Zatvoriť alebo nezatvoriť počas sviatkov?
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 31. január 2017
V posledných týždňoch vyvolala na Slovensku celospoločenský záujem diskusia o pripravovanej úprave otváracích hodín obchodov počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Táto téma sa mimoriadne dotýka viac ako 300-tisícovej skupiny zamestnancov v maloobchodných a veľkoobchodných prevádzkach. A netýka sa len zamestnancov, ale i všetkých občanov a zamestnávateľov podnikajúcich v odvetví obchodu.
Zväz obchodu a cestovného ruchu SR, ako stavovská zamestnávateľská organizácia, jednoznačne podporila poslanecký návrh, aby všetky obchodné prevádzky bez ohľadu na ich veľkosť boli počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja zatvorené. Samozrejme, okrem výnimiek uvedených v prílohe č. 1 písmeno a) k Zákonníku práce č. 311/2001 Z. z., ktorými sú maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, či predaj cestovných lístkov a predaj suvenírov. Predložený doplnok k návrhu na otvorenie predajní vo Veľkonočný pondelok popoludní od 14,00 hod. je prevádzkový nezmysel a vyvoláva zbytočnú polemiku. Je jasné, že rovnako ako dodávateľom, tak ani obchodníkom a podobne ani spotrebiteľom nevyhovuje. Opäť, až na hŕstku výnimiek. Domnievame sa, že väčšina občanov nemá záujem stráviť sviatočné popoludnie práve v obchodoch.
Poslanecký návrh teda celkovo rozširuje počet dní, kedy budú obchody zatvorené, z doterajších 3,5 dňa na 14,5 dňa (Štedrý deň bude tradične otvorené do 12,00 hod.). V postoji ZOCR SR k tomuto návrhu sa odráža vôľa zamestnávateľov v tomto odvetví vyjsť v ústrety svojim zamestnancom a rešpektovať, že aj oni tak isto, ako ostatní občania si zaslúžia pracovné voľno počas štátnych sviatkov, aby sa mohli venovať oddychu, svojim záľubám a rodine. O tomto probléme sa diskutovalo už dlhšie obdobie, no konečne sa našla odvaha razantne rozhodnúť. Treba podotknúť, že obchod nepatrí k odvetviam, kde je nevyhnutná nepretržitá prevádzka ako je to v zdravotníctve, u bezpečnostných zložiek, požiarnikov, atď., ktoré si však vyžadujú nasadenie oveľa nižšieho počtu zamestnancov v dňoch pracovného voľna.
Zohľadniť treba určite i dopady pre zamestnávateľov, a to je znižovanie tržieb a výnosov z podnikania. Veľká väčšina zamestnávateľov v obchode však nepovažuje tieto dopady na svoju ekonomiku za významné. Vo väčšine prevádzok sú tržby v týchto dňoch oveľa nižšie, ako priemer ostatných dní, ba dokonca bilancia nákladov na prevádzku a nižšej tržby často nielenže nespôsobí zníženie výnosov, ale opačne. Na druhej strane sú zasa tržby z predaja pred a po dňoch, kedy je prevádzka uzatvorená, vyššie. Postoj zamestnancov k otázke zníženia miezd, pretože prídu o príplatky, ktoré v týchto dňoch dostávali, je tiež realistický. Oceňujú skôr možnosť získať viac voľna, než celkovo nevýznamný dopad na mzdy, ktorých výška je závislá od mnohých dôležitejších kritérií (stanovená minimálna mzda, prepočtové koeficienty, pracovné vzdelanie, pracovné zaradenie, kvalita odvedenej práce, dĺžka pracovného pomeru u zamestnanca, atď.). Iste aj z týchto dôvodov odbory, ako zástupcovia zamestnancov, jednoznačne podporili uvedený návrh. Je to zároveň prejav sociálneho porozumenia, po ktorom sa všeobecne začína volať.
Postoj občanov k istému zníženiu nákupného pohodlia je tiež prevažne tolerantný a uznanlivý. Rešpektujú túto skutočnosť a vedia pochopiť zamestnancov obchodu, i to, že ide o ústretový a zaslúžený krok voči nim. Súhlasia tiež s tým, že nákupná potreba sa dá vo väčšine prípadov bez akýchkoľvek ťažkostí o jeden, či dva dni odložiť. U základných potravín možno nákup realizovať vopred, či v už spomenutých prevádzkach, ktoré majú výnimku a môžu byť tak ako doteraz otvorené.
Objavili sa však i názory, že to je obmedzovanie demokratických práv občanov. Tieto však nepredstavujú väčšinový názor obyvateľstva, ani odbornej verejnosti k danej problematike. Pozitívny v tejto súvislosti je i postoj politikov, ktorí sa až na malé výnimky napriek celým spektrom v tejto otázke zhodli a tým ju vlastne zbavili politickej nálepky. Obyvateľstvo si bude na tieto zmeny istý čas zvykať, ale bez vážnejších problémov sa im určite postupne prispôsobí.
Z týchto dôvodov očakávame, že predmetný návrh Národná rada Slovenskej republiky prijme a celú problematiku tak jednoznačne a k spokojnosti väčšiny obyvateľstva uzatvorí.
V krajinách EÚ je významná skupina štátov, ktoré tiež majú uzákonenú reguláciu prevádzok obchodu, čo do sviatočných dní, nedieľ, resp. aj doby predaja a najmä niektoré krajiny sú v tomto smere oveľa pragmatickejšie. Spomeniem Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Dánsko, Fínsko, Portugalsko atď. Obchody sú v nich zatvorené nielen počas sviatkov, ale aj v bežnú nedeľu. V Českej republike nedávno tiež rozšírili počet dní, kedy budú obchody zatvorené na 8 dní s tým, že výnimku majú obchody do 200 m2 predajnej plochy. Nevyhlo sa to širokej diskusii, no rozhodnutie bolo prijaté. V Poľsku obdobne môžu byť počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja (majú ich spolu 14) otvorené len malé obchody, v ktorých pracuje samotný majiteľ.
Zväz obchodu a cestovného ruchu SR sa však zároveň vyjadril a pripojil sa ku všeobecnému názoru makroekonomických kruhov a zamestnávateľov, že by rozvoju ekonomiky Slovenska významne prospela redukcia celkového počtu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja aspoň o 2 dni. Slovensko má zo všetkých európskych štátov najviac štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja – 15 dní. Mohli by sa stať skôr pamätnými dňami.
František Ťapuš, 1. viceprezident, Zväz obchodu a cestovného ruchu SR
