Riadenie chodu podniku cez náklady brzdí jeho výkonnosť
- Podrobnosti
- Uverejnené štvrtok, 11. apríl 2019
Aplikovanie Teórie obmedzení je jednou z ciest ako fungovať efektívnejšie a dosahovať vyššiu ziskovosť. Hovorili sme s Ing. Andrejom Čatajským a Ing. Mgr. Tomášom Vradianom zo spoločnosti Simplicity consulting s.r.o.
Teória obmedzení (Theory of Constraints -TOC) nie je zatiaľ na Slovensku veľmi rozšírená. Ako ste sa k nej dostali?
Andrej Čatajský:
Každý sa vo svojej práci stretáva s určitými problémami. Tým, že sám som niektoré problémy vyriešiť nevedel, začal som hľadať ako ich riešia iní. Vtedy som narazil na Teóriu obmedzení. A hoci som nedostal hneď jasné odpovede na moje otázky, umožnila mi pochopiť dôvody vzniku problémov a poskytla mi návod ako ich riešiť. Zvedavosť ma potom nútila ďalej sa v TOC vzdelávať, zdokonaľovať a zisťovať, čo všetko TOC ešte dokáže.
TOC sa dá jednoducho charakterizovať ako alternatívny prístup k riadeniu podnikov a jednotlivých procesov. Čím je TOC odlišné od štandardného spôsobu riadenia podnikov?
Tomáš Vradian:
Hlavným cieľom podnikov zameraných na predaj tovarov a služieb je dosahovanie zisku. Zovšeobecnene sa dá povedať, že sa to dá dosiahnuť buď maximalizáciou tržieb (predajom tovarov či služieb) alebo minimalizovaním nákladov. Väčšina podnikov, keď už nevidí priestor na rast tržieb, upriamia pozornosť na redukovanie nákladov, či už ide o prevádzkové náklady, prepúšťanie zamestnancov, marketingové náklady.
„ TOC sa zameriava na rast tržieb, a to prostredníctvom identifikovania obmedzenia, ktoré spôsobuje, že ak sa obmedzeniu nevenuje dostatok pozornosti, výkonnosť podniku sa spomalí, či zastaví. “
V čom vidíte najväčší problém pokiaľ ide o riadenie podnikov?
Andrej Čatajský:
Tých problémov je viacej. Nesprávny primárny focus na znižovanie nákladov namiesto zamerania sa na rast tržieb. Stanovovanie si protichodných cieľov vo vnútri firmy. Vytváranie firiem vo firme, kde oddelenia fungujú prakticky nezávisle od iných oddelení. S tým súvisiaci tlak na to, aby každé oddelenie dosahovalo maximálnu efektivitu, produktivitu, či bolo v zelených číslach, bez ohľadu na to, aký to môže mať dosah na iné oddelenia, prípadne na podnik ako celok. Suma lokálnych optím sa totiž nerovná globálnemu optimu. A v neposlednom rade, podniky riešia symptómy a nie zdroj problému.
Na Slovensku ešte nie je veľa podnikov, ktoré by využívali nástroje TOC. Prečo?
Tomáš Vradian:
Má to niekoľko dôvodov. Mnohé prípadové štúdie, nie len zo sveta, ale aj zo susedných krajín, potvrdzujú, že podniky sa zmeny obávajú. Ľudia totiž vo svojej praxi stále využívajú veci, ktoré sa naučili v škole alebo ako boli vyškolení, aby postupovali v konkrétnych situáciách. Implementovať TOC znamená aj preprogramovať myseľ a zmeniť zažité návyky. Zmena teda pre podniky prináša nie len zlepšenia, ale aj ohrozenie. Ťažkosti pri implementácii TOC nastávajú, keď implementácia nie je požehnaná top managementom. Bez ich podpory je to prakticky nemožné.
Prečo ste sa vo svojej činnosti rozhodli zamerať práve na implementáciu TOC?
Andrej Čatajský:
Podobným problémom v práci ako som čelil ja, čelia aj iní. Hlavné problémy sú prakticky vo všetkých firmách podobné, či už sa jedná o zlý cash-flow, vysoké zásoby, vysoké náklady, stagnácia rastu tržieb. Ide len o to, ako a či ich chcú riešiť.
„ Svojou činnosťou dokážeme pomôcť firmám, ktoré prejavia záujem zlepšiť svoje procesy v podniku. “
Edukovaním sa snažíme ukázať, čo TOC dokáže, a tiež pritiahnuť viac záujemcov o túto oblasť.
TOC má uplatnenie v mnohých oblastiach. Ktorej oblasti sa vaša firma primárne venuje?
Tomáš Vradian:
Venujeme sa najmä riadeniu dodávateľského reťazca. Naše súčasné implementácie TOC sa prevažne zameriavajú na oblasť riadenia zásob v maloobchodných a distribučných spoločnostiach. Dodávateľský reťazec a riadenie zásob, ale nezačína tu, ale vo výrobe, teda našim cieľom je získať zákazníkov aj z výroby.
Aké služby vaša firma v súčasnosti ponúka?
