovenčine, bola dostupná hneď aj v maďarčine či nemčine. Pri pohľade na exponáty je vidieť aj to, ako sa jednotlivé reklamy podobali a ovplyvňovali. Dnes by sme to nazvali kopírovanie. Zreteľne je tiež možné vnímať, že česká reklama bola veľmi ovplyvnená nemeckou. Slovenská reklama bola zasa ovplyvnená českou,“ uvádza E. Belušák. Celkovo bola reklama odrazom trendov a módy danej doby a rovnako trendov prenikajúcich na naše územie zo zahraničia. Presne tak, ako je to aj dnes.

Zaujímavá je v súvislosti s napodobňovaním napríklad snaha kopírovať známu cenovú stratégiu firmy Baťa - zámenou číslice 9 za 6. Daný výrobca odevov k cenám končiacim číslicou 6 pridal ešte aj slogan: „Sme lacnejší ako Baťa “. Konkurenčný boj tak bol aj v uvedenom období neúprosný a hlavne snaha oprieť svoj úspech o nápady iných.

Na výstave je približne 3500 exponátov

Najzaujímavejším je návrh plagátu propagujúceho Orientálny trh hneď v úvode výstavy. Pochádza z dielne akademického maliara Martina Benku. Podľa tohto návrhu bol následne vytvorený a vyrobený aj samotný plagát tohto podujatia.

Vo všeobecnosti prevláda názor, že tvorcami reklamy boli anonymní autori. Nie je to celkom tak. Neraz boli tvorcami reklám renomovaní umelci a svetoznámi grafici. Na výstave napríklad nájdete zmienku o Milošovi Slovákovi. Tento dnes takmer zabudnutý český maliar a grafik pôsobil po štúdiách niekoľko rokov v Spojených štátoch. Za oceánom získal hodnotné skúsenosti z práce s modernou obchodnou reklamou. Z jeho amerického pobytu sa dokonca zachovali obchodné plagáty a kartónové reklamy na rôzne druhy spotrebného tovaru, vrátane niekoľkých trojrozmerných reklám pre výklady obchodných domov a obchodov. Po návrate domov získal prestížne postavenie grafického dizajnéra vo firme Baťa a veľa rokov pracoval na tvorbe Baťovho firemného štýlu. Neskôr pôsobil ako grafický dizajnér vo firme Thymolin odkiaľ pochádza aj slávny úsmev.

V súvislosti s reklamnými plagátmi treba podotknúť, že boli skôr jednorazovou záležitosťou. Po výrobe sa nalepili a po určitom čase strhli a vyhodili. Aj preto sa ich nezachovalo do súčasnosti veľa. Tie, čo sa zachovali, majú už dnes neraz hodnotu umeleckých diel.

Prikrášľovanie a vystatovanie

Výstava na Bratislavskom hrade poukazuje aj na to, že reklama tu vždy bola, určite aj bude a už v minulosti sa menili jej formy.

„Najskôr sa využívali plagáty a vývesné tabule, väčšinou so základnými popismi výrobkov. Neskôr pribudli slogany a heslá. Postupne sa začala objavovať aj televízna a rozhlasová reklama. Postupne aj merkantilná tlač zahŕňajúce tlačivá, faktúry, účtenky a pod., kde mali dôležité miesto reklamné prvky,“ hovorí E. Belušák.

Zaujímavý je napríklad vývoj samotných firemných hlavičkových papierov. „Niektorí obchodníci a predajcovia na hlavičkových papieroch prikrášlili exteriér svojej firmy, čím chceli navodiť serióznejší dojem obchodníka,“ uvádza E. Belušák.

Chceš ďalšie? Nakupuj!

Ak bol v minulosti obchodník presvedčený, že predáva kvalitný produkt, tak do toho vložil naozaj veľmi veľa. Vidíme tu aj viaceré podobenstvá so súčasnosťou. Ak si napríklad zákazník kúpil prací prášok, našiel v ňom niekedy napríklad rozprávkové kartičky pre deti. Ak ich dieťa chcelo mať viac, rodičia museli samozrejme kúpiť ďalší a ďalší prací prášok.

Čo je zaujímavé, mnohé reklamy v určitej modifikovanej podobe pretrvali až do súčasnosti. Dokonca aj niektoré výrobky. Veľa tých, ktoré boli intenzívne propagované zasa veľmi rýchlo zanikli. Menili sa aj úspešné reklamy, napríklad symbolom známej značky Julius Meinl bol černošský chlapec, neskôr to bol už beloch. Na výstave sa dozviete aj to, že symbolom obchodníkov bol v minulosti fez – typická pokrievka hlavy a niekdajšie Československo bolo ich najvýznamnejším exportérom.

Originálny obchodík

Súčasťou je model obchodu so zmiešaným tovarom zo začiatku 20. storočia. Koloniálny obchod so zmiešaným (koloniálnym) tovarom sa pôvodne vzťahoval na rôznorodý tovar dovážaný z kolónií. Vystavené je typické zariadenie, papierové, kartónové, drevené a plechové obaly, ktoré v snahe upútať zákazníka niesli okrem informácií o výrobcovi a výrobku aj pestrú výzdobu. Významnú čas exponátov tvoria pracovné pomôcky, ktoré boli súčasťou každodennej práce obchodníka. Neprehliadnuteľná je registračná príjmová pokladnica, ľudovo nazývaná Nacionálka. Pochádza od amerického výrobcu National Cash Register Company. Pestrá je aj škála rôznych zásobníkov na tovar, ktoré okrem praktickej funkcie spĺňali aj dekoračnú, a tak mal obchodík vždy vďaka nim nezameniteľný vzhľad.

Veľtrhy a výstavy

Významným fenoménom obchodu a reklamy sa v období po 1. svetovej vojne stali veľtrhy založené na ponuke a predaji tovarov podľa vystavených vzoriek. Rozšírené boli najmä v Európe, kde ich vzniklo vyše 50. Tri z nich sa konali v Československu. Prvým bol Pražský jarný a jesenný vzorkový veľtrh, ktorý začali organizovať už v roku 1919. V roku 1920 založili veľtrh v Liberci a v roku 1921 v Bratislave známy najmä pod názvom Medzinárodný dunajský veľtrh. Veľký význam mali popri veľtrhoch tradičné hospodárske a všeobecné výstavy uskutočňované na viacerých miestach na Slovensku.

ČLENENIE VÝSTAVY „REKLAMA A OBCHOD 1918-1948”

Koncepcia výstavy „Reklama a obchod 1918-1948“ podľa zamerania na konkrétne oblasti života jednotlivca a spoločnosti:

■ Potravinárstvo a obchod
(potraviny, nápoje, cukrovinky, tabakové výrobky, drogistický tovar)
■ Dopravný priemysel
(automobily, motocykle, motoristické príslušenstvo, cyklistika)
■ Cestovný ruch a voľný čas
(cestovanie, turizmus, kúpeľníctvo, hotelierstvo, šport)
■ Kultúra (kultúrne podujatia, divadlo, koncerty)
■ Hospodárska prezentácia (výstavy a veľtrhy)
■ Finančné a poisťovacie služby
■ Móda a odievanie

Koncepcia výstavy „Reklama a obchod 1918-1948“ podľa typu propagácie s poukázaním na vznik firemnej kultúry a identity:

■ Hlavičkové papiere, účtenky, faktúry
■ Reklama v novinách a v rôznych tlačovinách
■ Plagáty, letáky, pohľadnice
■ Reklamné tabule
■ Reklamné a upomienkové predmety
■ Vizuálna reklama na budovách
■ Rozhlasová a kinoreklama