Legislatívne polená pod nohami obchodníkov

Podrobnosti

Uverejnené utorok, 21. apríl 2015

Obchod vždy bol a bude spojovacím článkom medzi výrobou a spotrebiteľom. Snaha vynechať obchodníka z týchto vzťahov formou farmárskych trhov, resp. predaja z dvora pri častom nedodržiavaní hygienických a veterinárnych štandardov, nehovoriac o absencii kontrolných pokladní, nemôže byť budúcnosťou. Rád by som upriamil pozornosť na niektoré pohľady nezávislého obchodníka smerom k súčasným problémom. Tie sú odrazom aktuálneho stavu legislatívneho prostredia na Slovensku a jeho vývoja. Skutočnosťou je, že v súčasnosti neexistuje ministerstvo resp. štátny orgán, ktorý by presadzoval záujmy obchodu tak ako je to v prípade priemyslu, či poľnohospodárstva.

Obchod je pritom jedným z najväčších zamestnávateľov a je jeden z najväčších platcov DPH ako rozhodujúceho príjmu do štátneho rozpočtu. Nedá sa nezareagovať ani na legislatívne úpravy, ktoré sú v poslednom čase represívne resp. administratívneho charakteru. Ide napríklad o informačné tabule o podiele predaja slovenských výrobkov a ich praktické využitie pre spotrebiteľov. Zákaznícke správanie pritom ovplyvňujú len minimálne. Ani národná bločková lotéria nepriniesla predpokladaný efekt vo výbere DPH. Občania sa denne stretávajú s tým, že najmä v oblasti služieb účtenku z pokladnice aj tak nedostanú. Obchod sa pri tvorbe legislatívy nemôže zúčastňovať plnohodnotného medzirezortného pripomienkového konania. Zväz obchodu a cestovného ruchu SR je síce záujmovým združením a zastupuje obchod, no jeho pripomienky nebývajú v plnej miere vládou a zákonodarcami akceptované. Pokrčovať sa dá ďalej administratívou. Administratívne náročné evidencie napr. rozbaľovania mäsových výrobkov a syrov, povinnosť predloženia podrobnej evidencie zloženia nebalených pekárenských a mäsových výrobkov, evidencia príjmu a predaja nielen hovädzieho, ale i ostatných druhov nebaleného mäsa, konečná zodpovednosť za označovanie výrobkov miesto dodávateľov nie vždy patrí do kompetencie obchodu. Podľa názoru pracovníkov obchodu sa veľa zodpovednosti prenáša z výrobcu, resp. distribútora výrobku, na obchodníka. Pálčivé pre nás, obchodníkov sú aj neprimerane vysoké pokuty. Sú pre obchod likvidačné. Pokuty vo výške 1 až 5 mil. eur sú niekedy vyššie ako celé obchodné imanie spoločnosti. Blokové pokuty takmer vymizli, hoci niekedy boli účinným nástrojom a úplne postačovali na odstránenie nedostatkov. Veľmi veľa času obchodníkovi zaberá príprava podkladov pre správne a súdne konania v prípade, že vzniknú rozpory pri výkone kontroly. Kolegovia sa ma často pýtajú kedy a kto bude vyhodnocovať napríklad efektívnosť predaja čerstvého mlieka z mliečnych automatov, ktoré stáli nemálo prostriedkov z EÚ. V prípade kontroly doby spotreby a doby minimálnej trvanlivosti treba pripomenúť, že ide o náročnú prácu našich zamestnancov, ktorí každý deň na predajniach skontrolujú až 1000 druhov mliečnych výrobkov, okolo 600 druhov mäsových výrobkov a 200 druhov hydinových výrobkov, hoci doba spotreby je pre zákazníka na obale viditeľne vyznačená. Samostatnou problematikou sú stravovacie poukážky, ktoré postupne nahrádzajú „národnú menu" a stávajú sa jej súčasťou. Administratívne rozhodnutie štátu o zvýšení minimálnej hodnoty stravných lístkov pomáha zvyšovať infláciu. Zvýšenie nominálnej hodnoty bezcenného papiera prináša automaticky zisk stravným spoločnostiam – emitentom stravných lístkov.

Vyskytli sa aj prípady ich krádeží. Poisťovne však tento druh rizika nepoistia, pretože poukážky nemajú charakter ceniny. Tém, ktoré by sa v rámci legislatívnych procesov dali analyzovať a kritizovať je nespočetné množstvo. V popredí je v posledných dňoch aj problematika duálneho vzdelávania. Duálne školstvo, tak ako je momentálne legislatívne upravené na Slovensku, vyhovuje možno iným odvetviam hospodárstva nie však obchodníkom. Napriek tomu, že s ním máme alebo sme mali dlhoročné skúsenosti. Celková školská reforma je vzdialená praktickej potrebe firiem a zamestnávateľov. Čísla o množstve vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí nedávajú informáciu o ich praktickom uplatnení doma, ani v zahraničí. Okrem toho, že štát vynakladá nemalé prostriedky na štúdium, opätovne musí vynakladať financie na ich evidovanie na úrade práce. Praktické uplatnenie absolventov je problematické. Nehovoriac o kvalite niektorých absolventov a ich vedomostnej a odbornej úrovni. To, že niekedy končia v zahraničí státisíce vysokoškolsky vzdelaných ľudí a vykonávajú nekvalifikovanú prácu kompetentných tiež zrejme nezaujíma. Situácia je taká, že v súčasnosti sa môže na vysokoškolské štúdium dostať každý, aj bez prijímacích skúšok a ukončiť štúdium diplomom. Načo by potom navštevovali strednú odbornú školu?

Ing. Milan Surovec
generálny riaditeľ, Nitrazdroj, a.s.