Andrej Čatajský:
Poskytujeme konzultačné služby, akýsi pohľad z vonku na dianie v podniku a stručné vysvetlenie ako by TOC daný problém riešila. Ďalej služby interim managera, kde už priamo implementujeme princípy TOC do jednotlivých procesov podniku. Trávime v podniku 2-3 dni do týždňa a spolu s internými zamestnancami sa podieľame na dosiahnutí požadovaných zmien. Táto fáza je často spojená aj s implementáciou softvérových riešení, prakticky odovzdávame celé know-how podniku, aby aj samostatne mohli pokračovať v nastavenom procese.
A taktiež sa zameriavame na edukáciu, buď formou workshopov (či už ušitých na mieru pre firmy, prípadne verejných), alebo aj prostredníctvom prednášok na školách, kde sa snažíme osloviť aj študentov či učiteľov, ktorí sa možno s danou problematikou nestretli, ale môžu získať iný pohľad na vec a v budúcnosti to zúročiť.
Čo môže implementácia TOC firmám priniesť?
Tomáš Vradian:
Implementácia jednotlivých nástrojov TOC umožňuje podniku dosiahnuť celkové zvýšenie výkonnosti organizácie prostredníctvom nárastu čistého zisku, zlepšeného cash-flow a lepšej návratnosti investícii. A to najmä prostredníctvom nárastu tržieb zvýšením predaja. Ďalej umožňuje zníženie zásob a prevádzkových nákladov. A v neposlednom rade spokojnosť zamestnancov, zákazníkov, dodávateľov a finálnych spotrebiteľov.
Je TOC aplikovateľná v každom podniku v rámci dodávateľského reťazca?
Andrej Čatajský:
Určite áno. Hoci často sa stretávame s názormi, že „náš podnik je iný, u nás sa to nedá aplikovať”. Treba však podotknúť, že hoci koncept TOC je univerzálny (teda riadenia podniku cez obmedzenie), jednotlivé riešenia treba napasovať na každú spoločnosť podľa jej potrieb, lebo každá spoločnosť, aj keď je z rovnakého prostredia je svojim spôsobom jedinečná.
Prečo firmy váhajú zmeniť procesy vo firme, ak im to môže pomôcť zvýšiť celkovú výkonnosť?
Tomáš Vradian:
Keď príde reč na zmeny, prvotná reakcia je strach, čo zmena spôsobí, namiesto toho, čo pozitívne môže priniesť. Jedni sa boja o pracovné pozície, keďže v tradičnom riadení podnikov sú zmeny často spojené s redukovaním nákladov a najmä so znižovaním stavov či zmrazovaním platov. Iní zase argumentujú tým, že všetky firmy to takto robia v danej brandži, prečo my by sme to mali robiť inak.
„ Odpoveď je, že môžu získať konkurenčnú výhodu na veľmi dlhé obdobie. “
V čom spočívajú hlavné prínosy TOC?
Andrej Čatajský:
Primárne je to identifikovanie obmedzenia, ktoré ich brzdí v raste. Napriek tomu, že firmy dlhodobo zlyhávajú, neustále vyvíjajú množstvo aktivít a peňazí na zlepšenie miest, ktoré nelimitujú dosahovanie lepších výsledkov. Môže to dokonca viesť k ešte väčšiemu prehlbovaniu problémov v podniku.
Ďalej je to zavedenie prietokového účtovníctva ako alternatívu doplnok k nákladovému účtovníctvu. A v neposlednom rade uvedomenie si, že podniky „žijú aj zomierajú” ako jeden celok, a nie ako samostatne fungujúce oddelenia. Snaha dosahovať maximálnu lokálnu efektívnosť, môže mať nedozerné dôsledky na výkon organizácie ako celok.
Ako firmy vnímajú spoluprácu s konzultantami a prečo sa firma obráti na externú pomoc?
Tomáš Vradian:
Bohužiaľ aj v riadení podnikov sa prejavuje strach z neznámeho, strach o stratu miesta, strach prevziať zodpovednosť za zmenu. Tým, že TOC je na Slovensku ešte stále veľkou neznámou pre mnoho podnikov, všetky tieto prejavy sa o to viac znásobujú. Úlohou konzultanta by malo byť priniesť do podniku iný pohľad na problém, nové skúsenosti a riešenia. Za krátky čas musí navrhnúť účinné opatrenia na eliminovanie menších problémov, aby si získal dôveru. Dôležité je uriadiť očakávania podnikov a nesľubovať nesplniteľné.
Čo by ste poradili manažérom podnikov?
Andrej Čatajský:
V prvom rade, aby si nenastavovali protichodné ciele na jednotlivých oddeleniach, a aby netlačili na dosahovanie lokálnych efektivít. Ďalej, aby si uvedomili, že úspešná nie je tá firma, kde všetci pracujú na 100%, ale tá, ktorá podriadi všetky svoje procesy k maximálnemu využitiu svojho obmedzenia. V neposlednom rade, aby nezasahovali neustále do chodu podniku prostredníctvom sekania nákladov (najmä prevádzkových). Všetky tieto kroky následne povedú k navýšeniu predaja a tržieb a k zvýšeniu výkonnosti celej organizácie.
redakcia
Foto: Marián Peiger
