KAUFLAND CARD

KAUFLAND CARD

KAUFLAND CARD

Lenka BuchlákováLenka Buchláková

FinGO.sk

Od krízy sa zdvojnásobilo nakupovanie cez internet

Slováci za posledných desať rokov zdvojnásobili nákupy cez internet. Vlani dokonca vyhľadávalo nakupovanie v e-shopoch až vyše 70 % ľudí. V priemere urobili dva nákupy mesačne a minuli priemerne 214 €.


Nakupovanie cez internet zintenzívnila pandémia koronavírusu, čo sa odrazilo aj na nakupovaných položkách. Okrem oblečenia, kozmetiky či elektroniky vo väčšej miere nakupujeme aj potraviny a lieky.


Online nakupovanie sa dostalo do popredia už počas prvej vlny pandémie, a mimoriadne veľký záujem oň pretrváva doteraz. U nás je to najmä z dôvodu zatvorených obchodných prevádzok, no aj v krajinách, kde postupne otvárajú obchody sa ukazuje, že sa ľudia obávajú šírenia nákazy, a preto radšej uprednostňujú nakupovanie z domu. Online nakupovanie vzrástlo vlani medziročne v únii až o štyri percentá. Až 72 % Európanov nakupovalo online.


Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sa najviac online nakupovanie rozšírilo v západných krajinách. Až 91 % používateľov internetu v Holandsku nakupovalo vlani online, rovnako tak v Dánsku (90 %), Nemecku (87 %), Švédsku (86 %) či Írsku (81 %). Na druhej strane menej ako 50 % ľudí nakupovalo online v Bulharsku (42%), Rumunsku (45 %) či Taliansku (49 %). Z posledných päť rokov zaznamenali najväčší nárast online nakupovania medzi používateľmi internetu Rumunsko (+ 27 %) , Česko a Chorvátsko (obe +25 %) a tiež Maďarsko (+23 %).


V internetových obchodoch míňa až takmer polovica Slovákov mesačne približne od 100 do 500 €. Zintenzívňuje sa aj nákup potravín, a to nielen trvanlivých. V priemere necháme v e-shopoch s potravinami za jeden nákup 45 €. Kým v kamenných obchodoch minieme menšie sumy, ale častejšie, práve internetové nákupy ukazujú, že ich realizujeme menej často, ale v prípade rôznych akcií vieme minúť oveľa vyššie čiastky.


V rámci 27 krajín Európskej únie sa najviac vlani nakupovalo oblečenie, vrátane športového oblečenia a obuv alebo doplnky (objednalo si ich 64 % nakupujúcich online). Ďalej to boli filmy alebo seriály cez streamingové služba alebo súbory na stiahnutie (32 %), donášky z reštaurácií, reťazcov či rýchleho občerstvenia (29 %), nábytok, bytové doplnky alebo záhradné výrobky (28 %), kozmetika a wellness produkty (27 %), knihy, časopisy a noviny (27 %), počítače, tablety, mobilné telefóny a príslušenstvo (26 %) a hudba ako streamovacia služba alebo súbory na stiahnutie (26 %).


Na Slovensku zároveň rastie suma, ktorú priemerný Slovák minie na zbytočnosti. Mesačne ide o približne 65 €. Až 40 % z toho, čo nakúpime, vyhodíme, pretože podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj to, čo nám netreba. Pritom zabúdame na šetrenie a v prípade nečakaných finančných výdavkov ako je oprava práčky či auta nemáme vytvorenú dostatočnú rezervu. Len v potravinách minieme ročne na výrobky mimo nákupného zoznamu približne 2300 €. Ide častokrát o potraviny, ktoré nestihneme skonzumovať do konca ich spotreby a vyhadzujeme ich potom zbytočne.

Slováci pijú počas lockdownu doma viac alkoholických nápojov

Slováci konzumovali počas prvého ale aj súčasného lockdownu viac alkoholu doma. Za vlaňajšok podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vypili 12 litrov čistého alkoholu na osobu. Na alkoholické nápoje dávame v priemere 2,3 percent z celkových výdavkov domácnosti, pričom za ostatných desať rokov sa tento podiel zvýšil o takmer jedno percento. Aktuálne sme v rámci 27 krajín Európskej únie vo výdavkoch na alkohol na 11. mieste, pričom pred nami skončili všetky krajiny V4. Napríklad Česi a Poliaci dávajú mesačne z rodinného rozpočtu až takmer 3,5 percenta práve na alkohol.


Pandémia sa výrazne podpísala pod zmeny v nákupnom správaní Slovákov, v ich stravovacích návykoch, ale aj pod pitie alkoholu. Jeho konzumácia sa po zákaze v reštauračných a hotelových zariadeniach presunula do domácností. Podľa londýnskych vedcov z Cambridskej univerzity aktuálna izolácia u ľudí vyvoláva symptómy postraumatického stresu, čo následne môže spôsobovať aj vyššiu konzumáciu alkoholu.


Z pohľadu štruktúry spotreby jednotlivých alkoholických nápojov je dlhodobo najčastejšie konzumované pivo 80 %, nasleduje víno 12 % a najmenej sú konzumované liehoviny 8 %.


Za vlaňajšok európske domácnosti minuli v priemere 1,6 % z ich celkových spotrebných výdavkov na alkoholické nápoje. V prepočte ide o 117 miliárd €, teda o 0,9 % hrubého domáceho produktu EÚ. Ak to prepočítame na obyvateľa, v priemere minie Európan na alkohol ročne zhruba do 300 €. Najviac minú z pohľadu podielu na výdavkoch domácností Lotyšsko (4,8 percenta), Estónsko (4,7 percenta) a Litva (3,7 percenta).


Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra sa v krízových situáciách zvyšoval nielen nákup alkoholu, ale aj základných potravín, ktoré potrebujeme k prežitiu. Štúdia ukázala zaujímavý fenomén, že ľudia v čase krízových situácií potrebujú mať istotu a kontrolu, ktorú nadobúdajú práve plnými špajzami. Preto sa už v prvých týždňoch pandémie koronavírusu výrazne zvýšili maloobchodné tržby na Slovensku.

Priemerný nákup stojí menej ako počas prvého lockdownu

Priemerná slovenská domácnosť dá aktuálne za nákup v obchode s potravinami približne 24€. Oproti prvému lockdownu z marca tohto roka ide o priemernú úsporu piatich eur. Zostavený nákupný košík obsahuje najčastejšie nakupované položky ako maslo, chlieb, vajcia, ovocie, zeleninu či mäso. Ide v priemere o týždenný nákup. Ceny potravín sa podľa Štatistického úradu SR v septembri znížili o 0,5%. Ovplyvnili to najmä nižšie ceny ovocia o 1,6%, chleba a obilnín o 1,5%, zeleniny (vrátane zemiakov) o 0,7%, mlieka, syrov a vajec o 0,5%, olejov a tukov o 0,3%.


Tento rok ovplyvňuje ceny potravín do veľkej miery koronavírus a s tým súvisiace opatrenia. Počas prvého lockdownu bola obmedzená medzinárodná doprava, čo malo vplyv na ceny dovážaných potravín. Na ceny tlačilo aj výrazné predzásobenie obyvateľstva. Stále však platí, že ceny potravín ovplyvňuje najmä úroda, ktorá je závislá od počasia, ďalej náklady na prácu ako sú príplatky za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky, spracovanie surovín či prepravné a iné náklady. Všeobecne platí, že slabšia úroda znamená následne vyššie ceny.


Mnohé sektory trpeli na jar kvôli obmedzeniam medzinárodného obchodu. Úradovali však aj iné okolnosti. Napríklad nepriaznivé počasie. Najmä pestovatelia ovocia a zeleniny prišli o sezónnych pracovníkov z tretích krajín, ktorí pre zavreté hranice nemohli pricestovať. Mnohí z tých domácich boli na OČR-kách so svojimi deťmi. Podobné problémy mali nielen slovenskí, ale aj zahraniční producenti, čím sa navyšovala cena domácich ale aj dovážaných potravín. Aktuálne v prípade zeleniny znižuje cenu lepšia domáca úroda.


Aktuálne vzrástli ceny mäsa o 0,4% vplyvom vyšších cien údenín a hovädzieho mäsa. Pri cenách bravčového mäsa vidíme stále vyššie cenovky.


Ak sa pozrieme na priemerný nákup, ktorý vyjde na zhruba 24€, v nákupnom košíku máme lacnejšie mliečne výrobky, priplácame si medziročne napríklad za jablká, a to až o 14,5%, ako aj za bravčové výrobky, ktoré medziročne zdraželi najviac. Podpísal sa pod to africký mor ošípaných, ktorý zdecimoval farmy po celom svete a zvýšil dopyt po bravčovom mäse z Európy, pričom spotrebitelia rastúce ceny bravčoviny pociťujú už od minulého roka.


Postupne klesá cena vajíčok, za 10 kusové balenie zaplatíme v priemere 1,49€, polohrubá múka, či šunková saláma. Naopak výrazne zlacnel tvaroh, maslo či zemiaky. Kilogram zemiakov vyjde aktuálne 0,67€.


Gazdinky nepoteší zdražovanie cukru. Na svetových trhoch sa jeho ceny dostali najvyššie za posledné tri roky. Dôvodom je výrazné zníženie produkcie cukru v Indii, ktorý je najväčší svetový producent cukru. Kilo kryštálového cukru sa u nás predáva v priemere za 0,73€, čo je medziročný rast o vyše sedem percent.


Výrazné predzásobovanie oslablo, a to aj napriek príchodu druhej vlny koronavírusu. Slováci sa totiž počas prvej presvedčili, že slovenskí obchodníci na vzniknutú situácii reagujú navyšovaným zásob základných trvanlivých potravín. Zvýšený dopyt preto neohrozil dostupnosť jednotlivých výrobkov. Pokiaľ v niektorom obchode nie je krátkodobo nejaký druh tovaru, je to tým, že väčšina obchodov nemá vlastné sklady, ale sú zásobované priebežnými rozvozmi z centrálnych skladov.


Správanie Slovákov v obchodoch sa však zmenilo. Mnohí prešli na nakupovanie cez internet, ktoré pre nich predstavuje väčšiu istotu, nakoľko v kamenných obchodoch je väčšie riziko nakazenia. Mnohé položky, napríklad elektronika, sú častokrát lacnejšie, ak ich kupujeme cez internet. Novodobým fenoménom je kúpa potravín online, čo si doteraz Slováci, aj podľa rôznych prieskumov, nevedeli predstaviť. Koronakríza spôsobila, že už nepotrebujú tovar chytiť či ovoňať. Dôležitejšia je v súčasnosti pre Slovákov bezpečnosť pri nakupovaní.

Video

Vitajte vo svete MINIT... robíme Váš deň krajším


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

banner KW

 

www.zahradnymagazin.sk